Hudobná recenzia: BraAgas, CZ

Print Friendly

Introductory Note: BraAgas is a group of four Czech singers and instrumentalists for period instruments, and a male double bass player. These five Czech musicians interpret traditional music from various parts of Europe. Is music surprises genres and themes from medieval music to jazz, blues, and are also able to present themselves on the classic club scene.  The band has existed since 2007. The songs contain lyrics of folk songs of many musical cultures. Among them are Sephardic Jews and Balkan Roma, with the use of medieval instruments and in costumes imitating clothing patterns and culture from that period.

Základ skupiny BraAgas tvoria štyri české hudobníčky pod vedením Kateřiny Göttlichovej, ktoré svojsky interpretujú tradičnú hudbu z rôznych kútov Európy od Škandinávie po Balkán a od Pyrenejského polostrova po Moravu.

Skupinu BraAgas  je združená zo štyroch českých speváčok a súčasne inštrumentalistiek na dobové nástroje,  a  mužským hráčom na konrabas. Týchto päť českých hudobníkov interpretuje tradičnú hudbu z rôznych kútov Európy. Je hudba prekvapuje  žánrami a témami od stredovekej hudby až k jazzu, blues, a sú schopní sa prezentovať  taktiež  aj  na  klasickej klubovej scéne.

Skupina existuje  od  roku 2007. Obsahom  skladieb sú texty ľudových pesničiek mnohých  hudobných kultúr.  Nájdeme medzi nimi  sefardských židov či balkánskych Rómov, so špecifikáciou využitia stredovekých nástrojov a v kostýmoch imitujúcich  odevné vzory a kultúru z tohto obdobia.

Ich repertoár sa na druhej strane uberá  aj  komponovaním na základe textov z českomoravských spevníkov (O ptácích a rybách, album 2018).

BraAgas  dnes má  relatívne početné publikum, pričom nie sú zriedkavosťou ani zahraničné koncerty – napríklad na festivale Rainforest World Music Festival na malajskom ostrove Borneo,  Sur Jahan v indickej Kolkate, CPH World Music Festival v Kodani, ale aj na domácich podujatiach Colours a Czech Music Crossroads v Ostrave.

Skupina BraAgas vydala zatiaľ spolu šesť albumov, všetky vyšli vo vydavateľstve Indies. Dva z nich – Tapas a Yallah! získali cenu Anděl v kategórii world music. Medzinárodne najúspešnejší bol album O ptácích a rybách z roku 2018. Trikrát po sebe bodoval v albumovom rebríčku World Music Charts Europe – najvyššie miesto obsadil v júni minulého roku, keď bol na 3. priečke.

Kateřina Göttlichová: spev, citara, nyckelharpa, gitara, gajdy
Karla Braunová: spev, flauty, klarinet, šalmaj, gajdy
Michala Hrbková: spev, husle, fidula
Karla Braunová: spev, flauty, klarinet, šalmaj, gajdy
Michaela Krbcová: spev, perkusie – davul, darbuka, cajón
Karel Zich: kontrabas, basse de viole

Albumy:
BraAgas No. 1 (Indies, 2007)
BraAgas No. 2 – Media Aetas (Indies, 2008)
Tapas (Indies, 2009)
Fuerte (Indies, 2012)
Yallah! (Indies, 2014)
O ptácích a rybách (Indies, 2018)

29.9. DK Zrkadlový háj, World Music Festival, 2019, Bratislava

Subjektívne hodnotenie: 80 %

Hudobná recenzia: Etno šansón Iliko Kali

Print Friendly

[recenzia: G,G,]

Introductory Note: The distinctive project Ildikó Kali, which describes his style of music as ethno chanson, recorded a breakthrough after the release of the CD La Loba (Sun Records). This album becomes a milestone for Romanica with the central appearance of singer and guitarist Ildikó Kali (Ika).

Osobitý projekt Ildikó Kali, ktorá svoj štýl hudby označuje ako etno šansón, zaznamenal prelom po vydaní CD La Loba (Slnko Records). Táto albumová nahrávka  sa stáva medzníkom  pre  Romaniku  s ústredným zjavom speváčky a gitaristky Ildikó Kali (Ika), Kompozície v albume  možno považovať  za sumárom  s  tvorivou pečaťou  hudobníka a producenta  Stana Palúcha.

Piesne Romaniky majú typický autorský svojráz   čiže  ich farba zvuku ktorú podtrháva znelý a energický vokálny nápev frontmanky kapely. Ďalšími členmi skupiny sú  jazzmani  Marcel Comendant-cimbal, Martin Chovanec-akordeón, bandoneón, Peter Solárik-bicie.

Piesne Ildikó Kali  majú  schopnosti okúzliť publikum nielen gráciou ale aj bojovým duchom a  ženským  fluidom  s menlivým výrazom, ktorý je plný života a vášne.

Piesne s molovými či baladickými  textami plnými  imaginácie kontrastujú s aranžmá v tvare  ponášiek na  flamenco, balkánsku hudbu, či  s cigánskymi alebo židovskými  motívmi.

Silný ženský element sólovej speváčky, poetky  a textárky  vyvažuje  v súbore  hlboký a jazzovo kultivovaný zvuk kontrabasu, na ktorý hrá Ikin životný partner Roman Kraic.

Subjektívne hodnotenie: 65 %

29.9.  V-klub – World Music Festival, 2019, Bratislava

[The Immense Dept] Recenzia výtvarnej súťaže mladých výtvarníkov – Maľba 2019: Lucia Oleňová

Print Friendly

Introductory Note: The jury of the Painting 2019 competition, whose general sponsor was the VUB Bank Foundation this year, was judged by the finalists of the British gallery owner Rózsa Farkas, director of the East Slovak Gallery and curator Dorota Kender, Hungarian contemporary art expert and curator Ron Kopeczka.   Lucia Oleňová, a graduate of the painting department at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava, won the first place for the The Immense Dept screen.

TEXT OF REVIEW   V porote súťaže Maľba 2019, ktorej generálnym sponzorom bola Nadácia VUB banky  tento  ročník   posudzovali práce finalistov  britská galeristka Rózsa Farkas, riaditeľka Východoslovenskej galérie a kurátorka Dorota Kenderová, maďarská odborníčka na súčasné výtvarné umenie a kurátorka Róna Kopeczky.

Z 96 tohoročných účastníkov súťaže  získala prvenstvo  za plátno The Immense Dept  Bratislavčanka  Lucia Oleňová, absolventka odboru maľby na VŠVÚ v Bratislave.

„Porota ocenila výnimočný experimentálny, formálny, ako aj technický aspekt víťazného diela. Napriek tomu, že autorka patrí k jedným z najmladších finalistov, presvedčila svojím odhodlaným prístupom a odvahou riskovať,“   znel verdikt hodnotiacej komisie k víťaznému dielu Oleňovej, ktoré „tiež nesie odkaz na textilné umenie 60. a 70. rokov minulého storočia“.

Človek to môže vnímať ako abstraktný obraz, ktorý je veľmi silný, farebne výrazný a presahuje rámec plátna. Keď sa však prizriete bližšie, zistíte, že vlastne ide už o inštaláciu.

Základom idey autorky bolo plátno, ktoré autorka namaľovala, rozstrihala a následne zošila dokopy, čo obsahuje asi 15 ďalších plátien a polročnú tvorivú etapu v živote mladej umelkyne.

Dielo The Immense Dept Lucie Oleňovej vyhlásili za slovenskú maľbu roka. Spolu s ostatnými finalistami súťaže ho môžete vidieť na výstave s nulovým vstupným  na prízemí  v bratislavskej  Galérii Nedbalka.

——————————————————————-

Čo je za prvenstvom v súťaži?  Autorka k svojej víťaznej maľbe vysvetľuje:  „Ten proces dekonštrukcie a rekonštrukcie je tu dôležitý.“

Vidieť, že dielo je dosť poučené tvorbou, ktorá vznikala v 70. rokoch, keď sa obrazy deštruovali a zošívali, ale vtedy tam nebol osobný príbeh. Išlo skôr o hľadanie presahu maľby,“ vysvetľuje český maliar a pedagóg Daniel Balabán.

Kontakt na autorku: olenova.lucia@gmail.com

 

Hudobná recenzia koncertu: Michal Noga Band

Print Friendly

[Podľa festivalového katalógu pripravil G.G.]

Slovenské zoskupenie Michal Noga Band  je  tvorené  interpretmi  schopnými  spracovať  množstvo  interpretačných štýlov, taktiež  starých dedinských ľudových muzík z územia Slovenska.

Michal Noga je primášom kapely, aktívnym muzikantom a zároveň organizátorom a lektorom viacerých hudobných kurzov na Slovensku, ktoré sú  zamerané na ľudovú hudbu. Jeho kapela   pravidelne  účinkuje na tanečných domoch ale aj  hosťom  folklórnych festivalov na Slovensku.

Z vystúpení súboru je cítiť zanietenie hráčov pre tradičnú hudbu a čistú intonáciu. Škoda, že skupina nemá a nesnaží sa  o širší autorský, medzižánrový alebo internacionálnejší  rozmer pôvodnej hudby a folklóru.

29.9. V-klub – World Music Festival, 2019, Bratislava

Evaulácia: 55 %

Hudobná recenzia koncertu: Facundo Salgado a projekt Rumbo Tumba 

Print Friendly

[Podľa festivalových materiálov spracoval G.G. –  World Music Festival Bratislava, 28.9. 2019]

 

Inštrumentálny projekt argentínskeko  hráča na mandolínu, tradičné ľudové píšťalky a iné dychové nástroje,  a skvelého multi-inštrumentalistu, či skladateľa – nájdeme aj  v ľahkých pôvodných hudobných témach, ktoré čerpajú z argentínskeho folklóru,  ale aj jazzu, či popu.

Argentínčan  Facundo Salgado  prináša tradičné rytmy z rôznych regiónov Latinskej Ameriky ako cumbia a hudbu Ánd, a svoje skladby  kombinuje s moderným  znením  elektronickej hudby, jungle beatov, basovými groovami aj hip-hopom.

Facundo Salgado je ako moderný hudobný skladateľ multiinštrumentalista využívajúci taktiež  tradičné  nástroje (charango, indiánske píšťaly), obohatené  o farbu rozličných  loopov a syntetizátorov, ktoré realizujú  zväčša pohodovú  a  klubovú atmosféru s jedinečnou farbou  zvuku.

Facundo Salgado   je  finalistom súťaže”The Biennale for Young Art Buenos Aires 2013/2014″.  V roku 2012 zvíťazil v súťaži ROLAND-BOSS “Loop Station World Championship.  Umelec  mal sériu koncertov  v Brazílii, Uruguayi and Chile, a v tomto roku absolvuje  svoje prvé európske trurné. .

Rumbo Tumba  je projekt „majstra organických loopov“, ktorý spája tradičné drevené nástroje v reálnom čase a prepája juhoamerický folklór s budúcnosťou.

Škoda, že v snahe o modernosť  veľakrát zaniká originalita multi-žánrovédo, nadčasového prepojenia  juhoamerickej hudby, pretože sólová mandolína či dobové juhoamerické  píšťaly s  počítačovými  kompozíciami dnes zaujmú skôr laických nadšencov v prostredí klubovej zábavy, a nie náročné publikum na medzinárodných a festivalových trhoch, či odborné poroty  medzinárodných projektov.

Facundo Salgado: charango, indiánske píšťaly, perkusie, basgitara, looper, elektronika, spev

Súkromná evaluácia koncertu: 60 %

Albumy:
Groove Andina (2012)
Cable Tierra (2015)
Madera Sur (2018)

Bohéma Bar – World Music Festival Bratislava, 28.9. 2019

Hudobná recenzia koncertu: Lalitha a Nandini Muthuswamy

Print Friendly

Introductory Note: The sister duo of Lalitha and Nandini Muthuswamy represents ethno music from South India, specifically the Carnatic genre of (South) Indian traditional ethno music. Lalitha and Nandini Muthuswamy come from a prestigious family of knowledgeable musical traditions and developing talent for the fourth generation of original music artists. Their grandfather and teacher was V. Lakshminarayana Iyer, and some of their uncles are also known in the West – L. Vaidyanathan, L. Subramaniam (played with many American jazz musicians, but also with G. Harrison or S. Wonder) and L Shankar (the one who played with John McLaughlin in the Shakti group and later with Peter Gabriel).

NOTICKA:   Lalitha a Nandini Muthuswamy sú rodné sestry a zároveň huslistky pochádzajúce z indického štátu Tamilnád. Na svojich husliach dokážu vynikajúco zahrať nielen tradičnú juhoindickú, tzv. karnatickú hudbu, ale aj západnú klasickú hudbu či rôzne fúzie s inými žánrami.

MUSIC REVIEW

[Podľa festivalových materiálov]  Sesterské duo Lalitha a Nandini Muthuswamy reprezentuje  ethno hudbu z južnej Indie, konkrétne karnatický žáner (juho)indickej  tradičnej ethno hudby.

Lalitha a Nandini Muthuswamy  pochádzajú z  prestížnej rodiny znalej hudobných  tradícií  a  rozvíjajúci talent  už  štvrtej  generácie  pôvodných hudobných umelcov.

Hoci ich starí rodičia sa narodili v štáte Kérala, ony samy vyrastali v prístavnom meste Čennaí v oblasti Tamilnád.  Ich starým otcom a zároveň učiteľom bol V. Lakshminarayana Iyer a niektorí z ich strýkov sú hudobníci známi aj na Západe – L. Vaidyanathan, L. Subramaniam (hral s množstvom amerických jazzových hudobníkov, ale i s G. Harrisonom či S. Wonderom) a L. Shankar (ten, ktorý hrával s Johnom McLaughlinom v skupine Shakti a neskôr s Petrom Gabrielom).

Lalitha a Nandini sa folklóru a kompozíciám v  hudbe venovali už od útleho detstva (tzv. karnatická hudba, klasické rágy južnej Indie, a chrámová hudba a rituály), ktoré vyžadujú osobitný vokálny prejav.

Ovládanie husľových nástrojov je príznačné skutočnou virtuozitou, ale taktiež  inovatívnymi technikami hry na husle. Sestry  okrem juho-indickej tradície ovládajú aj západnú klasiku a hudbu iných národov. Ich osobitý prejav  nachádza reakcie odbornej verejnosti i publika v USA i v EU.

Ako duo hrajú spolu od roku 1985 a na konte majú viac ako 20 albumov – v dvojici, ale aj s rôznymi umelcami, medzi ktorými boli napríklad George Brooks, Abbos Kosimov, Homayoun Sakhi, Miguel Czachowski (Indialucia), Mor Karbasi, Abhejeet Banerjee, či Mike Albert, bývalý gitarista skupiny Megadeth. Nahrávky dua L. Lalitha a L. Nandini sú dôkazom všestrannosti tohto dua, ich hudba však najlepšie vyznie naživo.

Publikum presvedčili a očarili zvláštnymi sólami i duetmi v rámci improvizácie hudobných tém, ktoré sú klasickému západnému naturelu veľmi vzdialené nielen pentotonálnou harmóniou, nepravidelným rytmom, ale najmä celkovým konceptom tradície.

Lalitha Muthuswamy: husle, spev
Nandini Muthuswamy: husle, spev
Sandeep Sangameswaran: perkusie

Súkromná evaluácia koncertu: 90 %

28.9.2019; 19:00; Zrkadlová sála Primaciálneho paláca,

World Music Festival, Bratislava, 2019 [G.G.]

Hudobná recenzia: Koncert: Roc´hann

Print Friendly

World Music Festival v Bratislave ponúkol aj počas štvrtého ročníka (27. – 29. september 2019)  show-case program so slovenskými kapelami.

Roc´hann  je skupina šiestich  hudobníkov  spievajúcich tradičným spôsobom bretónske ľudové motívy v orchestrácii dvoch spevákov, flautistky, harmonikára, gitaristu, a basového gitaristu.

Vstup na „showcase program festivalu“ v bratislavskom V- klube  bol  zdarma, a len škoda, že nebol zabezpečený preklad do angličtiny, či do slovenského jazyka, nakoľko kapela spievala originály bretónskych pesničiek  vo francúzskom jazyku.

Skupina Roc´hann  je typickým príkladom snahy o udržiavanie folklórnych tradícii bez  výraznejší  snahy o tvorivú inovatívnosť, na úkor úcty k tradíciám folklórneho originálu. Osožil by kreatívnejší prístup, multi-žánrovosť, či apel na scénickéjší  koncept ich hudobnej produkcie, a dôraz na komunikáciu s vlastným publikom.  S

Samotná vášeň pre hudbu a splynutie s  frankofónou tradíciou, i keď  intonačne čisté   klasické piesne, interpretované   so štandardnými  nástrojmi  sa  pre  zoskupenia hudobníkov  dnes pokladajú  za  vcelku samozrejmú vec.

Súkromná evaluácia koncertu: 55 %

Koncert vo V-klube, World Music Festival, Bratislava, 2019 [G.G.]

Filmová recenzia: Casino.sk

Print Friendly

[recenzia: G. Gröber]

Introductory note:    Roman Luknár said for TASR: „Casino.sk is a film that is neither about the kidnapping, about the line, about Daniel Tupa, about Martin Kušnír, or about anything that the local producers think will make a profit ( …) The film wants to show what is happening in a casino where lobbying with the government is taking place, behind the scenes about eurofunds and there are some scammers…

 

Titul: Casino.$k, SR, 2019

Dĺžka: 107 minút
Réžia: Ján Sabol
Scenár: Ján Sabol, Peter Himič, Ostván Kerékgyártó
Kamera: Ivan Finta, Ján Dobranský,Viktor Herrgott
Strih: Ján Haraksim
Hudba: Peter Ďurík. Hrajú: Roman Luknár, Vica Kerekes, Marek Majeský, Pavel Kříž, Tereza Brodská, Zuzana Kanócz, Jana Majeská, Marek Geišberg, Lucia Hurajová, Richard Stanke, Michal Soltész, Ondrej Habiňák, Henriett Novak, Igor Rattaj, Lukáš Dóza, Milan Antol, József Czajlik, Vladimír Malakhov, Natália Častková, Peter Orgován, Dominika Kleisová, Marián Kleis a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 26. septembra 2019
Foto: Continental film

ENTRÉ    Roman Luknár povedal pre TASR: „Casino.sk je film, ktorý nie je ani o Únose, ani o Čiare, ani o Danielovi Tupom, ani o Martine Kušnírovej, ani o ničom, o čom si tunajší producenti myslia, že na tom zarobia (…)  film chce ukázať, čo sa odohráva v kasíne, kde sa preberajú lobistické veci s vládou, v zákulisí o eurofondoch a sú tam nejakí podvodníci…

Movie Review

Košický rodák  Ján Sábol  je  vcelku málo skúseným  producentom,  scenáristom  či televíznym a filmovým  režisérom, ktorého prvotinou bol experimentálny film. Okrem toho tento tvorca  realizoval televízny seriál a dokumentárne filmy.

Jeho celovečerný debut  produkovaný v princípe ako product placement na hráčsky  priestor  hazardných hier  –  Film Casino.sk  je za týchto okolností vcelku husárskym a zručne realizovaným kúskom, veď  nebol podporený dotáciou z obvyklých grantov.

Príbeh  funguje v zábavných žánroch  satiry  a dobrodružného filmu, taktiež  ako zručná implementácia a promo prostredia kasína a pokerových hráčov. Z tohto dôvodu postavy i  celý dej nemožno brať ako spoločenskú kritiku ani drámu, veď vymyslené a začne nakašírované a nadužené sú všetky reálie, ktorých sa téma dotýka.

Svet manažerov, hráčov, politikov a vplyvných osôb navštevujúcich isté kasína  je tu  zobrazený   ako   plocha  pre  komunikáciu lobbistov, priemyselníkov a rôznych pochybných existencií,  čo je zručne pridaný výmysel.

Veď už  kľúčová otázka  použitia akýchsi špecificky naprogramovaných  spy-glass   čiže „podvodných okuliarov“  je akési tvorivé  sci-fi story,  a nie podvodnícky trik pre reálneho podvodníka.   Taktiež   otázne sa javí špekulácia  s hecknutými prenovými  dátami  vo  finále v prenosovom voze.  Funguje ako  fikcia tvorcov“, ktorá  určite  nie je reálna nikde v aktuálnych kasínach.

Ak si odmyslíme  akési  „fikčné pábenie o podvodníkoch v režimisticky namočenom pozadí“,  tak postavy  sú civilne napísané a hrajú bez prehrávania.

Vcelku  dôveryhodná  je aj  veľmi  nesympatická postava  poslanca  Petra Kováča (Marek Majeský). Menej charizmaticky  pôsobia  v tomto prostredí akýsi novinári, ktorí však hrajú s energiou  (Marek Geišberg a Richard Stanke).

Naopak jednoznačne sympaticky sú stvárnené  tvrdo  záporácke postavy,  ako  organizovaná  podvodnícka skupina  trojice  pokerových hráčov – herecky  Romanom Luknárom, Vicou Kerekes a Michalom Soltészom.

Negatívne postavy  uzatvára  akási  nastrčená  štátna  zástupkyňa európskych grantov,  a  navyše aj  ohrdnutá  milenka kľúčovej postavy  poslanca  Zuzana  Kanócz, či  reprezentant   zbohatlíkov s nebezpečnými kontaktmi na podsvetie, ktorého postavu  stvárnil  známy český herec Pavel Kříž. Obaja v roliach excelujú.

Napriek voľnej asociatívnej skladbe film nenudí, ba naopak kamera Ivana Fintu sa zaslúži výraznú a nesmiernu pochvalu za svoju prirodzenú nápaditosť v  efektne nasvietených  atmosférach, kde nechýba ani monumentalita čarokrásnej slovenskej prírody, či Bratislava z vtáčej perspektívy, alebo interiéry kasína, hotelových komplexov, zákulisia pokerovej hry, či zaujímavé prostredie golfového športu.

Neopozerané  a atrktívne  prostredie,  dobrý kasting a herecká typológia, slušné  herecké výkony a špičková výprava s efektným vizuálom robia tento film rozhodne milým prekvapením tejto sezóny.

Distribučná snímka ja vhodná na relax a rozptýlenie, a pritom v druhom pláne film ponúka potrebnú kritiku aktuálnych spoločenských nešvárov.

Evaluácia – G GROBER: 60 %

[27.9 – 29.9. 2019] 5. ročník festivalu „Biela noc v Bratislave“: od piatka do nedele

Print Friendly

Biela noc v čase troch dní  posledného septembrového víkendu predstavila   netradičné umenie  medzinárodných výtvarných umelcov, ktorí  radi experimentujú  s klasickým plátnom, ale aj  so svetelnými, geometrickými  a farebne  podnetnými tvarmi.

Publikum a diváci  určite ocenili  umelecké prechádzky nočnou Bratislavou plnú originálnych   vnemov a zážitkov.

Nočná i denná Bratislava  sa zaplnila umením  a postmodernou, op-artom či elektronickými exponátmi a ferebne-svetelnou show s veľakrát neopakovateľnou  atmosférou, i keď  program v sobotu dosť kazilo počasie, drobný dážď a zatiahnutá obloha.

Umelecké zastávky na  hlavných trasách boli rozdelené  na historickú  a vodnú cestu. Artefakty boli umiestnené od River Parku  (v komplexe  kvôli počasiu tu boli všetky zrušené)  cez  Primaciálny palác a jeho okolie v centre mesta – až  po nákupnú galériu Eurovea, sklad č.7, budovy dekanátu FF  UK,  a taktiež v sade Janka Kráľa v blízkosti Auparku.

Každý platiaci návštevník dostal  mapu, ktorá ho previedla po rôznorodých umeleckých zastávkach: tradičným abstraktným umením ako v DOT./SK Galérii zastúpená maľbami J. S. Džuppovej  –  vizuálne atraktívnymi inštaláciami, koncertami, filmami, divadelnými predstaveniami, tancom (napr.  mnohé happeningy  v Pistoriho paláci), literatúrou, a živou performance.

Výtvarné, hudobné i interdisciplinárne žánre, laserové show, architektúra a urbanizmus  a  najnovšie trendy v umení aj technológiách.

Za najvýznamnejšie exponáty možno  považovať napríklad  diela britského umelca Lukeho Jerrama, Brazílčania VJ Sujave, Austrálčana Kid Webstera (s monumentálnym objektom  Axiom, bol vyskladaný až zo 700 000 svetelných bodov, či street-art 3D objektov britskej  dvojice Filthy Luker a Pedro Estrellas.

V sklade č. 7 pri Eurovea zaujala práca  Talianky žijúcej v Kanade – Cinzia Compolese s titulom Last Intersection, ktorá bola tvorená počítačovou implementáciou hry svetiel cez klasický projektor v tmavom prostredí skladu Eurovea.

V átriu Filozofickej fakulty naopak trónil objekt Gaia (na obr.)  vizuálneho umelca a  autora Luka Jermanna  z Veľkej Británie.

Pre deti bolo určené  dielo Tales from the Other Site (Príbehy z druhej strany) od Britky Liz von Graevenitz.

Návštevníci však okrem umenia mohli  zároveň objavovať aj vlastné mesto a v ňom zaujímavé a netradičné priestory, ktoré súčasné formy umenia počas Bielej noci zastrešia – nádvoria, parky, stanice, mosty, nábrežia, plavárne, nákupné centrá, parkoviská a rôzne iné, bežne neprístupné miesta.

Do Bratislavy pricestovalo  na tento víkend 246 medzinárodných vizuálnych umelcov zo štyroch kontinentov.

Za 10 rokov prešlo festivalom svetla na Slovensku, ktorý sa prvýkrát uskutočnil v Paríži  –  1,6 milióna návštevníkov.

Generálnym sponzorom bola  tento rok VUB  banka. Viac informácií na: https://www.bielanoc.sk

  • G.G., PhD. –

Filmová recenzia: Daphne

Print Friendly

[recenzia: G. Gröber] 

Titul: Daphne, Veľká Británia, 2017, 88´
Réžia: Peter Mackie Burns
Scenár: Nico Mensinga
Kamera: Adam Scarth
Strih: Nick Emerson
Hudba: Sam Beste
Hrajú: Emily Beecham, Geraldine James, Tom Vaughan-Lawlor, Mathaniel Martello-Wihte, Osy Ikhile, Sinead Matthews, Ryan McParland, Ritu Arya, Ruth Bradley a ďalší
Distribúcia: Film Europe – v SR od 12. septembra 2019
Foto: Film Europe

Film Review

Základom tejto zaujímavej snímky je scenár Nico Mensinga  ako sonda do aktuálnej osamelosti žien v bludnom kruhu životných chymér, závislostí, hyperhormorálneho nastavenia, a chorobnej superaktivity spojenej s drogami, promiskuitou, a poivahovým  neukotvením ani k času – ani k priestoru, negujúcim svoje okolie, svoju budúcnosť, seba samú  –  i  napokon aj diváka.

Daphne stvárnená   Emily Beecham  v hlavnej roli  –  pracuje ako kuchárka. Žieňa  má 30 rokov, a má aj  pocit –  že nežije.  Asi  preto necíti ani negativitu vo vlastných činoch. Zrejme to bude  jasná pubertálna či postpubertálna kríza – nedosiahla nič a nenašla ani seba ani pokoj v duši. Navonok sexi vzhľadná – bezprostredná a sympatická, ale vnútri troska ktorej nemožno ničím pomôcť, a všetko si navyše kazí sama …

Vynikajúca hlavná postava, schematické vedľajšie postavy, dobre zvolené žánrové prostriedky – a typické prostredie Londýna s kriminalitou na každom kroku a hektikou žitia …  Tieto fakty kontrastujú  s tmavým nekorektným a subštandardným vizuálom snímky. Našťastie herectvo hlavnej hrdinky a scenár s dramaturgiou príbehu sú priam famózne.

Sicílčanka  Daphne  zamestnaná v Londýne a jej  kľukatý, desný a úprimne vyrozprávaný  príbeh  nieje typickou sociálnou drámou.  Snímka je  i napriek tomu  excelentnou štúdiou osamelosti mladých žien  naprieč medzinárodným priestorom  (tu značne neuveriteľná Sicílčanka s ryšavými vlasmi )  bez ukotvenia, s ambíciami a hľadaním  a  aj  bojom s nástrahami „rodinnej nevýchovy“, s  pastcami  ulice  a  globalizácie.

Odporúčame artovému i štandardnému publiku.

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV