Filmová recenzia: Pašerák / The Mule

Print Friendly

Movioe titul: Pašerák (The Mule), USA, 2018, 116´
Genre: thriler, dobrodružný film, krimi
Filmová réžia:  Clint Eastwood
Scenár: Nick Schenk
Kamera: Yves Bélanger
Strih: Joel Cox
Hudba: Arturo Sandoval
Hrajú CASTING: Clint Eastwood, Bradley Cooper, Laurence Fishburne, Michael Pena, Dianne Wiest, Andy Garcia, Alison Eastwood, Taissa Farmiga, Ignacio Serricchio, Loren Dean, Eugene Cordero, Clifton Collins Jr., Robert LaSardo a ďalší
Movie distribúcia:  Continental film

NOTICKA   Pašerák nie je klasickou „realistickou“ snímkou  v zmysle  námetu  ako  presnej  rekonštrukcie udalostí.  Avšak  je  voľne inšpirovalný  novinovým článkom v New York Times, opisujúcim vojnového  veterána Leoa Sharpa, ktorý sa zaoberal dealovaním drog  na dôchodku.

MOVIE  REVIEW

Clint Eastwood je osemdesiatročným americkým hercom, producentom a režisérom, ktorý  je dnes doslova jednak chodiacou legendou, ale na druhej stránke i po všetkých stránkach stále  aktívnym umelcom.

Vo filme  Pašerák, ktorý sám  režíroval a produkoval,  stvárnil  titulnú rolu  Earla Stonea, ktorý je postavou zlomeného, opusteného muža v penzijnom veku a súčasne  vystevenému výzve  prepadnutia súkromného  majetku kvôli neplateniu hypotéky.   V tejto  situácii  mu  mladý člen drogového kartelu  ponúkne pri  náhodnom  stretnutí  na svadbe jeho  vnučky  príležitosť  k dobrému  zárobku na pozícii kuriérneho vodiča.

Avšak  Earl  najmä spočiatku  nič  netuší o tom,  že za všetkým sú drogy, mexický kartel ale taktiež intrigánske spôsoby  lapačov drog, americkej DEA  a agenta  Batesa (Bradley Cooper).  Dávne hriechy na Earla doliehajú a nie je isté,  či  sa podarí  všetky urovnať skôr,  než  spadne klietka.

Pašerák  je  v svojom  žánrovom profile  starosvetským  dramatickým  trilerom  s príjemne komótnou atmosférou sveta, ktorý pomaly a isto mizne, či prinajmenšom prestáva byť všade dominantným trendom, v zápase s globálnymi výzvami.

Dramaturgia takzvaného „feel good filmu“ s dobrou výpravou a skúsenou  kameramanskou produkciou, nebadane propaguje tradičné rodinného hodnoty, ale návrat k bytostnej humánnosti  a  skutočným  nadčasovým ľudským  kvalitám a cnostiam.

Herecká a osobnostná  charizma Clinta Easwooda  je to najlepšie na filme, pretože pôsobí veľmi pohodársky a príjemne.  Technické zložky, kasting, a aj  výprava sú vo filme  navyše vo vysokom  hollywoodskom nadštardarde.

Hodnotenie – film critic: 65 %

Slovenská   filmová premiéra v Bory Mall  10. januára 2019

 

Filmová recenzia: Červená krajina / Hendi va Hormoz

Print Friendly

Titul: Červená krajina (Hendi va Hormoz), Irán, 2018, 88 min.
Réžia:
 Abbas Amini
Hrajú: Hamed Alipour, Zohreh Eslami, Asma Daneh-Chin …

Genre: sociálna dráma, love story, exotika

NOTICKA:  Napínavý, pôvabný príbeh zachytáva existenciálny zápas mladého páru, ktorý sa snaží zblížiť, zatiaľ čo sa im takmer rozpadá pod rukami ich život.

MOVIE  REVIEW

Sociálna dráma iránskeho režiséra Abbasa Aminiho silne pripomína neorealistické hnutie.

Zápletka spočíva v analýze postáv mladej chudobnej dvojice a života krátko po svadbe, keď je trinásťročná Hendi tehotná a jej šetnásťročný manžel sa nedokáže o seba ani o ňu náležite postarať.

Rodinné väzby nefungujú a je tu čas na zlodejstvá, rýchle zbohatnutie a potom neriešiteľné problémy.

