Filmová recenzia: Národní třída, Nationalstraße, 2019

Print Friendly

Titul, krajina, rok: „Národní třída“  Nationalstraße  (c) ČR/Nemecko, 2019, 91´

Réžia: Štěpán Altrichter
Scenár: Štěpán Altrichter, Jaroslav Rudiš
Kamera: Cristian Pirjol
Strih: Jan Daňhel
Hudba: Reentho Dirks, Clemens Christian Poetzsch, G. B. Pergolesi, Umakart
Účinkujú:  Hynek Čermák, Kateřina Janečková, Jan Cina, Václav Neužil, Jiří Langmajer, Jiří Šoch, Martin Sobotka, Andrej Polák, Ivana Jirešová, Lubor Šplíchal, Martin Siničák a ďalší
Distribútor v SR : ASFK  od 9. januára 2020
Foto: ASFK

Synopsis

Director Štěpán Altrichter comes with a film adaptation of Jaroslav Rudiš’s novel Narodni trida about a guy from a block of flats, which everyone calls Vandam, because, like a more familiar native from Belgium, he does two hundred clicks a day and does not go far to blow. In addition to peppery humor, a never-ending set of curses and occasionally entertaining buzz and rumors, the film also offers a well-thought-out and profound story about a man who has not had a simple life and tries to cope with his current situation the way he thinks it right . Should you be interested in the drama about Vandam from a block of flats?

MOVIE REVEW

Ústredný hrdina  snímky Vandam, ktorého hrá Hynek Čermák, bol podľa  scenára  agentom  polície pri protestoch v roku 1989 na Národnej triede. Nevedno či  je  Vandam ako  štamgast krčmy Severka  a taktiež  bývalý policajt alebo agent-provokatér (ŠtB). Hrdina  je  robotníkom  pre údržbu  panelákov, ktorého pravidelne vídať   s  jeho nerozlučným  súputníkom  Psychom (Jan Cina), ktorý sa s ním  kamaráti,  a  je  ním  ovládaný  či manipulovaný  silou  svojho  spoločenského  nadhľadu i sociálneho príkladu až provokačne „triezvej mysle“,  či  so  sídliskovým  idolom  krčmových  dospelákov  Luckou (Kateřina Janečková), ktorá je výčapníčkou v podniku na sídlisku.

Hrdina  Vandam  v krčme pri pive i mimo krčmy  rád  a energicky  trúsi svoje životné múdrosti.  Potichu sa dvorí  krčmárke  Lucke, za ktorej  body-guarda  a spasiteľa  sa sám  ustanovil. Najmä keď sa roznesie, že Lucka je v dlhoch a súčasne  existenciu  českej  hospody  na okraji pražského sídliska ohrozuje vyšší developerský záujem.

Vandam sa  v druhej  časti snímky rozhodne k  nezvratnej impulzívnej akcii.  Má plán  samozvane vykonať  spravodlivosť, ako inak tak ako v kovbojkách: ručne-stručne.

Svet a doba sú skazené  a my sami  spejeme k zániku, takže  na posledný boj  musíme byť  dobre pripravení, a Vandam si to vraj dobre premyslel, a má aj fyzičku, keďže pravidelne doma „kľukuje“ a má aj vzorovo čisto upratané.  Navonok  drsný bitkár  však  naopak  má  rád  prírodu, a je aj  amatérskym  špecialistom na vojenskú históriu  slávnych a  významných  bitiek, čo však je  taktiež  aj  istý blud, keďže nie je  odborný  historik, a ani vojak z povolania.  Ženy vie ohúriť aj  znalosťami astronómie, či mileneckou  romantikou chladných  hviezd.

Podľa jeho  vlastných  jasných  slov  platí že Čechy Čechom. Vandam  ale vraj už  nie je ani Nácek  či  predpojatý k menšinám.  Avšak vo všeobecnosti najmä  nenávidí vrchnosť, byrokratov a zbohatlíkov, vrátane rodiny  vlastného  brata.

Česko-nemecký koprodukčný film  je  akýmsi leporelom  drobných situácií a postrehov o priemernom svojráznom českom bitkárovi  a jeho životnom štýle krčmového typu, na vykreslení čoho je  postavený aj   pokus o vtipné situácie  či  krčmové hlášky  v mnohých variáciách,  týkajúcich sa  pohlavného ústrojenstva.  Prekvapujúce je,  že  náš hrdina  má úplne šťastného, i keď zrejme od podlahy skorumpovaného brata s životom v luxuse.

Vandam  je  prezývka  človeka,  ktorý má vyjadrovať  modernú verziu negatívnych  životných  typov. Môže byť  i polemikou  o  ľuďoch,  ktorí sa  vidia  vždy v strede diania.

Škoda, že  film má len  jednoduchú a bez výnimky  priamočiaru fabulu.  Napokon i osud Vandama  je  paradoxne neukončený. Všetka kreatívna energia zámerne kamsi vyšumí, čo je nepochopiteľné.  I  keď koniec  tvrďáka  a  oplzláka  Vandama môže byť rovnako zbytočný ako nevyhnutný. V neurčitom závere snímky ho paradoxne vôbec nevidieť, ani  jeho budúcnosť. Zrejme to všetko  ako dosť nepochopené abstraktné  posolstvo či  materiál pre priaznivcov tém konšpiračných webov.

Film pôsobí  paradoxne voči  chcenému kritickému zámeru  a  otvorenej kariky doby  akosi  narýchlo  ušitý, so silnou a neukáznenou  debutantskou  všehochuťou.  Žiaľ  aj  bez viditeľného  a  originálnejšieho zámeru, keďže je všade len heroj-neheroj  Vandam, rozdávajúci a prijímajúci rany.

Absurdne vyznieva  i nekonečné  neštýlové vozenie sa starým  a zle  nalakovaným  cca  30-ročným  červeným autom Škoda typ 120. Nuž určite  toto nie  je ani trochu komické či satirické, čo asi bola pravá príčina zaradenia  tejto situácie.

Taktiež je otázne  exkluzívne  bitkárstvo hrdinu, keď napríklad  Vandama  školácky vykopne profesijná ochranka na  Národní třídě.  Hlavný hrdina  sa následne  kotúľa po chodníku ako rekvizita a nie dobrý bitkár, nuž  prečo?

Kamera Cristiana Prirjolajeho  je na veľkom plátne  paradoxne a prekvapujúco  neistá.  Navyše  mnohé scény sú  z neznámych dôvodov  technicky preexponované, čo je hrubý prešľap. Výtvarná stránka  či výprava filmu  sú  bez nadštandardných nápadov.  Heslo a nápis  „Vandam“ na zadnej časti bundy je sčasti fádne  a sčasti chcenou krdrlinkou  egostrednosti.  I keď  snímka beží  vo veľmi polemickom duchu a s  mnohokrát trefným či pikantným vtipom, ktorého jadrom sú nadávky  i  humor tretej cenovej kategórie.

Publikum nepoteší ani  značne nevyvážený hudobný podmaz, a výber z pasáží od klasiky cez džez, až tvrdému rocku, ale taktiež akoby bez významnejšieho súladu či vkusu.

Postrehy  o časoch  predĺženej  blbej nálady  v Čechách  a šomrania  proti zbohatlíkom…  Nuž sú to stále vďačné masové témy,  ktoré  nie je sú  v Čechách i na Slovensku  samé o sebe  už  teraz  žiadnym spôsobom iritujúce, či novo pôvodné, i keď i dnes spravodlivosť a súdnictvo je spolu s politikou  problém číslo jeden.

Režisér a scenáristi si  tu  vystačili  umne  i   nie veľmi premyslene bez vedľajších dejových línií. Týmto faktom  možno aj  podcenili diváka  či vlastné scenáristické  zámery  i  možnosti.

Vedľajší   hráči  majú  v deji  vonkajšie  klišé  zkrachovancov  alebo nesympaticky štylizovaných karikatúr. Oba prvky  sú  však vzdialené  dobovému  životu dnes a teraz.  Tvorcovia nepriamo navádzajú publikum  k  faktu,  že  Vandam  je  obeťou systému,  a súčasne, že tak mu treba. Nuž opäť  vcelku  fádne zjednodušovanie problematiky.

Altrichterova snímka  drží pokope  ako  bazálna zápletka  lásky ku krčmárke,  a  následne možno  prerastá  do  príbehu  o  vybavenie problémov i konfliktnosti   štýlom  intríg,  nakladačiek,  či zastrašovania formou  psychického i fyzického  teroru.   Metodika  s  opakovanými  riešeniami  voči  zbohatlíckym  manierom  druhých občanov metódou ručne-stručne.

Súvisiace motívy  majú  byť k smiechu i satiricky významné  čo v snímke  funguje len zriedka.  Vymedzená  téma nemá v závere deja  jasnejšie zhrnutie.  Žiadna  finálna  pointa  či  normálne zakončenie.  Len sled sprostých osobných  výpadov voči  policajtom a ich  detinské  vyprovokovanie  k finálnej bitke a masakru hlavného hrdinu, nuž Čechy Čechom a pekne po česky.

Tento trápny čin  nehrdinského Vandama nelogicky  a  nedôveryhodne  oslobodzuje  zo všetkých malérov,  i zachráni pred reálnou hrozbou kriminálu, čo  tvorcom neuverí už vôbec nik. Publikum  sa  veľakrát  bude  cítiť  nielen  naštvané,  i  ale z mnohých príčin  taktiež kruto podvedené.

Skutočne na zamyslenie je aj fakt,  prečo túto otáznu kvalitu neslano-nemastného  „experimentujúceho  projektu“  neodhalili producenti filmu či významné grantové komisie už v zárodku.  Veď najhoršou časťou je práve scenáristická  a dramaturgická príprava látky, a tá je  zrejmá  už  v  požadovaných  informáciách  zo žiadostí o granty.

Film „Národní třída, 2019“  evidujeme  ako druhý film  germanofilného režiséra  Štěpána  Altrichtera.  Táto snímka sa ako prezentujeme  z mnohých dôvodov  nevojde do žánrových, dejových  a tematických kritérií štandardnej kinematografie.  Napriek tomu  tento pôvodne zaujímavý projekt mohol byť dôležitým diskusným a spoločenským príspevkom. Snaha tu je,  avšak chýba prisľúbený vtip,  skutočný  humor, i  jasné videnie dobovej reality.  Nuž  ako šafránu  je tu  aj  poznania,  ale  minimum  v kombinácii  s presvedčivým kritickým a angažovaným pohľadom.

POZNÁMKA    Autor námetu a spoluautor scenára Jaroslav Rudiš  je všestranným textárom, literátom i vnútorne  germanofilom. Pôsobí ako redaktor a prispievateľ českého Rudého práva. Za poviedky, komiksy či novely  obdržal niekoľko významných cien a uznaní, a navyše  jeho tvorba je hojne prekladaná i do zahraničia. V audiovizuálnom priemysle  má zdá sa dosť veľkú smolu na filmové prepisy vlastných  literárnych námetov, ktoré sa zdajú pravým  spôsobom neuskutočniteľné v duchu  transportu ich myšlienok  a obraznosti  do reči filmu. Napríklad  v minulosti realizácia značne povrchne stvárnených   komiksov  Alois Nebel. Divadelná hra i  literárne dielo  s totožnou témou, ktoré vydal už pred niekoľkými rokmi, sú určite  umelecky  komplexnejšie.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV