
Titul: Esteban
Krajina pôvodu a copyright, minutáž: Kuba, 2016, 97´
Žáner: dráma určená pre mladých divákov
Réžia: Jonal Cosculuella
Scenár: Amilcar Salatti
Účinkujú: Yuliet Cruz, Revnaldo Guanche, a ďalší…
Slovenská premiéra: Prehliadka kubánskeho filmu, Bratislava 2019
Recenzia: Gabriel Gröber
Synopsis
Esteban is nine years old when she accidentally discovers her innate musical talent. His perseverance will change his world in spite of all the obstacles in his path to becoming a musician.
Movie Review
Debutantský počin mladého kubánskeho filmára Jonala Cosculuella je žánrovo určený klubovému divákovi s ambíciou na festivaly. Ako typický kubánsky film jednak reflektuje aktuálnu dobu, ale snaží sa o morálnu analýzu charakterov, pričom neohuruje výpravnosťou, ale skôr technickým a producentským minimalizmom a úspornosťou, a žiaľ taktiež neodpustiteľnými sklonmi k melodramatickosti.
Morálny dôraz filmu nás vymedzuje z aktuálnej depresívnej reality Kuby. Príbeh Estebana je predovšetkým o ľudskej empatii k prostému dieťaťu v Latinskej Amerike, ktoré nemá šancu vymaniť sa zo spoločenského a globálneho zacyklenia sa a života v materiálnej chudobe. Esteban je tak ako množstvo ďalších nútený existovať v nefunkčnej rodine, kde matka nežije s otcom a ani v prítomnosti, a vlastné dieťa miesto školy a užívania si detského sveta núti k nelegálnemu predaju zbytočností.
Len deväťročný kubánska chlapec Esteban žije s príťažlivou matkou v malom byte, a takmer bez finančných prostriedkov. Vypomáhajú si zakázaným predajom kozmetiky na čiernom trhu. Po domácich úlohách je malý Esteban nútený zabaliť acetón do menších fliaš a predať ich v domoch na predmestí.
Jeho otec, ktorý sa v ničom nechová ako rodič sa paradoxne nemá k ničomu ani ako milenec, jediné na čom záleží je chytráckosť v práci. Jednoducho je z neho prevládajúci dojem ako z neférového človeka, ktorý sa v bare živí predajom pančovaného rumu, a platiť na dieťa je v jeho hierarchii na poslednom mieste.
Chlapec Esteban sa náhodou stretne pri blúdení štvrťou so starším chorým učiteľom klavíra, ktorý umiera na rakovinu a je priťahovaný zvukom klavíra, až kým sa mu nepodarí presvedčiť starého muža, aby ho naučil hrať. Spočiatku to vôbec nie je ľahké, pretože učiteľ požaduje platbu, ktorú dieťa nemôže pokryť, a Esteban sa bude musieť uchýliť k niekoľkým fintám a úskokom, aby získal ďalšie kubánske pesos.
Zaujatie dieťaťa pre hudbu a výrazný hudobný talent odzbrojí napokon zatvrdnuté srdcia, a odstraňuje bloky a prekážky, jednak jeho matky, ale najmä starého učiteľa, ktorý mu dá napokon hodiny zdarma). Veď je pohádaný s dcérou, ktorá mu neodpustila ním zavinenú haváriu jeho vlastného vnuka. Navyše v dôsledku požitia alkoholu (och tie juhoamerické telenovely a ich vďačné publikum ako marketingový kalkul ???) .
Niekedy príliš predvídateľné story scenáristu Amilcara Salattiho dejovo plynie bez väčších zvratov vďaka smrteľnej chorobe učiteľa klavíra. Vzťahy medzi Estebanovou matkou a otcom sú chladné: kvôli čomusi z minulosti. Biologicky a žensky je matka Estebana nenaplnená, i napriek atraktívnemu vzhľadu, čo je nelogicky na hrane.
Nie najlepší scenár s niektorými nevysvetliteľnými väzbami a spoločenskou zmierlivosťou dáva aspoň priestor pre herecké výkony Yuliety Cruz v úlohe matky, a najmä Manuela Porta v roli stárnuceho učiteľa klavíra a komponistu vážnej hudby. Samozrejme že prirodzene zanietená ja aj detská rola Reynalda Guancho v úlohe kľúčovej postavy Estebana.
Režisér Cosculluela sa zameral najmä na herecké vedenie ústrednej linky mladého chlapca z ťažkých pomerov, jeho intímne väzby k matke a k učiteľovi klavíra, i k spolužiakom.
Žiaľ čo škrípe je najmä scenár s takmer absentujúcim a nezaujímavým vedľajším dejom. Nuž napriek exotike je tu taktiež nepríliš presvedčivý filmový jazyk, s mnohými až bazálnymi technickými nedostatkami. Tvorcovia sa nevyhli dramatickým sklonom k náznakom a elipsám, i keď v mysli publika sú následne pochybnosti, či ostáva vágna nepresvedčivosť väzieb a situácií.
Napokon reálne príhody, i keď veľakrát milo bezprostredné sú rovnako dejovo zahatané nedomyslenosťou. Snímke najmä po katarzii chýba presah či výraznejší posun. Napriek logickému zavŕšeniu deja, kde je radosť nad realizáciou talentu limitovaná niečim, čo vôbec nesúvisí s hlavnou tému, ale ako nevyladená špekulatívna barlička, ktorá melodramatickou naduženosťou a kalkulom začne podlieza kritériá znalého festivalového publika, a činí pôvodne prísľubný filmársky debut nevyužitou, či umelecky len veľmi skromne využitou šancou.
Evaluácia: 50 – 55 %