Scenár a réžia filmu tohto žánrovo a dramaticky  silného príbehu sa drží v takzvanom naratívnom minimalizme s rýchlym dejovým spádom a civilným ponímaním postáv i konfliktov medzi hlavnými hrdinami  i voči prostrediu. Zobrazované reálie sú pritom sociálne korektné, čo znamená že  nepriamo poskytujú tvrdú obžalobu lokálnej mentality ľudí v Iráne, i ťažkej  doby v ktorej  žijú.

Lokálny kolorit odevov, červenozem i miestny priemysel zachováva aktuálneho génia loci. Snímka urči poteší milovníkov exotickej reality.

Evaluácia – film critic – GROBER: 65 %

MFF IRANCI vo Film Europe Bratislava, január 2019 

Filmová recenzia: Prasa / The Hook

Print Friendly

Titul:  Prasa (The Hook),Irán, 2018, 108 min.
Réžia
: Mani Maghighi
Hrajú: Hasan Majuni, Leila Hatami, Leili Rashidi, Parinaz Izadyar

Genre: surealistická filmová satira na spoločnosť

Filmová distribúcia: Film Europe

PR NOTICKA   Ambiciózny, mierne hysterický a poriadne zdochliacky filmár sa teda vydáva po krvavej stope.  Z jeho života sa od tej chvíle stáva delirický trip, plný nezmyslov, inotajov a omylov. Mani Haghighi natočil čiastočne autobiografické bláznivé podobenstvo o spoločnosti, ktorá žije na pokraji strachu, ale nebojí sa o svojej existencii prehovoriť s cynickým úškľabkom. Prasa je drzý politický inotaj, „sedlácka“ crazy komédia i pokrivené gitarové sólo v cele autoritárskeho štátu.

MOVIE   REVIEW

Filmový debut bývalého herca Mani Maghighiho a súčasného reprezentanta iranskej novej vlny  na MFF v Berlíne,  môže svojou  uletenou vyzrelosťou, politickým podobenstvom a spoločenskou satirou  mnohých poriadne prekvapiť.  Reflektuje Irán ako značne moderné, sofistikované a intilektálne zaujímavé  spoločenstvo, kde nájdeme obdobných pokrytcov, zápecníkov  a (ne)umelcov, ako kdekoľvek v Európe, či vo svete.

Zápletku snímky tvorí  satirický námet  z umeleckej filmárskej  brandže:  iránskych režisérov ktosi brutálne vraždí, jedného za druhým.  Aj Hasan Kasmai  je  síce režisér a podobne ako taký Džafar Panahí sa nachádza na čiernej listine islamistického režimu, ale smrť nie a nie prísť.  Prečo sa tajomný zabijak vyhýba práve jemu?

Aktuálne iránske dielo,  ktoré sa vyznačuje svojsky pochopeným mixom žánrov,  a  súčasne aj   bezbrehou odvahou porušovať konvencie  a neupadnúť do suterénu gýča.

Sympatická  iránska  filmový projekt   má  dynamický strih, veľa nápadov i aktuálnu reakciu na  neustálenú   spoločnosť.  Ako tradične vynikajúci casting hlavných i epizódnych rolí. Artového klubistu určite poteší  i  obdivuhodne  sofistikované výtvarno civilne orientovanej kamery a scénických efektov.

Snímka Magi Magighiho  má  zrelé režijné vedenie  hlavných  protagonistov.  Scenáru tejto  zaujímavej  iránskej  snímky, so slávnostnou premiérou na MFF v Berlíne,  nechýba ani  dynamika, i keď prevažne s prvkami príznačnými  satiricko-komediálnemu  žánru.

Evaluácia – film critic – GROBER: 70 %

Premiérované na MFF FILM EUROPE IRANCI v Bratislave,

január 2019 

Filmová recenzia: Trhlina / The Gap

Print Friendly

 

Titul:  Trhlina, SR, 2019, 111´
Genre: mystery, horor, záhadológia, triler 

Réžia: Peter Bebjak
Scenár: Tomáš Bombík (podľa predlohy Jozefa Kariku)
Kamera: Martin Rau
Hrajú: Matej Marušin, Mária Havranová, Dávid Hartl, Tomáš Maštalír, Juraj Loj, Tomáš Mischura, Martin Šalacha, Emanuel Hason, Ondrej Hraška, Jaroslav Mottl, Ela Lehotská a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 24. januára 2019 Continental film

MOVIE   REVIEW

Peter Bebjak je známym slovenským   režisérom televíznych seriálov, sérií a taktiež filmovým tvorcom celovečerným filmov, ktoré sú síce známe, ale už nie tak úspešné ako jeho televízna tvorba.

