Titul: Esteban

Krajina pôvodu a copyright, minutáž: Kuba, 2016, 97´

Žáner: dráma určená pre mladých divákov

Réžia: Jonal Cosculuella

Scenár:  Amilcar Salatti

Účinkujú: Yuliet Cruz, Revnaldo Guanche, a ďalší…

Slovenská premiéra: Prehliadka kubánskeho filmu, Bratislava 2019

Recenzia: Gabriel Gröber

Synopsis

Esteban is nine years old when she accidentally discovers her innate musical talent. His perseverance will change his world in spite of all the obstacles in his path to becoming a musician.

Movie Review

Debutantský počin mladého kubánskeho filmára Jonala Cosculuella je žánrovo určený klubovému divákovi s ambíciou na festivaly.  Ako typický kubánsky film jednak reflektuje aktuálnu dobu, ale  snaží sa o morálnu analýzu charakterov, pričom neohuruje výpravnosťou, ale  skôr  technickým a  producentským  minimalizmom a úspornosťou, a žiaľ taktiež neodpustiteľnými sklonmi k melodramatickosti.

Morálny dôraz filmu nás vymedzuje z aktuálnej depresívnej reality Kuby. Príbeh  Estebana  je predovšetkým  o  ľudskej empatii k prostému  dieťaťu  v  Latinskej Amerike, ktoré nemá šancu vymaniť sa zo spoločenského a globálneho zacyklenia sa a života v materálnej chudobe. Esteban je tak ako množstvo ďalších  nútený existovať  v nefunkčnej rodine, kde matka nežije s otcom a ani v prítomnosti, a vlastné  dieťa miesto školy  a  užívania si detského sveta  núti k nelegálnemu predaju  zbytočností.

Len deväťročný  kubánska  chlapec  Esteban  žije s  príťažlivou  matkou v malom byte, a takmer bez finančných prostriedkov. Vypomáhajú si  zakázaným predajom kozmetiky na čiernom trhu.   Po domácich úlohách je  malý  Esteban  nútený zabaliť acetón do menších fliaš a predať ich v domoch na predmestí.

Jeho otec, ktorý sa v ničom nechová ako rodič  sa  paradoxne nemá k ničomu ani ako  milenec, jediné na čom záleží  je  chytráckosť  v  práci.  Jednoducho je z neho  prevládajúci dojem  ako z neférového  človeka,  ktorý  sa  v bare živí  predajom pančovaného rumu, a platiť na dieťa je v jeho hierarchii na poslednom mieste.

Chlapec   Esteban  sa náhodou stretne pri  blúdení štvrťou  so starším chorým učiteľom klavíra, ktorý umiera na rakovinu a je  priťahovaný zvukom klavíra, až kým sa mu nepodarí presvedčiť starého muža, aby ho naučil hrať.   Spočiatku  to  vôbec nie je  ľahké, pretože učiteľ požaduje platbu, ktorú dieťa nemôže pokryť, a Esteban  sa  bude  musieť uchýliť k niekoľkým fintám a úskokom,  aby získal ďalšie kubánske  pesos.

Zaujatie  dieťaťa pre hudbu a  výrazný hudobný talent odzbrojí napokon zatvrdnuté  srdcia, a odstraňuje  bloky a prekážky,  jednak jeho matky, ale najmä  starého učiteľa, ktorý mu dá napokon hodiny zdarma).   Veď je pohádaný s dcérou, ktorá mu neodpustila ním zavinenú haváriu  jeho vlastného vnuka.  Navyše  v dôsledku požitia alkoholu (och tie juhoamerické telenovely a ich vďačné publikum ako marketingový kalkul ???) .

Niekedy príliš predvídateľné story  scenáristu  Amilcara Salattiho  dejovo plynie bez väčších zvratov  vďaka  smrteľnej chorobe  učiteľa klavíra. Vzťahy medzi  Estebanovou  matkou a otcom sú chladné:  kvôli  čomusi z minulosti.  Biologicky  a   žensky je  matka  Estebana  nenaplnená,  i  napriek atraktívnemu vzhľadu, čo je nelogicky na hrane.

Nie najlepší scenár  s niektorými nevysvetliteľnými väzbami  a spoločenskou zmierlivosťou  dáva  aspoň priestor pre herecké výkony Yuliety Cruz v úlohe matky, a najmä Manuela Porta v roli stárnuceho učiteľa klavíra a komponistu vážnej hudby. Samozrejme že prirodzene zanietená  ja aj  detská rola Reynalda Guancho v úlohe kľúčovej postavy Estebana.

Režisér Cosculluela sa zameral najmä na herecké vedenie ústrednej linky  mladého  chlapca z ťažkých pomerov, jeho intímne väzby k matke a k učiteľovi klavíra,  i k spolužiakom.

Žiaľ čo škrípe je  najmä scenár s takmer  absentujúcim  a nezaujímavým vedľajším dejom. Nuž napriek exotike  je tu  taktiež   nepríliš presvedčivý  filmový jazyk, s mnohými  až bazálnymi  technickými nedostatkami.  Tvorcovia sa nevyhli  dramatickým sklonom k  náznakom  a  elipsám, i keď v mysli publika sú následne pochybnosti, či  ostáva  vágna  nepresvedčivosť  väzieb a situácií.

Napokon reálne príhody,  i keď veľakrát milo bezprostredné  sú  rovnako dejovo  zahatané   nedomyslenosťou.  Snímke  najmä po katarzii  chýba presah či výraznejší posun.  Napriek  logickému zavŕšeniu  deja, kde  je radosť nad realizáciou talentu  limitovaná  niečim, čo vôbec nesúvisí s hlavnou tému, ale ako  nevyladená špekulatívna barlička,  ktorá  melodramatickou naduženosťou a kalkulom  začne  podlieza kritériá  znalého  festivalového  publika, a činí  pôvodne prísľubný  filmársky  debut  nevyužitou, či  umelecky  len  veľmi  skromne  využitou  šancou.

Evaluácia: 50 – 55 %