Filmová recenzia: Krajina v tieni, CZ/SK, 2020, program IFF Cinematik

Print Friendly

Originálny titul: KRAJINA VE STÍNU

SK: Krajina v tieni: CZ/SK, 2020, 173´

Réžia: Bohdan Sláma

Synopsis

The film tells the story of a real typical village on the Austrian-Czech border against the background of historical faults in the 1930s and 1950s. Country life once demanded a craft fort and honest hands, apart from cleverness and foresight, but in modern history, almost nothing will help. Chlen is about two crusts, whether it is Austrian, German, Czech, Jew, Christian or communist. Everyone pays high prices for mistakes and hatred for the necessary decisions in the struggle for their own survival. Peaceful neighbors become irreconcilable enemies who settle accounts with each other, even at the cost of losing faith, morality, decency and humanity.

MOVIE REVIEW 

Film rozpráva príbeh reálnej typickej dediny v rakúsko-českom pohraničí na pozadí historických zlomov v 30. až 50. rokov minulého storočia. Kedisi si vidiecky život žiadal remeselný fortieľ a poctivé ruky, okrem chytrosti a predvídavosti, avšak v novodobej histórii nepomôže skoro nič. Chlen je o dvoch kôrkach či je to Rakúšan, Nemec, Čech, Žid, Kresťan alebo komunista. Všetci platia vysoké ceny za chyby i nenávisť za nevyhnutné rozhodnutia v boji o vlastné prežitie. Z pokojne žijúcich susedov sa stávajú nezmieriteľní nepriatelia, ktorí si navzájom vyrovnávajú účty, aj za cenu straty viery, morálky, slušnosti i ľudskosti.

Scenár Ivana Arsenjeva vychádza z reálnej faktografie z mája 1945 v juhočeskej dedine Tušť. Ide o pogrom rádoby partyzáneho súdu, ktorý zlikvidoval štrnásť civilistov nemeckej národnosti, ako hromadnú vraždu vo filmovej dedine Schwarzwald: stačí si prečítať knihu Michaela Loeweho Zdivočený kontinent.

Tady jsem se narodil a tady taky umřu.“ Režisér Sláma se vrací k tématu  divokého poválečného odsunu | Kinobox.cz

Malá nenápadná obec Tušť v južných Čechách je dedinkou ležiacou na samej rakúskej hranici, a jej obyvatelia hovorili nemecky, jidiš, aj po česky, a hlásili sa ako k nemeckej, tak českej národnosti. A hlavne, žili spolu aj s miestnymi Židmi v mierovom súlade, nik nebol udavačom, až na nemnoho výnimiek.

S Hitlerovým anšlusom Rakúska sa však situácia zmenila a slovami Bohdana Slamy „obyčajní ľudia“ sa zrazu vymedzují dějiným skouškám. Nová „povojnová ideológia“ likviduje medziľudské vzťahy a najmä ľudské hodnoty. Vznikajú problémy, hádky, trenice, nadávky, vyhrážky, bitky, je bežné mučenie a aj to najhoršie: násilie na obetiach spojené zväčša s ich potupnou likvidáciou.

Po vypuknutí vojny muža prinútil bojovať na front (a vracia sa ako invalidi), gestapo odváža miestneho „revolucionára“, starí židovskí manželia odchádzajú s transportom … Politický väzeň a komunistický „nomenkatlúrny kader“ sa tuží mstiť komukoľvek, aj keď sám je donášač a slaboch. Dedinčania s označením Revolučných gárd a partizánskeho komanda začnú s generálnou očistou.

Tvorcovia sa riadia premyslenou zápletkou, herci sú v norme prirodzenosti, a čiernobiely ORWO materiál v cinema scope kamere Diviša Marka zaberá dianie v pomalých záberoch. Divák sa ocitá v centre krutej špirály masového neporozumenia a aj paradoxov.

Inak skvelý a veľmi talentovaný český režisér Bohnan Sláma prišiel s potrebným projektom, však tak trochu neskoro, keď v globálnej súťaži i festivalov vidno i tucet veľmi podobných diel, akoby prehliadka národných historických povojnových krutostí naprieč EÚ: bestseller a námet svetoznámeho historika z Oxfordu: Michaela Loeweho.

THE BEST OF

A rough and dark spectacle that shows well what human nature can be and how far the cruelty of some can lead. In the second half, when everything suddenly goes awry, the picture is goosebumps. Paradoxically, countless cruel historical films were made on the basis of reports by the British historian Loewe. The director, a native of southern Bohemia – Bohdan Sláma, sometimes more introverted and more direct in this new opus, only cautiously suggests, in enigmatic hints that are unparalleled in the newer Czech film. However, the situation in the current global competition – is really little and weak.

STRUCTURAL IDEA

Individual heroes of the Land in the Shadows are „one-dimensional props“ defined and characteristic by their group or ethnicity, and possibly by some kind of kinship to a neighbor or family, but you only exceptionally find a profession or character, otherwise introvert is taboo or minimalism. Motivation for various actions stems from the misery of the time and is universally perverted to the bottom of humanity. as a form of alternating captions with dates. The mentality of some characters can also jump from scene to scene. Due to the number of heroes, the screen is stuffy and the audience sees only strips of mosaic, but in which there is no causality that would illuminate the complex development that all the collective had to go through and transform.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV