Filmová recenzia: Mientras dure la guerra, 2019, 107´, ESP/Arg, program IFF Febiofest Bratislava, 2020

Print Friendly

[filmová recenzia: Gabriel Gröber] Titul: Until the War Ends (Festival Name)
Genre: Drama / Historical / War

Country: Spain / Argentina, 2019, 107´

Director: Alejandro Amenábar
Screenplay: Alejandro Amenábar, Alejandro Hernández
Camera: Alex Catalán
Music: Alejandro Amenábar
Starring: Karra Elejalde, Eduard Fernández, Luis Bermejo, Tito Valverde, Nathalie Poza, Patricia López Arnaiz, Inma Cuevas, Luís Callejo, Miquel García Borda, Itziar Aizpuru, Luka Peros, Mikel Iglesias, Alfredo Villa, Enrique Asenjo, José Mariano L María del Castillo, Santi Prego, Tim Verardi, Javier Garrido García, Luis Zahera, Ainhoa Santamaría, Maarten Dannenberg, Carlos Serrano-Clark, Mireia Rey, Iñigo Núñez, Dafnis Balduz

FILM REVIEW

The story of the Spanish co-production begins when the renowned Spanish writer Miguel de Unamuno in 1936 in Salamanca supports a military coup. However, when the hitherto insignificant General Francisco Franco and his army join the coup and secretly plan to gain absolute power, many Spanish intellectuals gradually gain their sanity gradually and under dramatic circumstances. However, for the army and ordinary regimeists for everyone, ours is either an old man or a puppet, or an insignificant obsolete icon.

This film by a talented Argentine director is a surprisingly highly narrative co-production historical biographical film that explores the mentality of Spanish territory, against the fate of an intellectual who first deliberately collaborates with a fascist and nationalist regime, but when he finds total immorality and militant ideological opposition mode.

Unfortunately, our aged old hero is mentally revived until it is quite late, even for himself, but at least for his own family, and finally in accordance with his conscience.

The film is conceived as „emotionally tame and almost family and
personal drama „However, historical facts are not“ author’s license and destruction of collective memory „, as is customary in Central European countries, but here naturally represent didactic, geographical and mental reflection, in the spirit of current historical impartiality.

The co-production drama is intended for a select general audience, oriented in Spanish realities, but gives clear answers to the history and current state of Spanish civilization for every sensitive viewer, without prejudice, and across the universal historical parade (nationalism, fascism, relative traditional rural mentality, or the footman’s dependence of ordinary people on popular authorities, but these are a source of demagoguery and strife).

The audience and dramatic audience will be captivated by the balanced concept, the cameraman’s side, and the narrative of this film, the second plan of the film is also reworked, with many live caricatures of Spanish history.

Lo que funciona y lo que no en 'Mientras dure la guerra', la película sobre  Unamuno de Amenábar - Libertad Digital - Cultura

MOVIE REVIEW

Dej španielsko-argentínskej koprodukcie začína v roku 1936. Moment, keď uznávaný španielsky spisovateľ Miguel de Unamuno v Salamanke podporí vojenský prevrat, a následne sa stane jej rektorom. Avšak keď sa dovtedy nevýznamný generál Francisco Franco, a jeho armáda pridá k puču, a tajne plánuje získať absolútnu moc, mnoho španielskych intelektuálov dostáva postupne a za dramatických okolností konečne „rozum“ a jasne sa vymedzí. Avšak pre armádu i pre „bežných režimistov“, čiže pre každého je náš intelektuálny ikonický a kolaborujúci rektor – len bábkou, alebo bezvýznamným obstarožným panáčikom. O to lepšie je vykreslená atmosféra komótnych pomerov v Španielsku, ktorá zapríčiňuje i dnes značne nestabilnú konfrontačnú a dilemickú situáciu v spoločnosti.

Táto snímka talentovaného argentínskeho režiséra je prekvapujúco značne výpravným koprodukčným historickým životopisným filmom, ktorý skúma mentalitu španielskeho teritória. Doba na pozadí značne realisticky vykresleného osudu intelektuála, ktorý najprv zámerne kolaboruje s fašistickým a nacionalistickým režimom, ale keď zistí totálnu nemorálnosť a militantnú korpulentnosť tejto ideológie, otvorene dokáže vystúpiť proti režimu.

Žiaľ náš hlavný hrdina sa mentálne obrodzuje, až je dosť pozde, ale predsa aspoň kvôli vlastnej rodine, a konečne aj v súlade so svedomím.

Film je poňatý ako „emotívne krotká a takmer rodinná a
osobná dráma“. Avšak historické fakty nie sú „autorskou licenciou a deštrukciou kolektívnej pamäte“, ako býva aktuálne zvykom v krajinách strednej Európy, ale tu prirodzene zastupujú didaktickú, geografickú i mentálnu reflexiu, v duchu aktuálnej historickej nepredpojatosti.

Koprodukčná dráma je určená pre selektované všeobecné publikum, orientované v španielskych reáliách. Súčasne dáva jasné odpovede na históriu a súčasný stav španielskej civilizácie pre každého citlivého diváka, a to bez predpojatosti, a naprieč univerzálnym historickým defilé (nacionalizmus, fašizmus, relatívna tradičná vidiecka mentalita, alebo lokajská závislosť obyčajných ľudí na ľudových autoritách, ale tie sú zdrojom demagógie a nesvárov).

Filmársky a dramaticky publikum uchváti relatívne krotký a vyrovnaný koncept, kamerová stránka, i výpravnosť tejto snímky. Prepracovaný je aj druhý plán filmu, s mnohými živými karikatúrami a bizarnosťami španielskej histórie.

Vox no va al cine, no vaya a ser que cuenten lo que no les gusta -  lavozdelsur.es
You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV