Filmová recenzia: Karel, já a ty, CZ, 2019, 111´, IFF Karlove Vary

Print Friendly

Žáner: Drama / Comedy

Krajina: CZ, 2019, 111´

Režisér/Director: Bohdan Karásek
Screenplay: Bohdan Karásek
Cinematography: Zdeněk Eliáš
Music: Bohdan Karásek
Cast: Jenovéfa Boková, Miloslav König, Marie Švestková, Petra Nesvačilová, Lukáš Bouzek, Petr Marek, Anna Marie Krušinová, František Host, Anna Bubníková, Markéta Ptáčníková, Eliáš Jeřábek, Vít Klusák, Johana Ožvold, Jan Březina, Vít Zapletal, Bohdan Karásek , Tomáš Kůgel, Vít Pancíř, Petr Svoboda, Jiří Holba
Producers: Bohdan Karásek
Editor: Bohdan Karásek
Sound: Jan Hála
Set design: Zdeněk Eliáš
Costumes: Zdeněk Eliáš

STORY-LINE A believable film about a break in marriage, stability of relationships, empathy and many other things. An intelligent, thoughtful, gentle comedy starring Jenovéfa Boková. Saša (Jenovéfa Boková) feels that her relationship with her husband Karel (Miloslav König) has exhausted, so she leaves him for a while. He finds a momentary asylum with Dušan (Bohdan Karásek), an old acquaintance who once played at their wedding. They both try to orientate themselves in their relationships and support each other in this groping. Bohdan Karásk’s feature debut emphasizes the naturalness of dialogues and acting performances. With unpretentious elegance and subtle humor, he represents the world of thirty years old people, that seek, try to find, and sometimes lose friends or life partners.

Karel, já a ty (2019)

SYNOPSIS

Uveriteľný film o ľuďoch, z ktorých nikto nevie čo by chcel. Vyhasnutí, prehodnoteniu priorít, pauze v manželstve keď ustala otvorená a spontánna komunikácia, stálosť vzťahov, o empatii k ženám, a o mnohých ďalších veciach. Obojstranne „pozastavená príťažlivosť“, nevhodná ako zámer mať dieťa, opäť na dvere búcha puberta, a svet je plný problémov.

Inteligentný, rozhľadený rozkošatene dialogický film o aktuálnej dobe a nevrcholových vzťahoch (kríza stredného veku v mladom veku), ktoré ničí obyčajný strach a nedostupnosť. Alebo jemná komédia s Jenovéfou Bokovou v hlavnej úlohe.

Nekomfortná právnička Saša (Jenovéfa Boková) cíti, že sa jej vzťah s manželom Karlom (Miloslav König) vyčerpal, a tak od neho na čas odchádza. Nachádza chvíľkový azyl u bubeníka Dušana (Bohdan Karásek), starého známeho (a bývalého dvojročného ženáča), ktorý im kedysi hral na svadbe. Obaja sa snažia zorientovať vo svojich milostných i kamarátskych vzťahoch, a vzájomne sú si v tomto tápaní oporou.

Celovečerný debut Bohdana Karáska kladie dôraz na prirodzenosť dialógov, a aj hereckých výkonov. S neokázalou eleganciou a subtílnym humorom autori reprezentujú svet tridsaťročných, ktorí hľadajú, nachádzajú, a inokedy aj strácajú priateľov, či dokonca životných partnerov.

Micro Movie Review

[text: G. Gröber] Autor Bohdan Karásek je selfmademan, ktorý sa cez amatérsky film, štúdium scenáristiky (Famu Praha), a podpore svojej žiadosti v druhu experimentálneho filmu od Štátneho fondu kinematografie v ČR uspokojil s rozpočtom adekvátnemu 2 % priemernej účtovnej hodnoty aktuálne realizovaného českého filmu.

Producenstvo s takýmto anti-mainstreamovým pozorovacím a dialogickým debutantským gustom. V tomto kontexte je finálny tvar „hodně divným a zvláštně rozjetým“ husárskym kúskom, bez ohľadu na produkčné, dramaturgické, či kreatívne hodnoty samotnej dokončenej snímky, a jej realizátori to sladko zvládli, čomu im úprimne gratulujeme.

PressReader - MF DNES: 2019-11-13 - Zpráva o generaci, již tvoří Karel, já  a ty

Film sa dostal so šťastím aj na veľké festivaly a do kín, ale aj do plnoformátového vysielania renomovaných kanálov, napr. HBO (žiaľ o tomto si slovenskí debutanti môžu nechať leň zdať).

Kľúčovou trojkou postáv sú traja Pražáci s partnerskými konfliktmi: Saša (Jenovéfa Boková) a ho „patový pauzový manžel“ Karel (Miloslav König), a nový kamarát/vysloboditeľ z dilem večných existenčných otázok. Všetci si uvedomujú najmä otázky ďalšej životnej perspektívy – Dušan (Bohdan Karásek/Miroslav Faderholz), ku ktorému je aktuálne nasťahovaná.

Medzi Sašou a Dušanom nevznikne nový romantický vzťah, ale skôr rozvíjajú zvláštne, ale veľmi pozitívne, a „polovičaté diskurzívne puto čiže kamarát-šaft“ (po zrážke vzdialenie sa manželovi ako oddychový situačný experiment), ktoré má svoju cenu „pochopenia jednoduchej reality a kúsočku osudu“.

Scenár autora filmu s prirodzene znejúcimi a dobre odpozorovaným dialógmi v žánrových obrázkoch bežného života.

Snímka je veľmi autorská programovo (á la klasický formanovský štýl rokov šeťdesiatych) a obnažuje pohodárske charakteristiky typu „neistých charakterov“, ktoré sú s programovou neukončenou fázou dospievania, a prijímateľov bezzubej každodennosti, ktoré sú vnímané humorne, či cynicky; čo je aj chytrou ponáškou na aktuálny „zárez“ do sub-žánru amerických nezávislých „mumblecore filmov“.

Práca, depresie, vyfabulované extrémy (napr. niekto čumí na boty, niekto na kozy), a analýzy vzťahov/vs. zážitky „na gauči“ (myslite hlavou pre poriadny vzťah pre obidvoch, nie čakanie na zlatú svadbu. Generačný počin pohodársky-mimoňskej generácie, ktoré nechce nikdy dospieť a vyberá si „all the best“ i pre realitu, i z princípu. Súčasnosť emočne naplnenú, i nenaplnenú. Ale je šťastie mať kamarátku – to je skutočne endorfínové šťastie, i keď v peknej spontaneite a láske, ale obvykle nie nadlho (mlčiace dvojice s prestávkami)…

Vymedzené idey autora pripodobňujú projekt k inšpiratívnemu, a tak trochu kultovému filmu Láska zhora, kde funguje obdobná milostná „bohémska trojnožka“. Navyše to sú zhodne práve úlohy a epizódky dejateľov z ľudu (naturščici z FAMU: Vít Klusák, Petra Nesvačilová, Johan Ožvold, Vít Zapletal, Petr Marek).

Autor a debutujúci režisér sa chopil aktuálne otvorenej a značne (ne)globálnej kritiky vraj nestabilnej „inštitúcie partnerstva“ a nesplniteľných očakávaní. Postavy existujú bez pripravenosti sa stále učiť, meniť, a popritom funkčne komunikovať, a rešpektovať bizarné spätné väzby.

Autorský scenárista a režisér najmä neustále polemizuje s tézami o nemožnej inštitucionálnej stabilite manželstva – v rozhovoroch medzi melancholickými postavami, ktoré predurčujú snímku k esejistickým analýzam, čo súčasne „katalyzuje autorský talent realizátorov“, s intenciou tieto elementy rozvinúť v českom a stredne-európskom kinematografickom prostredí.

Filmový debut dospel k paradoxnej a cynickej emócii, že do druhých sa vciťujeme lepšie, ako do vlastných emócií, a k vlastnému smerovaniu.

Toto gesto napokon zúročí i vašu „intelektuálnu zádumčivosť“, kombinovanú s nie tak samozrejmým „pozorovacím talentom“ pre dialogické krčmové a ďalšie hlášky (čo proklamovali už dávno nezávislí americkí režiséri ako napr. Woody Allen a mnoho iných).

Ľudsky zámerne obyčajne líčené príbehy o obyčajných postavách sú pre poučenejšie publikum, niekedy až školometsky projektovanou patinou naivisticky bizarnej reality okolo nás.

Bez úcty k mainstreamovej vyváženosti, a súčasne aj so sklonom k prípadným excesom estétskej prázdnoty povahovo-duchovného vyšumenia postáv. V dej sa črtá spoločenský „ornamentizmus individuality“ vo všehochuti experimentu a debutantského počinu, kde až budúcnosť ukáže a určí „pravdu umeleckej, či životnej reality“.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV