Filmová recenzia: Voda čo ťa drží nad vodou

Print Friendly

 

Krajina pôvodu: Česká republika, Slovensko
Rok výroby: 2019
Žáner: životopisný, dráma, hudobný
Dĺžka: 73 min.
Jazyková verzia: originálna verzia
Odporúčaná prístupnosť: tento film je nevhodný pre maloletých do 15 rokov
Formát: 2D
Réžia: Tomáš Magnusek
Scenár: Ondrej Kalamár, Tomáš Magnusek
Hudba: Lukáš Černý
Kamera: Pavel Mědílek
Hrajú: Roman Pomajbo, Robo Roth, Andrea Růžičková – Kerestešová, Martin Dejdar, Lukáš Latinák, Jan Kanyza, Svatopluk Skopal, Miroslav Mejzlík, Jiří Wohanka, Jaroslav Kepka, Alena Procházková, Tomáš Magnusek, Oľga Záblacká, Vašo Patejdl, Ondrej Kalamár

Synopsis      A film about the greatest legend of the (Czech) Slovak poetic scene – Jozef Urban. A smile – dramatic story of one of the greatest Slovak poets, a representative of the so – called lost generation. Author of the libretto to the musical King David and many well-known song lyrics such as Return a Little Love Among Us, (Money Factor), Just With It (Miro Žbirka), but mainly Water that keeps me above the water (Elán). A poet who was also human and who was also his own contradiction. Genius, who was simply unable to cope with the pitfalls of everyday life, was already a graduation question in his early thirties. A man as clear as a diamond, but sometimes as sharp as that.

Film Review

Do distribúcie prišla  životopisná  snímka  menej známeho  českého  režiséra  Tomáša Magnuseka  o slovenskom  významnom  a  tragicky uhynuvšom  básnikovi  Jozefovi Urbanovi.

Film   je  čiastočne prehrou a  prepadákom,  a čiastočne nezávislým nízkorozpočtovýym projektom,  s  úprimnosťou a nezištnosťou  prístupu i testom šikovnosti debutujúcich tvorcov.  Podľa hodnotenia na ČSFD  (44 %)   žiaľ   so skromným ohlasom  a málo povzbudivými kritikami.

Low-budget snímka  bola realizovaná  s  lacnou výpravou, scenár má dej s plochými  postavami, a príliš deklaratívnym  hlavným plánom, čiže  literárny  scenár   bez dramaturgie a s málo verziami v developmente. Projekt   bez  úprimnejšej  sebareflexie, či skutočných životných, alebo dokonca  tvorivých a  umeleckých skúseností.

Našťastie  už značne skúsený  herec  Roman  Pomajbo  v roli básnika prijal  tvorivú šancu   a ukázal, že má ambície a energiu  na celý projekt, čo však možno povedať  snáď len o ďalšej  našej  hereckej  jednotke  Robertovi Rothovi  v  úlohe Chárona či  tragikomického krčmára.  Nepochválime však  vcelku často obsadzovanú  Andrejku Kerestešovú,  ako  manželku básnika, ktorá nemá ani chémiu k titulnému predstaviteľovi, a ani situácie  či text,  v ktorých  možno naznačiť povahu kľúčového vzťahu.

Film má snáď životopisnú  tému  a dej  –  vo vzťahu  o  značne tragickom skone  významnej  legendy slovenskej básnickej tradície  Jozefovi Urbanovi.  Snímka by mohla byť  dramatickým a súčasne mediálnym príbehom  predstaviteľa takzvanej stratenej generácie, a to možno jej najvýraznejšieho predstaviteľa.  Avšak  vkus skutočného cinefila  alebo  publika  so  stredoškolskou maturitnou otázkou,  tu  bol  podľa nás  žiaľ  s veľkou rezervou  minutý.

Urban  sa  presadil v mladom veku ako literát.  Vo  svojej dobe bol  skutočným  básnikom, textárom, publicistom, a  novinárom  a tu pôsobil ako šéfredaktor časopisu Dotyky.  Urban  pôvodne vyštudoval ekonomiku zahraničného obchodu (VŠE v Bratislave), ale  svoj krátky život zasvetil literatúre, básňam  a  textom pesničiek.

Podľa  pamätníkov  bol   tento básnik nepochybne  talentovaným autorom s voľným veršom. Pamätajú si ho  ako živého  excentrika, ktorý miloval kritické diskusie.  Tu zväčša aj ostro hanil menej talentovaných kolegov, a ako mnoho ďalších predvádzali sa aj množstvom  zvládnutých pollitrov. Keďže za socíku bol alkohol i cigarety veľmi lacné.

Ako mladý  žovián  bol aj  rebelom  so snahou  si  užívať.  Tiež veľmi  rád  dobíjal ženské srdcia (o čom tu niet  v novej snímke  jasnej zmienky), a často jazdil na výlety  aj do pražských krčiem.    S postupom slávy  sa kopia  i básnikove  problémy s alkoholom a kamarátmi. Končí a uzatvára  chronológiou  posledných siedmych rokov jeho búrlivého života:  premena milovania sa s ženami, seba-koncept a pochybnosti o sebe,  tvorbu fenomenálnej skladby Voda čo ma drží nad vodou … o poézii, i o schopnosti odolávať závislosti na alkohole, čo bol  kardinálny  a napokon osudový  a  tragický problém básnika Jozefa Urbana.

Úspech  titulu  a textu  piesne „Voda čo ma drží na vodou“  nikdy  neboli  poznané  našim autorom. Všetko kvôli alkoholickému excesu za volantom. Básnik  tragicky zahynul  pri  autohavárii  po pitke so súputníkom s mnohými promile v krvi  a  následnoej akcii  za volantom a  v  čelnom stretnutí  s  kamiónom, ktorých  šoférov vraj  nadmieru nenávidel.

Žiaľ  český režisér  emóciami či náturou  nie veľmi „pričuchol“  slovenským spisovateľským problémom.  V jeho scenári  i režijnom zámere  je dosť vecí  svojrázne neskutočných, a  tie   v zásadnejšom životnom  rozpore so skutočným stavom vecí.

Tento problém  je natoľko vážny,  že zrejme došlo len k veľmi  nepresnému obrazu  bez skutočného reflektovania spisovateľského sveta, či  vystihnutia  akéhosi zrodu básnika za okolností socializmu.  Nová  snímka si vystačí  bez približovania sa skutočnej generačnej výpovedi,  kritického videnia manipulácií v spoločnosti,  či  záujmu o  špecifické  problémy slovenského veršotepectva. Snímka  sa  nevenuje ani tematickým prioritám v tvorbe tohto talentovaného básnika.

Historicky  ikonický  „Klub spisovateľov“  na Ventúrskej ulici, kde je dnes vraj „go-go tanec pre turistov so slečnami  o  tyči“ avšak  fakty  o  Dome spisovateľov úplne chýbajú.   Naviac  niektorí  živí historickí  aktéri  spomenutí v príbehu  (ako napríklad Ľubomír Feldek)  sú  scenárom i herecky úplne deformovaní, a  nielen od  vecí básnických,  ale  i  od reality.

Ústredná   postava Urban  vyznieva  len  minimálne  emancipovaný.  Pripomína  charakter   bezcenného  a  neistého závisláka, nesnažiaceho   sa hľadať životnú pravdu,  dokonca v snímke  vyznieva ako jedinec budujúci si  „ego“  vyložene kopuláciou  poldecákov v krčme, či vo vlakovom kupé.  Postavička  ochotná klesnúť  na výzvu okolia až  do nekontrolovanej  nemoty či bezvedomia.

Nuž  a takto  autorsky  prezentované  „postrehové   resumé“    je  značne  slabým  konceptom  či  svedectvom  o  elitnom slovenskom intelektuálovi  voči verejnosti, čitateľom, nepochybne minimálne ako  občanoch  s talentom a perspektívou, napriek životným neduhom.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV