Filmová recenzia: Ulysse a Mona, Ulysse & Mona, 2018, Can, 82´(Cinemax, 2020)

Print Friendly

Päťdesiatpäťročný Ulysse Borelli kedysi býval známym francúzskym umelcom. Pred štyrmi rokmi ale utiekol od rodiny, a ukončil svoju kariéru. Dnes žije sám so svojím psom Josephom na starom panstve uprostred lesov. Svoje dni trávia hraním tenisu proti nadhazovaciemu stroju, alebo počúvaním hororových soundtrackov. Ulysse sa skrátka na smrť nudí, ale je príliš hrdý na to, aby to priznal. Dvadsaťročná Mona je študentkou umenia. Jej umelecký život, v ktorom sa zmieta medzi workshopmi figurálnej kresby a hodinami teórie pri vyučovaní so senilnými učiteľmi snáď nemôže byť jednotvárnejší. A tak sa zrazu rozhodne navštíviť Ulysseho. Po prvom rozpačitom stretnutí a pár nedorozumeniach sa obaja spoločne vydávajú na cestu, ktorá navždy zmení ich životy.

Žáner: dráma

Krajina: Kanada, 2018, 82 min

Réžia: Sébastien Betbeder
Scenár: Sébastien Betbeder
Hudba: Franck Marguin, Geoffroy Montel
Hrajú: Manal Issa, Eric Cantona, Marie Vialle, Quentin Dolmaire, Sofian Khammes, Jonathan Couzinié, Nicolas Avinée, Jean-Luc Vincent, Jonathan Capdevielle, Joël Cantona, Jean-Charles Clichet, Micha Lescot
Producent: Frédéric Dubreuil

Kostýmy: Anne Billet

MICRO MOVIE REVIEW

[text: edie/78] Režisér Sébastien Betbeder je považovaný za nový talentovaný objav frankofónnej kinematografie. Vo svojej komornej dráme Ulysse a Mona sa tento talent venuje nezvyklej téme suchopádneho a značne starého umelca, ktorý zažíva krízu a trápenia, nad rámec bežných dní.

Ulysses má zvláštne útržkovitú satirickú iróniu, ktorú rozohral energický Eric Cantona, ktorý opustil svoju rodinu a rozhodol sa žiť sám vo veľkom vidieckom kaštieli, ktorý je domovom jeho rodiny. Mona je stvárnená živelnou Manal Issou, inšpirovanou jeho výtvarnými názormi, a pokúšajúca sa stať jeho asistentkou.

Ulysses má diagnostikovaný zhubný nádor na mozgu a rozhodol sa, že jeho novou misiou bude hľadať odpustenie u svojej rodiny skôr, ako sa pominie jeho život. Medzi Ulyssesom a Monou sa vytvára akési polo-spiklenecké puto z odstupu, a z rešpektu pre veľmi značnú vekovú bariéru. Mona súhlasí s tým, že za Ulysseom vycestuje, keď bude hľadať svoju odcudzenú rodinu.

Komorná psychologická dráma je vzťahovou štúdiou vekovo značne odlišných pováh vo vzťahu k životu i k umeniu. Dramatický celok má zaujímavý autorský rukopis v herectve, výbere hudby (ponášky na skupinu Alphaville), kamere s klasickým TV pomerom strán, dialógoch v britkom ťahu na pointu príbehu, i množstva meditatívnej obraznosti, či osudovej živelnosti.

Niekedy tu sú depresívne syntagmy, a poruchy nálad, a ďalšia drobná bizarnosť, alebo inokedy aj akási trpká tragikomická absurdnosť, príznačná pre francúzskych tvorcov.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV