
Titul, krajina, rok: „Národní třída“ Nationalstraße (c) ČR/Nemecko, 2019, 91´
Réžia: Štěpán Altrichter
Scenár: Štěpán Altrichter, Jaroslav Rudiš
Kamera: Cristian Pirjol
Strih: Jan Daňhel
Hudba: Reentho Dirks, Clemens Christian Poetzsch, G. B. Pergolesi, Umakart
Účinkujú: Hynek Čermák, Kateřina Janečková, Jan Cina, Václav Neužil, Jiří Langmajer, Jiří Šoch, Martin Sobotka, Andrej Polák, Ivana Jirešová, Lubor Šplíchal, Martin Siničák a ďalší
Distribútor v SR : ASFK od 9. januára 2020
Foto: ASFK
Synopsis
Director Štěpán Altrichter comes with a film adaptation of Jaroslav Rudiš’s novel Narodni trida about a guy from a block of flats, which everyone calls Vandam, because, like a more familiar native from Belgium, he does two hundred clicks a day and does not go far to blow. In addition to peppery humor, a never-ending set of curses and occasionally entertaining buzz and rumors, the film also offers a well-thought-out and profound story about a man who has not had a simple life and tries to cope with his current situation the way he thinks it right . Should you be interested in the drama about Vandam from a block of flats?
MOVIE REVEW
Ústredný hrdina snímky Vandam, ktorého hrá Hynek Čermák, bol podľa scenára agentom polície pri protestoch v roku 1989 na Národnej triede. Nevedno či je Vandam ako štamgast krčmy Severka a taktiež bývalý policajt alebo agent-provokatér (ŠtB). Hrdina je robotníkom pre údržbu panelákov, ktorého pravidelne vídať s jeho nerozlučným súputníkom Psychom (Jan Cina), ktorý sa s ním kamaráti, a je ním ovládaný či manipulovaný silou svojho spoločenského nadhľadu i sociálneho príkladu až provokačne „triezvej mysle“, či so sídliskovým idolom krčmových dospelákov Luckou (Kateřina Janečková), ktorá je výčapníčkou v podniku na sídlisku.
Hrdina Vandam v krčme pri pive i mimo krčmy rád a energicky trúsi svoje životné múdrosti. Potichu sa dvorí krčmárke Lucke, za ktorej body-guarda a spasiteľa sa sám ustanovil. Najmä keď sa roznesie, že Lucka je v dlhoch a súčasne existenciu českej hospody na okraji pražského sídliska ohrozuje vyšší developerský záujem.
Vandam sa v druhej časti snímky rozhodne k nezvratnej impulzívnej akcii. Má plán samozvane vykonať spravodlivosť, ako inak tak ako v kovbojkách: ručne-stručne.
Svet a doba sú skazené a my sami spejeme k zániku, takže na posledný boj musíme byť dobre pripravení, a Vandam si to vraj dobre premyslel, a má aj fyzičku, keďže pravidelne doma „kľukuje“ a má aj vzorovo čisto upratané. Navonok drsný bitkár však naopak má rád prírodu, a je aj amatérskym špecialistom na vojenskú históriu slávnych a významných bitiek, čo však je taktiež aj istý blud, keďže nie je odborný historik, a ani vojak z povolania. Ženy vie ohúriť aj znalosťami astronómie, či mileneckou romantikou chladných hviezd.
Podľa jeho vlastných jasných slov platí že Čechy Čechom. Vandam ale vraj už nie je ani Nácek či predpojatý k menšinám. Avšak vo všeobecnosti najmä nenávidí vrchnosť, byrokratov a zbohatlíkov, vrátane rodiny vlastného brata.
Česko-nemecký koprodukčný film je akýmsi leporelom drobných situácií a postrehov o priemernom svojráznom českom bitkárovi a jeho životnom štýle krčmového typu, na vykreslení čoho je postavený aj pokus o vtipné situácie či krčmové hlášky v mnohých variáciách, týkajúcich sa pohlavného ústrojenstva. Prekvapujúce je, že náš hrdina má úplne šťastného, i keď zrejme od podlahy skorumpovaného brata s životom v luxuse.
Vandam je prezývka človeka, ktorý má vyjadrovať modernú verziu negatívnych životných typov. Môže byť i polemikou o ľuďoch, ktorí sa vidia vždy v strede diania.
Škoda, že film má len jednoduchú a bez výnimky priamočiaru fabulu. Napokon i osud Vandama je paradoxne neukončený. Všetka kreatívna energia zámerne kamsi vyšumí, čo je nepochopiteľné. I keď koniec tvrďáka a oplzláka Vandama môže byť rovnako zbytočný ako nevyhnutný. V neurčitom závere snímky ho paradoxne vôbec nevidieť, ani jeho budúcnosť. Zrejme to všetko ako dosť nepochopené abstraktné posolstvo či materiál pre priaznivcov tém konšpiračných webov.
Film pôsobí paradoxne voči chcenému kritickému zámeru a otvorenej kariky doby akosi narýchlo ušitý, so silnou a neukáznenou debutantskou všehochuťou. Žiaľ aj bez viditeľného a originálnejšieho zámeru, keďže je všade len heroj-neheroj Vandam, rozdávajúci a prijímajúci rany.
Absurdne vyznieva i nekonečné neštýlové vozenie sa starým a zle nalakovaným cca 30-ročným červeným autom Škoda typ 120. Nuž určite toto nie je ani trochu komické či satirické, čo asi bola pravá príčina zaradenia tejto situácie.
Taktiež je otázne exkluzívne bitkárstvo hrdinu, keď napríklad Vandama školácky vykopne profesijná ochranka na Národní třídě. Hlavný hrdina sa následne kotúľa po chodníku ako rekvizita a nie dobrý bitkár, nuž prečo?
Kamera Cristiana Prirjolajeho je na veľkom plátne paradoxne a prekvapujúco neistá. Navyše mnohé scény sú z neznámych dôvodov technicky preexponované, čo je hrubý prešľap. Výtvarná stránka či výprava filmu sú bez nadštandardných nápadov. Heslo a nápis „Vandam“ na zadnej časti bundy je sčasti fádne a sčasti chcenou krdrlinkou egostrednosti. I keď snímka beží vo veľmi polemickom duchu a s mnohokrát trefným či pikantným vtipom, ktorého jadrom sú nadávky i humor tretej cenovej kategórie.
Publikum nepoteší ani značne nevyvážený hudobný podmaz, a výber z pasáží od klasiky cez džez, až tvrdému rocku, ale taktiež akoby bez významnejšieho súladu či vkusu.
Postrehy o časoch predĺženej blbej nálady v Čechách a šomrania proti zbohatlíkom… Nuž sú to stále vďačné masové témy, ktoré nie je sú v Čechách i na Slovensku samé o sebe už teraz žiadnym spôsobom iritujúce, či novo pôvodné, i keď i dnes spravodlivosť a súdnictvo je spolu s politikou problém číslo jeden.
Režisér a scenáristi si tu vystačili umne i nie veľmi premyslene bez vedľajších dejových línií. Týmto faktom možno aj podcenili diváka či vlastné scenáristické zámery i možnosti.
Vedľajší hráči majú v deji vonkajšie klišé zkrachovancov alebo nesympaticky štylizovaných karikatúr. Oba prvky sú však vzdialené dobovému životu dnes a teraz. Tvorcovia nepriamo navádzajú publikum k faktu, že Vandam je obeťou systému, a súčasne, že tak mu treba. Nuž opäť vcelku fádne zjednodušovanie problematiky.
Altrichterova snímka drží pokope ako bazálna zápletka lásky ku krčmárke, a následne možno prerastá do príbehu o vybavenie problémov i konfliktnosti štýlom intríg, nakladačiek, či zastrašovania formou psychického i fyzického teroru. Metodika s opakovanými riešeniami voči zbohatlíckym manierom druhých občanov metódou ručne-stručne.
Súvisiace motívy majú byť k smiechu i satiricky významné čo v snímke funguje len zriedka. Vymedzená téma nemá v závere deja jasnejšie zhrnutie. Žiadna finálna pointa či normálne zakončenie. Len sled sprostých osobných výpadov voči policajtom a ich detinské vyprovokovanie k finálnej bitke a masakru hlavného hrdinu, nuž Čechy Čechom a pekne po česky.
Tento trápny čin nehrdinského Vandama nelogicky a nedôveryhodne oslobodzuje zo všetkých malérov, i zachráni pred reálnou hrozbou kriminálu, čo tvorcom neuverí už vôbec nik. Publikum sa veľakrát bude cítiť nielen naštvané, i ale z mnohých príčin taktiež kruto podvedené.
Skutočne na zamyslenie je aj fakt, prečo túto otáznu kvalitu neslano-nemastného „experimentujúceho projektu“ neodhalili producenti filmu či významné grantové komisie už v zárodku. Veď najhoršou časťou je práve scenáristická a dramaturgická príprava látky, a tá je zrejmá už v požadovaných informáciách zo žiadostí o granty.
Film „Národní třída, 2019“ evidujeme ako druhý film germanofilného režiséra Štěpána Altrichtera. Táto snímka sa ako prezentujeme z mnohých dôvodov nevojde do žánrových, dejových a tematických kritérií štandardnej kinematografie. Napriek tomu tento pôvodne zaujímavý projekt mohol byť dôležitým diskusným a spoločenským príspevkom. Snaha tu je, avšak chýba prisľúbený vtip, skutočný humor, i jasné videnie dobovej reality. Nuž ako šafránu je tu aj poznania, ale minimum v kombinácii s presvedčivým kritickým a angažovaným pohľadom.
POZNÁMKA Autor námetu a spoluautor scenára Jaroslav Rudiš je všestranným textárom, literátom i vnútorne germanofilom. Pôsobí ako redaktor a prispievateľ českého Rudého práva. Za poviedky, komiksy či novely obdržal niekoľko významných cien a uznaní, a navyše jeho tvorba je hojne prekladaná i do zahraničia. V audiovizuálnom priemysle má zdá sa dosť veľkú smolu na filmové prepisy vlastných literárnych námetov, ktoré sa zdajú pravým spôsobom neuskutočniteľné v duchu transportu ich myšlienok a obraznosti do reči filmu. Napríklad v minulosti realizácia značne povrchne stvárnených komiksov Alois Nebel. Divadelná hra i literárne dielo s totožnou témou, ktoré vydal už pred niekoľkými rokmi, sú určite umelecky komplexnejšie.
POINT: Such is the social pub street fighting slang drama about a loser with a brainwashed, strong trams, and an unwashed parrot. When it starts, it ends without a shift, and the actor’s ace Čermák’s bream is not good to hear. Unambitious smile, partly by force, and partly as an exhibition.