
Titul: Bourák
Krajina: CZ, 2020, 111 min
Žáner: bláznivá komédia
Režia: Ondřej Trojan
Hrajú: Ivan Trojan, Veronika Marková, Kristýna Boková, Jiří Macháček, Kateřina Winterová, Jiří Šimek, Petra Nesvačilová, Alena Pajtinková, Kryštof Hádek, Jaromír Dulava, a ďalší.
SYNOPSIS
The story takes place in Šlukdorf, an imaginary town in northern Bohemia, where after the revolution all factories were closed and replaced by non-stop casinos, casinos and hookers. Kamila, an eighteen-year-old who already has her life full of teeth in the city where he wanted a dog, also works in one of those non-stop machines with machines for the desperate. And she is even more annoyed by her own family. A surrendered mother and father who deals with car wrecks and calls himself BOURÁK. A shy teenager with a shattered pink Cadillac who goes rock and roll with a girl who looks like she is from an old American bra catalog. In addition, she is fired by her boss, a local-format gangster, whom she has obviously skipped. So Kamile realizes that she has to intervene and force her mom to finally step on Dad’s those pointed perks! Or everything will fly into the air. A comedy about all that can be caused by one summer storm, one city ordinance, a set of golf clubs, rock and roll and one very angry daughter! Maybe you laugh and if you have the stomach for it, maybe you dance.
FILM REVIEW
Peter Jarchovský patrí k zlatému českému striebru scenáristiky a dramaturgie, nakoľko asi 30 rokov sám vedie katedru scenáristiky na FAMU, a jeho filmy získali mnoho nominácií i cien na Zlatých levoch, a dva jeho scenáre skončili v užšej nominácii na Oscara. Režisér Ondřej Trojan je obdobne erbovou osobnosťou súčasného českého filmu, so siedmimi divácky dobre prijatými filmami. Bourák je film, ktorý si urobili jeho tvorcovia scenárista Peter Jarchovský a režisér Ondřej Trojan pre radosť. To že má 37 % na CSFD.cz je z tejto príčiny veľmi zvláštne. Tento fakt dokazuje ako česká i slovenská kritika film (od)ignorovala a odmietla. Nuž zaujímavý moment svedčiaci o rozporoch.
Dej snímky je zasadený do fiktívneho severočeského mesta Šlukdorf. Postavy sú v sociálnej i osobnej núdzi. Všetci akoby navonok nesympatické malomeštiacke paničky mafiánskych idolov, či a závislácke persóny rozličného druhu a triedy, ale bez perspektívy, a s falošným pozérstvom.
Bourák je žánrovým mixom, kde nájdeme čo-to z morbídnej komédie, muzikálového retra, trileru, westernu, grotestky, sociálneho filmu i čierneho humoru gangsterky. Bežný divák potom nech nič žánrovo čisté nečaká. Napokon ako v každej postmoderne nesmie vadiť ani značný stupeň výslednej preštylizovanosti a neukotvenia plocho predvídateľnej formy autorskej výpovede, ktorá nielen zámerne experimentálne nerešpektuje žiaden žáner, a ani výstavbu postáv.
Fabula tohto žánrového zlepenca pripomína aj absurdnú osudovú skladačku s klišé neprimeraných vzťahovostí v akomsi reťazení osobných zacyklení. Napríklad ústredná postava Bourák (Ivan Trojan) je bývalý rocknrollový tanečník, ktorý je dodnes posadnutý Elvisom, starými autami a retromódou. Mafián Bingo (Jiří Macháček) svojrázne švihnutá postava, ktorá ktorá opovrhuje manželkou, ale na úkor svojho stredoškolského idola Bourákovej ženy.
Bingova manželka Jiřina (Petra Nesvačilová) má svoj psí fetiš Edýnka. Tento musí zápoliť s robotickým vysavačom. Ale Kamila (Veronika Marková) Bourákova dcéra triafa do terča figuríny s absurdne nalepeným portrétom vyvoleného vodiča kamióna (Kryštof Hádek), na ktorého možný návrat pevne verí. Ako naivná dievčina si to rozdala s kamionistom, a hneď čaká už aj svojho svištíka.
Od frajerského Bouráka čakáme nápravu, ale on to neurobí. K svojej žene sa vráti až odkopnutý od milenky, ktorá má už ďalšieho schopnejšieho. Bingo prestáva byť psychicky stabilný v polovine deja a v afekte zabije svoju ženu. Odvtedy koná akoby bol Margitin muž, načo sa napríklad vydá bývať k nej domov.
Napriek absencii akýchkoľvek kladných vlastností a schematicky náhodilému vývinu postáv, či citových charakterových väzieb – snímka Bourák koncepčne končí ako pomalé reflexy vo fraške: šťastne a zmierlivo. Avšak bez scenáristickej remeselnej cti, a pochopiteľne, aj bez bazálneho režijného štandardu z kŕčovito poskladaných pubertálnych hlášok a gagov.
Ku kladom filmu spomeňme napríklad množstvo známych tvárí, z ktorých sa vyrysujú i vcelku solídne herecké výkony so zaujímavou výtvarnou koncepciou ponášok na tvorbu D. Lyncha a Q. Tarantina. Pochváľme aj kvalitný zvuk, i novú experimentálnu polohu jeho kľúčových tvorcov, ktorí snáď túžia nájsť východ z tradičnej českej „sebastrednej krásy“, ako možný dôvod zásadného tvorivého kroku vedľa a mimo: len tak pre radosť z bytia.
Bourák napokon metaforicky láme čistotu a vsugeruje zrkadlo českej i slovenskej národnej kinematografickej plytkosti dnešných dní i doby ako takej. Žánrový mix funguje nepochybne ako pokus o paródiu pre vybranú divácku vrstvu s nesympaticky zle štylizovanými postavami a dramatickou linkou, ktorá nefunguje. Niečo ako protest voči prehnane skazenému národnému vkusu publika, ktoré ako patolízačskí štvornohí priatelia – uznáva(jú) len fyzické pohladenie, priamy láskavý humor, a finálnu (pseudo)realitu akejsi OPTIMISTICKY A NEOPTIMÁLNE pohľadnicovej prítomnosti.
Bourák je do tretice aj sociálna analýza reálnej doby a civilizácie, s dobrými hereckými výkonmi, hudbou a peknými kostýmami a nápaditou štálovou atmosférou. Žiaľ táto nechytila ani priemerného diváka, ani kritiku, i keď je sama o sebe skvelá. Nuž a pri tomto extra nenáležitom kontexte si film zaslúži poriadnejšie skóre.
Hodnotenie: G. Gröber: 60 – 65 %