Filmová recenzia: The Melancholic Girl, melancholická dívka, Germany, 2019, 77´

Print Friendly

Žáner: Biographical / Comedy / Drama

Krajina: Germany, 2019, 77´

Director: Susanne Heinrich
Screenplay: Susanne Heinrich
Camera: Agnes Pakozdi
Starring: Marie Rathscheck, Yann Grouhel, Pero Radicic, Nicolo Pasetti, Alexander von Hugo, Felix Mayr
Editor: Susanne Heinrich, Benjamin Mirguet


Marie Rathscheck
(hlavná rola)


Story-line A melancholic girl wanders around the city looking for a place to lay her head. He meets young mothers who celebrate their motherhood as a religious ritual of resurrection, finds shelter with an abstinent existentialist, for whom sex is „also just a kind of business,“ and awaits the „end of capitalism“ in a travesty bar. Her attempt to write a book fails at the first sentence of the second chapter. But there is no place for her between art galleries, yoga studios and foreign men’s beds. Rather than try to adjust, the melancholic girl begins to see her depression as a program. A comedy about postmodern society in pink and light blue (Das Filmfest)

Das melancholische Mädchen - arte | programm.ARD.de

Synopsis Melancholická dievča sa potuluje veľkomestom a hľadá, kde by mohla zložiť hlavu. Stretáva mladé matky, ktoré oslavujú svoje materstvo ako náboženský rituál vzkriesenie, nájde prístrešie u abstinujúceho existencialistu, pre ktorého je sex „tiež iba druh biznisu“, a v jednom travesti bare čaká na „koniec kapitalizmu“. Jej pokus napísať knihu zlyhá hneď pri prvej vety druhej kapitoly. Medzi umeleckými galériami, štúdiu jogy a posteľami cudzích mužov však pre ňu nie je miesto. Než aby sa snažila prispôsobiť, začne melancholická dievča svoju depresiu vnímať ako program. Komédia o post-modernej spoločnosti v ružovej a svetlo modrej. (Das Filmfest)

Mini Movie Review

[autor: G. Gröber] Veľmi zvláštna ale čistokrvná a poctivá debutantská artovka, a bez ódy na nihilizmus. Nie je smiešna ani nepohoršuje. Občas aj prekvapí skutočnou originalitou, i keď koncept nie je nudný, ale v rámci televíznych festivalových diel, či na hrane konceptov videoartu je to v norme (slušné animácie, dobre premyslený koncept každého záberu i finálna bežecká pointa).

Bezčasie s invenčným scenárom posilnené psychoanalýzou, kúpaním v štýlovej vani, konzumáciou jedla, a vcelku vábnym nudizmom hlavných protagonistov v elegantnom umelom kožuchu, i bez neho. Nevidno že by tu bola umelecká sklesnutosť či depresia, skôr celkom živá a prekvapujúco sofistikovaná manifestácia autorských fetišov – od výmyslu sveta (knihomoľstvo, nekatarzná melanchólia, feminizmus, sebaprezentácia, a výborne ladí s globálnym svetom, v ktorom žijeme.

Snímka potrebuje inteligentného diváka. Mimoriadne môže sadnúť študentom a milovníkom sveta výtvarného umenia, kunshistorikom, a všetkým skutočným a otvoreným cinefilom. Vynikajúci a presvedčivý herecký výkon (Marie Rathscheck) a režijne/autorský debut Susanne Heinrich, dobrá štúdiová kamera a animácia a zadné projekcie s trikovými zábermi, navyše vtipné, a cynicky nad vecou reality, vo variantách – univerza, originálny štýl na feministický spôsob bez predsudkov.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV