Titul: Bourák

Krajina: CZ, 2020, 111 min
Žáner:  bláznivá komédia
Režia: Ondřej Trojan
Hrajú: Ivan Trojan, Veronika Marková, Kristýna Boková, Jiří Macháček, Kateřina Winterová, Jiří Šimek, Petra Nesvačilová, Alena Pajtinková, Kryštof Hádek, Jaromír Dulava, a ďalší.

SYNOPSIS

The story takes place in Šlukdorf, an imaginary town in northern Bohemia, where after the revolution all factories were closed and replaced by non-stop casinos, casinos and hookers. Kamila, an eighteen-year-old who already has her life full of teeth in the city where he wanted a dog, also works in one of those non-stop machines with machines for the desperate. And she is even more annoyed by her own family. A surrendered mother and father who deals with car wrecks and calls himself BOURÁK. A shy teenager with a shattered pink Cadillac who goes rock and roll with a girl who looks like she is from an old American bra catalog. In addition, she is fired by her boss, a local-format gangster, whom she has obviously skipped. So Kamile realizes that she has to intervene and force her mom to finally step on Dad’s those pointed perks! Or everything will fly into the air. A comedy about all that can be caused by one summer storm, one city ordinance, a set of golf clubs, rock and roll and one very angry daughter! Maybe you laugh and if you have the stomach for it, maybe you dance.

FILM REVIEW

Peter Jarchovský patrí k zlatému českému  striebru scenáristiky a dramaturgie, nakoľko asi 30 rokov sám vedie katedru scenáristiky na FAMU, a jeho filmy získali  mnoho nominácií i cien na Zlatých levoch, a dva jeho scenáre skončili v užšej nominácii na Oscara.  Režisér  Ondřej Trojan je obdobne erbovou osobnosťou súčasného českého filmu, so siedmimi divácky dobre prijatými filmami.  Bourák je film, ktorý si urobili jeho tvorcovia scenárista  Peter Jarchovský  a režisér Ondřej Trojan  pre radosť. To že má 37 % na CSFD.cz je z tejto príčiny veľmi zvláštne. Tento fakt  dokazuje ako česká i slovenská  kritika film (od)ignorovala a odmietla. Nuž zaujímavý moment svedčiaci o rozporoch.

Dej  snímky  je zasadený do fiktívneho severočeského mesta Šlukdorf. Postavy  sú  v sociálnej i osobnej núdzi. Všetci  akoby  navonok nesympatické malomeštiacke paničky mafiánskych idolov, či  a závislácke persóny  rozličného druhu a triedy, ale bez perspektívy, a s falošným pozérstvom.

Bourák  je  žánrovým mixom, kde nájdeme čo-to  z  morbídnej  komédie, muzikálového retra, trileru, westernu, grotestky,  sociálneho filmu i  čierneho humoru gangsterky.  Bežný  divák potom nech nič žánrovo čisté  nečaká.  Napokon ako v každej postmoderne nesmie vadiť  ani značný stupeň  výslednej preštylizovanosti  a neukotvenia   plocho predvídateľnej  formy autorskej výpovede, ktorá nielen  zámerne  experimentálne nerešpektuje  žiaden  žáner, a ani výstavbu postáv.

Fabula tohto žánrového zlepenca  pripomína  aj  absurdnú osudovú  skladačku  s  klišé  neprimeraných vzťahovostí v akomsi reťazení  osobných  zacyklení.  Napríklad  ústredná postava  Bourák  (Ivan Trojan)  je bývalý  rocknrollový  tanečník, ktorý je dodnes posadnutý Elvisom, starými autami a retromódou.  Mafián  Bingo (Jiří Macháček)  svojrázne švihnutá postava, ktorá  ktorá  opovrhuje  manželkou, ale na úkor  svojho  stredoškolského idola  Bourákovej  ženy.

Bingova  manželka Jiřina (Petra Nesvačilová)  má svoj  psí  fetiš  Edýnka. Tento  musí zápoliť s robotickým vysavačom.  Ale  Kamila (Veronika Marková)  Bourákova dcéra  triafa do terča figuríny  s  absurdne  nalepeným portrétom  vyvoleného vodiča kamióna (Kryštof Hádek), na ktorého  možný návrat pevne verí. Ako naivná  dievčina si to rozdala  s kamionistom,  a hneď  čaká už aj  svojho svištíka.

Od frajerského Bouráka  čakáme nápravu, ale on to neurobí. K  svojej  žene sa vráti až  odkopnutý  od milenky, ktorá má už ďalšieho schopnejšieho. Bingo  prestáva byť psychicky stabilný v polovine deja  a v afekte zabije svoju ženu. Odvtedy koná akoby bol Margitin muž, načo sa napríklad vydá bývať k nej domov.

Napriek absencii akýchkoľvek kladných vlastností a schematicky náhodilému  vývinu postáv, či citových  charakterových  väzieb –  snímka Bourák  koncepčne  končí  ako  pomalé reflexy  vo  fraške:  šťastne a  zmierlivo.  Avšak  bez scenáristickej  remeselnej cti,  a pochopiteľne, aj  bez bazálneho režijného štandardu z kŕčovito poskladaných pubertálnych hlášok a gagov.

Ku kladom filmu spomeňme  napríklad  množstvo známych tvárí, z ktorých sa vyrysujú i  vcelku  solídne  herecké výkony  so  zaujímavou výtvarnou koncepciou ponášok na tvorbu D. Lyncha a Q. Tarantina. Pochváľme aj   kvalitný zvuk, i novú experimentálnu polohu jeho kľúčových tvorcov, ktorí snáď túžia nájsť východ z tradičnej českej „sebastrednej krásy“, ako možný dôvod zásadného tvorivého kroku vedľa a mimo: len tak pre radosť z bytia.

Bourák  napokon metaforicky  láme  čistotu a vsugeruje  zrkadlo  českej  i slovenskej  národnej kinematografickej  plytkosti  dnešných dní i doby ako takej.  Žánrový mix  funguje nepochybne  ako  pokus o  paródiu  pre vybranú divácku vrstvu s nesympaticky zle štylizovanými postavami a dramatickou linkou, ktorá nefunguje.  Niečo ako protest voči prehnane skazenému  národnému  vkusu publika, ktoré  ako patolízačskí štvornohí priatelia – uznáva(jú) len fyzické  pohladenie, priamy láskavý humor, a  finálnu (pseudo)realitu  akejsi OPTIMISTICKY A NEOPTIMÁLNE  pohľadnicovej  prítomnosti.

Bourák je do tretice  aj  sociálna analýza reálnej  doby a civilizácie, s dobrými hereckými výkonmi, hudbou a peknými kostýmami a nápaditou štálovou atmosférou.  Žiaľ táto nechytila ani priemerného diváka, ani kritiku, i keď je sama o sebe skvelá.  Nuž a pri tomto extra  nenáležitom kontexte si film zaslúži poriadnejšie skóre.

Hodnotenie:  G. Gröber: 60 – 65 %