Titul: Zažiť to znovu (La Belle Époque), Francúzsko, 2019, 119´
Scenár a réžia: Nicolas Bedos
Kamera: Nicolas Bolduc
Strih: Anny Danché, Florent Vassailt
Hudba: Nicolas Bedos, Anne-Sophie Versnaeyen
Hrajú: Daniel Auteuil, Guillaume Canet, Doria Tillier, Fanny Ardant, Pierre Arditi, Denis Podalydes, Michaël Cohen, Jeanne Arenes, Bertrand Poncet a ďalší
Distribúcia: ASFK v SR od 13. februára 2020
SYNOPSIS Viktor (Daniel Auteuil) is a 60-year-old draftsman who rejects new technologies and the global world in general. His wife (Fanny Ardant) puts antlers in cold blood with his own psychoanalyst, but out of nowhere his son presents him with an experience voucher from Time Travelers, which mediates return to the past for wealthy clients. Naturally, all this historical adventure thread is just cheaper fiction, but not time-travel, that is, a studio with actors, statisticians and technology that builds historical illusions. In situations where Viktor’s wife also gets out of Viktor’s apartment with his suitcase and everyone’s husband, he uses the donated voucher on his way to the seventies, and until he met his wife for the first time, and falls in love. In practice, the relational actions of the central couple do not transform the action scenes into the emotions of the audience, the viewer is rather subject to smiles, and genius humor, with a number of different actions that do not tune and do not fit motivated into each other.
Movie Review
Viktor (Daniel Auteuil) je šesťdesiatročným kresličom, ktorý odmieta nové technológie, a globálny svet celkovo. Jeho manželka (Fanny Ardantová) mu chladnokrvne nastrkuje parohy s vlastným psychoanalytikom, avšak z ničoho nič ho jeho syn obdaruje zážitkovou poukážkou od spoločnosti Time Travelers, ktorá sprostredkováva zámožným klientom návraty do minulosti. Prirodzene je toto všetko historické zážitkové pradivo len lacnejšia fikcia, ale nie time-travel, čiže štúdio s hercami, štatistami a technikou, ktoré buduje historické ilúzie. V situáciách, keď Viktora manželka vystrnadí aj s kufrom a všetkým manžela Viktora z bytu, využije darované poukážku cestou do sedemdesiatych rokov, a do okamihu, keď svoju ženu stretol po prvý krát, a zamiloval sa. V praxi sa vzťahové akcie ústrednej dvojice nepremieňajú akčné scény na emócie publika, divák skôr podlieha pousmiatiu, a geniatrickému humoru, s množstvo rôznych akcií, ktoré neladia, a nezapadajú motivicky jedna do druhej.
Dôležitú rolu má Antoine, ktorý je kreatívnym bossom projektu Time Travelers (Guillaume Canet), a on sám má puntičkársku povahu. Táto postava veľakrát trápi angažovaných hercov memorovaním rolí bez improvizácií.
Ako vidíme, objednaná dokonale ohromujúca Ilúzia je veľmi chcená, a navyše herci šlendriánčia spolu s ostatnými… Antoine má problémy a pracovného druhu, ale je priťahovaný aj zvodnou krásou partnerky a hrečky (Doria Tillier), ktorá v inscenácii predstavuje mladú Viktorovu manželku, a do ktorej sa Viktor zamiluje.
Napokon všetky peripetie dobre skončia (???), keďže jeho žena v poslednej chvíli, akoby dostala rozum, a zacnelo sa jej po nostalgii minulosti. Nie je koniec, a Viktor dostáva pracovné ponuky kresliť animovaný seriál pre streamovacie platformu.
Dejový divácky orientovaný „rozprávkový paškvil“ má napriek značne nadurdenej zápletke vcelku zručné režijné vedenie, pekné scenérie a dobré herecké výkony v hlavných roliach. Tento film je žánrovo úríznačná a typicky francúzska artová a relaxívna oddychovka, ktorá však nestojí na psychologickej drobnokresbe, ale na odľahčenej satire, ktorú francúzsky tvorcovia už tradične vedia úspešne produkovať.