Celovečený film  Trhlina  vznikol  ako  adaptácia knihy  Jozefa Kariku Trhlina,  ktorý  je literárnym tvorcom   najmä literatúry faktu, ale  taktiež   prívržencom   tajomných gotických  tém, konšpirácií  i nevysvetliteľných   a  záhadných  javov.

V žánri trileru, hororu a mystery  má  režisér  Peter Bebjak  bohaté skúsenosti a aj svoju záľubu.  Napríklad  v  svojom predošlom  hororovom filme  Zlo  (2012)   čerpal  motiváciu z  prostredia  starého domu.

V  Bebiakovej  Trhline (2019)  sa objavujú nové miesta ako   zrúcanina  starej  psychiatrickej kliniky s trezorom,   dom na samote v lese,  a lesná krajina.  Scenár odohrávajúci  najmä  v pohorí  Tribeč,  adaptoval  debutujúci  scenárista  v hranom filme Tomáš Bombík – podľa známej beletristickej  predlohy (spisovateľ Karika sa narodil v  neďalekom Ružomberku). Žiaľ  niekoľko ťažko zlúčiteľných  fenoménov  nedáva slovenskému  projektu  konzistentnejšiu logiku výpovede,  a  divák si musí pospájať v mysli prvky psychiatrického šialenstva, elementy sci-fi versmírneho prepadu,  s  pokusom  interpretáciu  fyzikálnej  teórie nepriepustných  hrán, ktoré  ako tvrdia herci –  vraj  spomaľujú vnímanie času,  a vytvárajú aj iné nevysvetliteľné anomálie.

Nový  film  o „čudnom   miznutí ľudí“   je  však najmä   akoby  zámerným  modelovým  pandantom  legendárneho, a veľmi úspešného  hororu   Záhada Blair Witch.  Aj tu  boli  hlavnou postavou amatérski  nadšenci  v próze  zúfalo  a  beznádejne  blúdiacich  obetí čohosi,  bez vonkajšej  ľudskej pomoci.

Pri rekonštrukcii  aktuálneho  tribečskeho  prípadu  ide  o  skupinku nadšencov, ktorí   neustále  strácajú  smer  a  blúdia dookola lesom.  Najskôr  brigáda  v starej  psychologickej  liečebni, a následne  rekonštrukcia v podobe  lesného zacyklenia v labyrinte,  a návštevy opusteného domu  na samote  mimo civilizácie,  v ktorom sa dejú vraj čudesné veci.

Zvláštny je napríklad fakt, že   iba jeden  človek  zo skupinky  chodí na zber dát  do akejsi knižnice, a browsuje  po internete, avšak logickejšie by bolo kontaktovať najmä  políciu a kriminalistov.  Navyše sám dotyčný človek chce na sofistikovanom hoaxe  zarobiť, čo taktiež v praxi nie je možné, pretože takto prvoplánovo  – to na sociálnych sietiach nefunguje.

Netreba asi pripomínať,   že  v  súčasnej  realite  žiadne miznutie neexistuje. Štyri kvázi udalosti za dvesto rokov  s ničím  hodným  „nevysvetliteľnosti“  určite  nesúvisia.  Deju a postavám filmu  ktorý je  hororovo-trilerovým  projektom,  veľmi  jasne  chýba  skutočná scenáristická vynaliezavosť   pri  práci  s  konšpiráciami, navyše  scenár  knižné  pradivo  prezentuje skutočne takmer doslovne beletristicky, a  v relatívne  dlhých  monológoch.

Najmarkantnejšie  diferencie sú  práve v  celkovo komplikovanej  scenáristickej forme rozprávania  a  plynutí deja, kde je voči knihe mnoho motívov pozmenených.

Kým  Záhada Blair Witch  zvolila klasický   lineárny  príbeh  s prirodzenou vzostupnou gradáciou príbehu, tak Karikova adaptácia  sa snaží  fungovať  úplne  odlišne.  Prevláda  zacyklená  fabula  so štruktúrou deja v deji:  motív únosu spisovateľa  z  kníhkupectva   kľúčovým   členom  z  onej skupiny, ktorá podnikla „záhadologickú expedíciu“.

Tu  sa  hlavná dejová línia  ad hoc strieda  s reáliami minulosti,  ale  udalosti sú členené do troch kapitol.

Dej  slovenského hororu  sa odvíja  v pomalých tempách, fádne, ustrnulo až neobratne.   Navyše sa kopí jedna záhada na ďalšiu  a opäť ďalšiu, a to len s náznakom odpovede.   Aj pre náročnejšie  publikum  neprehľadne  až  chaoticky.  Katarzia  a záver rozprávania zostali   napokon   úplne  bez  zodpovedania počiatočných naratívnych prísľubov.

Rozprávanie je príznačné  epizodickou retardáciou či zámerom hrať sa  s bezradným divákom,  s kopou nadhodených paradoxov.  Okrem  iného  zrejme  kvôli tomu,  že pre producentov  bola  hlavnou  prioritou  funkčnosť trojdielnej  televíznej minisérie, ktorá ešte len  bude mať premiéru v TV JOJ.

Žánrovo  i divácky   podstatného  hororového  strachu a trilerového napätia  je dosť len vo finále príbehu, a onen efekt je na 100 %  tvorený  v  zvukovom mixe subwooferov  – či  zrejme  aj   podprahových frekvencií (s vágnou svetelnou clonou akéhosi neostrého  intenzívneho svetla uprostred noci). Záverečná  bodka snímky, ktorá mala byť efektným riešením, naopak vzbudzuje  novú a nie príliš  jasnú otázku pre publikum.

Na mnohých miestach  vágneho deja  chýba hlbšia motivácia a psychologické väzby medzi  postavami okrem intríg a všeobecného súperenia.  Story i atmosféra  postráda budovanie charakterov i skutočné dejové akcie.  Jeden  z  pátracieho týmu  má napr. cukrovku, avšak z nejasných príčin mu zmizne inzulín a následne prichádza smrteľná hrozba. Nikdy sa nedozvieme  kto je za tým.  Okrem hlavnej postavy  Maštalíra, ktorá znesie väčšie kritéria  si nemožno  nevšimnúť  tak trochu čudný casting, a  herecké  prejavy ďalších postáv, ktoré sú  značne pod normou.

Aj  jazyk niektorých  dialógov ťahá za uši a  je oproti civilnej reči  príliš knižný. Miestami  sa vyskytnú  i  zľudovené formalizmy –  ba aj  čechizmy, čo nedáva dobrú vizitku jazykovej dramaturgii projektu.

Karikov  beletristický a filmovo obtiažne prevoditeľný  motív „anomálií  čiernej lesnej diery“  – v knižne podobe  možno  v rámci svojho žánru majstrovský  a   neprevoditeľný,  a v  Bebiakovej  snímke ostal  úplne  nevyužitý.

Fabulačný zlepec  ako naratívny pozlátok  kĺže po povrchu predlohy určenej pre kiná,  ale  bez napätia i  bez strachu. Naviac  pre mnohých bez logiky i bez emócií.

Sklamanie roka 2019, a to hneď na úvod sezóny? Žiaľ dej, postavy a žánrové atribúty predvedené na plátne, dávajú  mnohým divákom len málo hlbšieho zmyslu.

Fenomenálny distribučný úspech  tejto slovenskej snímky  však určite dá za pravdu  aj  namotaným  fanúšikom beletristického výhonku, ktorý žiaľ  bol  v  počte kusov najvýraznejším vydavateľským  počinom slovenskej  knižnej distribúcie minulého roku.  Nuž mediálna synergia  pre  konšpiračné weby ako vyšitá.

Evaluácia:  bez hodnotenia

Filmová  premiéra v SR 24. januára 2019 Continental film

 

Filmová recenzia: Invázia / Hojoom

Print Friendly

Titul:  Invázia (Hojoom), Irán, 2017, 102 min.
Réžia:
 Shahram Mokri, Nasim Ahmadpour
Hrajú: Abed Abest, Elaheh Bakhshi, Babak Karimi …

Genre: minimalistická festivalová artovka, krimi, podobenstvo

PR NOTICKA    Iránsky režisér   Shahram Mokri sa narodil v roku 1977 a po štúdiu na filmovej škole v Teheráne začal točiť krátke filmy. Jeho celovečerný debut Askan, čarovný prsteň a ďalšie príbehy mal premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Busane. Druhý snímku, Rybka a mačka, získal zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a premietal sa na viac ako 60 festivaloch na celom svete.  V Iráne sa stal ohromným diváckym hitom.

MOVIE    REVIEW

Jednozáberové  bottle movie z  interiérového  prostredia  športovej haly či štadióna  s titulom  Invázia je  posledným  opusom  iránskej režijnej osobnosti  Sarhrama  Mokriho  s premiérou na MFF Berlinale.

Zápletkou filmového deja  s jednotou antickej požiadavky miesta, času a  deja  je  artová  rekonštrukcia  detektívneho prípadu  ktorý formálne je skôr civilné divadlo.  Akty  i postavy  sú  plné mysterióznej symboliky a upírskych rekvizít, i keď na spôsob  invenčného  tvorivého štýlu rozvíjania vnútrozáberovej reality,  môžme nájsť už  napríklad  aj  u francúzskeho klasika novej vlny Françoisa Truffauta (Americká noc).

V deji  akási  „trvalá temnota“ zahaľuje  miesto  kde našli mŕtvolu (hmla ako v pekle či na jeseň). Polícia  už  našla  vraha. Počas rekonštrukcie  jednotliví aktéri  zabúdajú role, až postupne  prepukne  všeobecný  chaos a z  krimanalistického úkonu  sa vynára  skôr  tragické milostné story (nevedno kto všetko je upírom, ale zrejme skoro každá postava príbehu).

Napriek vynikajúcemu hereckému stvárneniu sa v komplikovanom deji náročnom na pozornosť  sa  nestratí len znalý a zrelý  fanúšik gotickej romantiky, či upískych  komiksových ság a sérií, určených  pre cieľovku  dospievajúcich.

Snímka však môže fungovať aj ako  zaujímavá oddychová exotika pre klubového diváka.

Pochválme  slušný kasting  s výbornou ženskou hlavnou rolou, a skutočne bravúrne nakrútenú  žánrovú  jednozáberovku  tak, ako v  skutočnom antickom  divadle.

Evaluácia – film critic: 60 %

Premiéra v SR na MFF Iránci v Bratislave, Film Europe

Filmová recenzia: Keď sme umierali / Hamchen  ke  Mimordim

Print Friendly

Titul:  Keď sme umierali (Hamchenan ke Mimordim), Irán, 2018, 70 min.
Réžia
: Mostafa Sayari
CASTING /  Hrajú: Madjid Aghakarimi, Nader Fallah, Elham Korda…

Genre: festivalová artovka, road movie

MOVIE    REVIEW

Podmanivý a tajomný celovečerný debut Keď sme umierali je  melancholickým a  poučným  príbehom mužov a žien, ktorí pátrajú po zmysle tragickej straty a vzťahoch medzi sebou navzájom.

Film  Mostafu  Sayariho, ktorý sa v profesijnom živote venuje aj psychológii,  mal premiéru na MFF v Benátkach (2017),  kde sa predstavil ako skutočná kreatívna osobnosť  s perspektívou uspieť  aj v  artovom festivalovom  prostredí.

Zápletkou filmu  je psychlogickou  analýzou rodinných vzťahov v rodine, keď dve autá prepravujú telo mŕtveho muža  –  v čase najväčších horúčav na miesto, kde si zosnulý údajne prial byť pochovaný.

Traja konfliktní bratia a zmierlivá ale svojhlavá  sestra plnia poslednú vôľu  mŕtvej  hlavy  ich rodiny.  Ich  púť je vykreslená  za prizmou čoraz väčších pochybností, pretože nikto nepozná  ono vidiecke miesto, a nik nemal v poslednej dobe ani skutočný vzťah k ich otcovi.

Snímka založená na minimalizme. Film  má invenčne pointovaný scenár s dobrým obsadením a vynikajúcim režijným vedením.

Bonusom je aj civilná kamera s prirodzenou tonalitou obrazu, ktorá sprostredkuje značne exotický pocit iránskeho vidieka  a aktuálny svet plný  globálnej  uponáhlenosti.

Vo fatálnom konci  príbehu sa publikum dozvie veľmi prekvapujúcu pointu príbehu, ktorá je presným zrkadlom ich divokého a tvrdého  spolužitia.  Film je tvrdým morálnym zrkadlom pre globalizáciu narušenými tradičnými rodinne nastavenými zvyklosťami v Iráne.

Evaluácia – film critic: 65 %

Premiérované na MFF Iránci, Film Europe

Filmová recenzia: Utøya, 22. júla 2018

Print Friendly

Titul: Utøya, 22. júla 2018, 92 minút
Filmová réžia a spolupráca na scenári: Erik Popper
Scenár: Anna Bache-Wiig, Siv Rajendram Eliassen 
Kamera: Martin Otterbeck 
Hudba: Wolfgang Plagge 
Hrajú CASTING: : Andrea Berntzen, Aleksander Holmen, Brede Fristad, Ingeborg Enes Kjevik, Jenny Svennevig, Elli Rhiannon Müller Osbourne, Sorosh Sadat, Daniel Sang Tran, Mariann Gherdbakk a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 6. septembra 2018
Foto: Film Europe

PR  NOTICKA   Nórsky snímku Utøya, 22. júla zachytáva masaker na letnom tábore Zväzu robotníckej mládeže na ostrovčeku u Osla v lete 2011. Skutočnú tragédiu, pri ktorej prišlo o život sedem desiatok prevažne mladých ľudí, režisér Erik Poppe spracoval ako drámu natočenú v reálnom čase bez hudby a strihu – kde vytrvalo sleduje mladú Kajute, ktorá sa snaží bezhlavé strieľanie prežiť a zároveň nájsť v chaose a panike svoju mladšiu sestru.

MOVIE  REVIEW

Snímka  scenáristu, producenta a režiséra  Erika Poppeho  ktorý mal premiéru na MFF v Berlíne a taktiež na MFF v Karlových Varoch, vznikla  na základe reálnych svedectiev.

Tvorcovia  tohto špecifického jednozáberového  bottle movie  nakrúteného na podobnom mieste  ako skutočná udalosť,  sa snažia o dokonalú autentičnosť  pri  práci s hercami  a emóciami určenými publiku. Výsledkom je to že publikum  je akoby  v tom momente na ostrove.  My následne  z  perspektívy  ohrozených  mladých osôb,  ktorí nevedeli, o čo ide,  vnímame onen teroristický akt  – plný  osudovej nenávisti, beštiality  a  všetkého negatívne chaotického.

Autorský  film so steadicamovou kamerou   „rozobral udalosť “  ako reportáž  o násilí  počas  asi  hodinového  vraždenia anonymného zla. Hlavná protagonistka  je  postava  Kajute,  kvalitne stvárnená  debutantkou Andreou Berntzenovou, z pohľadu tretej osoby.

Päť  technických strihov na celú dĺžku výpovede,  prikrčené postavy za  vetvami a pobiehajúce  siluety  vydesených tvorov.  Formálne cvičenie  v súlade s rozprávaním, kde hraná forma úspešne vzbudzuje zdanie reálneho času.

Len škoda, že okrem aktuálnej verejnoprávnosti  a humanistického apelu, tu niet premyslenejšieho a reprezentatívnejšieho tvaru,  ktorý by reflektoval čosi iné  ako bezbrannosť, teror a násilie na generácii, ktorá sa len zobúdza.

Obyčajné hromadné násilie bez komentára, vysvetlenia, paralely, či symbolov, len naturalistická streľba, zabíjanie, umieranie a psychológia šokovaných adolescentov, ktorí nič neriešia – len pripojenie k internetu a mobilný signál (ktoré  sú  i tak v nedohľadne), a pomoc ktorá neprichádza.

Nuž  a  „remaky  tohto filmu“   z produkcie ďalších producentov, môžu byť ešte otáznejšie.

Evaluácia/ film critic / GROBER: 50 – 55 %

Premiérované  v SR: 6. septembra 2018

Filmová recenzia: Cena za šťastie / Lucky Prize

Print Friendly

Titul: Cena za šťastie, ČR, 2019, 92´
Genre: sociálna dráma, komédia, film pre dospievajúcich, rodinné vzťahy

Námet, scenár a filmová réžia: Olga Dabrowská
Kamera: Diviš Marek
Strih: Zuzana Staregová, Jiří Brožek, Krasimira Velitchková
Hudba: Jan P. Muchow
Hrajú (actors): Ivana Chýlková, Vanda Hybnerová, Tomáš Hanák, Klára Pollertová-Trojanová, Jaroslav Plesl, Pavel Řezníček, Josef Trojan, Olga Wdowiaková, Johanka Racková, Josef Polášek, Jana Šulcová, Ladislav Trojan, David Černý, Ladislav Heryán, Vratislav Brabenec a ďalší

NOTICKA    Obyčajné ľudské šťastie môže mať mnoho podôb. Niekedy jasných, niekedy nečakaných. Kde ho hľadať a čo mu obetovať? Film režisérky Olgy Dabrowski Cena za šťastie ukazuje príbehy ľudí, ktorí cestu k svojmu šťastiu niekde stratili a pokúšajú sa jej znovu nájsť. Vzťah, láska, moc, útek a vlastné deti, ktoré môžu prinášať nádej a radosť, ale oveľa častejšie nakoniec pyká za naše chyby. Film Cena za šťastie odvíja samostatné osudy niekoľkých hrdinov, aby sa ich cesty začali postupne krížiť a mohli nakoniec zložiť dohromady jeden veľký príbeh života. Prepletenec rodičov, ktoré môžete stretnúť každý deň, ich detí a partnerov. Svoje šťastie nájdu často nečakane, ale to je predsa jedno! Milenecký a životné pár (Vanda Hybnerová a Ivana Chýlková)  vychováva dve deti, keď do ich harmonického spolužitia vstúpi muž z minulosti (Tomáš Hanák). Násilnícky psychopat (Jaroslav Plesl) sa domáha dcéry z rozvedeného manželstva, zatiaľ čo jeho bývalá žena (Klára Pollertová-Trojanová) s deťmi trpí jeho terorom. Dvaja tínedžeri od svojich rodín proste a jednoducho utečú. Oddaný muž (Pavel Řezníček) nemá silu, aby ochránil svoju lásku.

MOVIE   REVIEW

Dej  snímky  scenáristky a režisérky  Olgy Dambrowskej   sa točí okolo prepletených osudov štyroch detí a dvoch rodín.  V prvej rodine  vychováva dievča v pubertálnom veku  (Olga Wdowiaková) a malého chlapca dvojica partneriek (Vanda Hybnerová, Ivana Chýlková).

Rodinnú idyla je len hraná  pretože  dávny známy (Tomáš Hanák) jednej zo žien, ktorý bol pred rokmi darcom spermií pri počatí mladšieho potomka, je tiež bývalým milencom  druhej ženy a otcom jej staršej dcéry.

Druhú z rodín  rozvrátil  alkohol  a násilné správanie otca (Jaroslav Plesl). Ani po rozvode  nemá matka (Klára Pollertová-Trojanová), jej dospievajúci syn (Josef Trojan) a malá dcéra kľud, pretože nočné  vlámanie  sa  do bytu  zvykne krotievať   staronový priateľ (Pavel Řezníček).

Zámerom tvorcov  filmového  diela  bolo  vytvoriť  rodinné konflikty  s  komediálnymi prvkami, ktoré by  priblížili aktuálnu benevolentnú postmodernú dobu s otvorenou morálku medzi dospelými i deťmi, ale aj problém adopcie, či vzťahov k rovnakému pohlaviu,  alebo  psychologické vzťahové problémy.

Drogy, sex,  a prekombinovanosť  typov postáv,  nepodporí ani  mnohosť  neriešiteľných a neriešených problémov, ktoré  vytvárajú  žiaľ málo zrozumiteľnú  a  emóciami prepálenú mozaiku  s hystériou.

Divák  obvykle postupne stráca nielen logika príbehu, ale klesá  aj vierohodnosť situácií. O napätí  a  rozvláčnosti deja netreba osobitnej zmienky.

Najväčšie chyby filmu sú dramaturgické (miešanie nezmiešateľného, takmer žiadna logika medzi postavami,  a všehochuť ako keď  psíček s mačkou varili v rozprávkovej panvici).  Ďalej  tu sú  nelogické kameramanské  flashbacky  s technicky smiešnou filtráciou.  V ideovej rovine  scenáristický  „blábol vo väzbách postáv“.

Žiadna veľká pointa, len záverečné zacyklenie sa  v čase.

Pochváliť  naopak  možno  hereckú typológiu, autorské ambície,  situačnú hĺbku  projektu,  a vcelku civilné režijné vedenie všetkých hlavných i epizodických  postáv.

Hodnotenie – GROBER – film critic: 60 %

Premiérované v SR: 17. januára 2019, Bontonfilm

Filmová recenzia: Hranica (Gräns)

Print Friendly

 

Titul: Hranica (Gräns), Dánsko / Švédsko, 2018, 110 min.
Réžia:
 Ali Abbasi
Hrajú (actors): Eva Melander, Eero Milonoff, Viktor Åkerblom, Matti Boustedt

MOVIE GENRE: SCI-FI, sociálna dráma, podobenstvo, mystery

NOTICKA   Film Hranica je tvrdým, zvráteným, šokujúcim a podvratným podobenstvom o tolerancii k odlišnostiam, o pohlaví a citovom precitnutí. Jedinečne sa v ňom spája realistická dráma a severský mýtus.

MOVIE  REVIEW

Režisér  Alli Abbasi premiéroval  na MFF  v Cannes 2018  svoje bizardné fantasy,  založené  na severskom mýte o pohanskom  obrovi  Thorovi  a  obrích Troloch  s vlčou náturou,  prenasledovaných bleskami božieho hnevu. 

Hlavná hrdinka  Tina pracuje na  hranici ako colná deklarantka.  Svoje pracovné okolie  dokáže šokovať nielen ohyzdným zjavom  svojej  možno  zdeformovanej tváre,  a  žensky nevábneho tela, ale i vynikajúcou  intuíciou pre  negatívne  ľudské emócie, a  naopak  porozumenie mnohým  prírodným archetypom vo zvieracej ríši.

Neesteticky  až odpudivo  pôsobiaca  Tina  s  bravúrou  odhaľuje  zakázané predmety i kriminálne delikty.  Až kým  nepríde  jej veľmi podobný  muž  Vore s ženskými genitáliami   v koženej bunde, ktorého pach nepripomína nič z toho, čo Tina dosiaľ cítila. Vore  však  súčasne  môže  zvrátiť a narušiť životný koncept  hlavnej hrdinky  i jej  lžami  a výmyslami deformovanú  identitu  k nepoznaniu.

Hranica je citlivo nakrútenou  mysterióznou  filmovou  drámou  a  sci-fi typológiou,  ale  silná  svojou  pôvodnosťou,  ale jej bazálny koncept  skrýva aj poučnú etiku  bytostného prerodu v žití, s  nezakrývaným  úsilím  o  originálne podobenstvo.

Snímka  má  bravúrne napísaný dej  s  pátosom  a  odvážnou štylizáciou, a to aj  pre  cieľovú skupinu  štandardne  odolného  klasického  diváka.

Evaluácia – film critic – GROBER: 85 %

Svetová premiéra: MFF Cannes 2018

Slovenswká premiéra na festivale SCANDI 2019, Film Europe. 

Filmová recenzia: Sviatky pokoja a mieru

Print Friendly

TITUL:  Sviatky pokoja a mieru / Den tid på året                      Krajina: Dánsko, 2018, 101´
Genre: sociálna dráma, komédia, podobenstvo, satira
Réžia: Paprika Steen
Scenár: Jakob Weis
Kamera: Jens Schlosser
Strih: Jacob Thuesen
Hudba: Jeppe Kaas
Hrajú (actors): Paprika Steen, Jacob Lohmann, Fanny Bornedal, Lars Brygmann, Mikas Maximus Dalhoff Christiansen, Sofie Grabol, Lars Knutzon, Karen-Lise Mynstel, Jacob Randrup a iní
Distribúcia: Film Europe  Media  Company
Premiéra v SR: 10.januára 2019
Foto: Film  Europe  Media  Company

NOTICKA:  Trpká komédia dánskej hereckej hviezdy Papriky Steen o tom, že rodina je najväčšie požehnanie… aj prekliatie.  Svoje o tom vie Katrine, ktorá sa vždy desí vianočných sviatkov. Znamenajú pre ňu nielen varenie pre trinástich členov rodiny, ale aj vyčerpávajúcu diplomaciu medzi jednotlivými aktérmi. Tohtoročné Vianoce sú však mimoriadne stresujúce, pretože k sviatočnému stolu má zasadnúť aj Katrinina sestra Patricia, ktorá práve vyšla z protialkoholickej liečebne.

MOVIE   REVIEW

Rodinná dráma na spôsob „bottle movie“ , v ktorom  sa  udalosti  odohrávajú v jednom uzavretom priestranstve  po dobu celého trvania deja.   Reálnym priestorom  architektúry deja  sú  tu  kostol, rodinný dom a automobil v silnej fujavici.

Témou filmu je akýsi bazálny  rozbor  rodinných stereotypov,  kríza vzťahov  a  obvyklý skupinový   ponorkový syndróm.  Objavujú sa  motívy  vracajúcej sa  konfliktnej histórie rodinných väzieb,  ale aj  problém smrti, ochorenia,  či  zrod nového života. Mozaika je  umne skĺbená do komunikatívneho celku a herecky solídnych výpovedí.

Vekovo pracovne i vzdelanostne rozdielny hrdinovia. Tieto typy  sa snažia  v magicky kúzelnom čase  vianočných sviatkov  tlmiť   prirodzené sklony  k  vzájomnej  rivalite,  nežičlivosti,  až   nenávisti.  I  keď  svoje  reálne  emócie utápajú v pretvárke, vytesňovaní reality  za umelou  stenou rituálov  zmierenia a odpúšťania  –  v  obvyklom  čase Vianoc.

Dánska žánrová  tragikomédia  so skvelou typológiu i   hereckými výkonmi,  by  si  možno zaslúžila o čosi  prepracovanejšie charaktery,  viac komplikovanejší dej, či  invečnejší  produkčný výtvarný dizajn.

Evaluácia – GROBER: 55 %

Festival: SCANDI 2019, FILM EUROPE

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV