Titul:  Zažiť to znovu (La Belle Époque), Francúzsko, 2019, 119´
Scenár a réžia: Nicolas Bedos
Kamera: Nicolas Bolduc
Strih: Anny Danché, Florent Vassailt
Hudba: Nicolas Bedos, Anne-Sophie Versnaeyen

Hrajú: Daniel Auteuil, Guillaume Canet, Doria Tillier, Fanny Ardant, Pierre Arditi, Denis Podalydes, Michaël Cohen, Jeanne Arenes, Bertrand Poncet a ďalší
Distribúcia: ASFK  v SR od 13. februára 2020

SYNOPSIS    Viktor (Daniel Auteuil) is a 60-year-old draftsman who rejects new technologies and the global world in general. His wife (Fanny Ardant) puts antlers in cold blood with his own psychoanalyst, but out of nowhere his son presents him with an experience voucher from Time Travelers, which mediates return to the past for wealthy clients. Naturally, all this historical adventure thread is just cheaper fiction, but not time-travel, that is, a studio with actors, statisticians and technology that builds historical illusions. In situations where Viktor’s wife also gets out of Viktor’s apartment with his suitcase and everyone’s husband, he uses the donated voucher on his way to the seventies, and until he met his wife for the first time, and falls in love. In practice, the relational actions of the central couple do not transform the action scenes into the emotions of the audience, the viewer is rather subject to smiles, and genius humor, with a number of different actions that do not tune and do not fit motivated into each other.

Movie Review

Viktor (Daniel Auteuil) je šesťdesiatročným kresličom, ktorý odmieta nové technológie, a globálny svet celkovo. Jeho manželka (Fanny Ardantová) mu chladnokrvne nastrkuje parohy s vlastným psychoanalytikom, avšak z ničoho nič ho jeho syn  obdaruje  zážitkovou  poukážkou od spoločnosti Time Travelers, ktorá sprostredkováva zámožným klientom návraty do minulosti.  Prirodzene  je toto všetko historické zážitkové pradivo  len lacnejšia  fikcia, ale nie time-travel, čiže  štúdio s hercami, štatistami  a technikou, ktoré  buduje historické ilúzie.  V situáciách,  keď  Viktora manželka vystrnadí aj s kufrom a všetkým manžela  Viktora  z bytu, využije darované poukážku cestou do sedemdesiatych rokov,  a do okamihu, keď svoju ženu  stretol po prvý krát,  a zamiloval sa.  V praxi  sa  vzťahové akcie ústrednej dvojice   nepremieňajú   akčné scény na emócie publika,  divák skôr podlieha  pousmiatiu,  a geniatrickému  humoru, s množstvo rôznych akcií, ktoré  neladia, a nezapadajú  motivicky  jedna do druhej.

Dôležitú rolu má Antoine, ktorý je kreatívnym bossom projektu  Time Travelers  (Guillaume Canet),  a on sám má  puntičkársku  povahu. Táto postava veľakrát  trápi angažovaných  hercov memorovaním rolí bez improvizácií.

Ako vidíme, objednaná  dokonale ohromujúca  Ilúzia je veľmi chcená, a navyše herci  šlendriánčia spolu s ostatnými…  Antoine má problémy a pracovného druhu, ale je priťahovaný aj  zvodnou krásou partnerky a hrečky (Doria Tillier), ktorá v inscenácii predstavuje mladú Viktorovu  manželku, a do ktorej sa Viktor zamiluje.

Napokon všetky peripetie  dobre skončia (???), keďže jeho žena v poslednej chvíli, akoby dostala rozum, a zacnelo sa jej  po nostalgii  minulosti. Nie je koniec, a Viktor dostáva pracovné ponuky kresliť animovaný seriál pre streamovacie platformu.

Dejový  divácky  orientovaný  „rozprávkový paškvil“  má napriek  značne nadurdenej  zápletke vcelku  zručné režijné vedenie, pekné scenérie a dobré herecké výkony v hlavných roliach. Tento film je  žánrovo úríznačná a typicky francúzska  artová a relaxívna  oddychovka, ktorá  však nestojí na psychologickej drobnokresbe, ale na odľahčenej satire, ktorú francúzsky tvorcovia už tradične vedia úspešne produkovať.