
Titul: Dobrí démoni, Los buenos demonios, Kuba, 2018, 88´
Réžia: Gerardo Chijona
Obsadenie: Carlos Enrique Almirante, Vladimir Cruz, Enrique Molina a ďalší
Slovenská premiéra: Prehliadka kubánskeho filmu v Kine Lumiere, december 2019, Bratislava
RECENZIA: Gabriel Gröber
IMDB rate: 5,6
SYNOPSIS
Tito is 23 years old, a loving mother and a car that can lead a dignified life. In the eyes of his neighbors, he is a decent and educated boy. But no one knows that behind this facade is someone with a distorted vision of life that will lead him to terrible acts. Actions for which one day he will have to pay. But Tito does not bother the future, he lives only by the present.
Movie Review
Tito má 23 rokov. Život mu ovplyvňuje vlastná anektívna a abíciami nadupanú matka, ktorá nežije vlastným svetom, ale svetom pre svojho jedináčika, ktorému obetuje všetko, a očakáva jeho nasadenie. Matka existuje bez manžela a jej syn vlastní starý, ale slušne zachovalý model ruského Žigulíka, ktorý je z dôvodov zachovania spoločenskej nenápadnosti napísaný na matku. Tito môže viesť na súčasné kubánske pomery život na úrovni aktuálnych materiálnych potrieb.
Z pozície známych je Tito nekonfliktný a ambiciózny mladý človek. Nik netuší o jeho zvrátených chmúrnych myšlienkach so skreslenou víziou života, ktorá ho dovedie k príšerným činom. Činom, za ktoré jedného dňa bude musieť zaplatiť. Tita ale budúcnosť netrápi, žije iba prítomnosťou.
Na jednej strane film rozpráva až na pár archaizmov celkom slušnou modernou filmovou rečou a scenár má zaujímavo načrtnuté charaktery, ktoré dokážu prekvapovať a súčasne odzrkadľujú atmosféru globálnych tlakov, liberalizmu, ale aj rúcanie tradičných prežitých modelov, či problémy s podhodnotenými a nedôstojnými dôchodkami, ktoré sú ako demografická bublina všade na svete, či bludy médií ktoré sa zaoberajú mimozemštanmi na Kube.
Na druhej strane portrét Tita neladí ani trošku a publikum vidí túto ústrednú postavu ako značne neprirodzenú a akademickú hru so zlom. Nuž a hru bez motivácie, a na to čo robí Tito nebol donútený prakticky ani okolnosťami, ani materiálnou núdzou, či ideologicky. Azda len ako trucovitú antitézu príkladného úsilia o materiálnu integritu a postupné pracné budovanie budúcnosti, čo je idea jeho matky. I keď ide v druhom pláne i o akúsi detektívku bez detektívov, s hlavným od začiatku známym vinným zloduchom, ktorý sa predvádza naivitou i úprimnou snahou pôsobiť normálne a byť sám sebou.
Žiaľ film má čosi značne retardujúce na viacerých rovinách, a niekedy pripomína skôr televízny film či inscenáciu, alebo rozhlasovú hru svojim dôrazom na morálne apely a vykresľovaním paradoxných stránok podnikateľského prostredia na Kube, ktoré od oficiálnych autorít nemá stále plné požehnanie, či podporu.
Ako vidno dnes ešte na Kube neexistuje normálny partnerský vzťah bez melodramatických barličiek, a s erotikou vyzlečených tiel, či naznačenou sexualitou skutočného nežne láskyplného aktu. Ba naopak kubánske plátno sa zdá plné intríg, zlých prekvapení, paradoxnej krutosti, vzťahových podrazov, na smrť vyhrotenej rivality, a niekedy až ázijského sklonu k manifestačnej a extrémnej krutosti.
Potvrdzuje to i záver príbehu o Titovi so záberom na jeho anektívnu matku ktorá sa dramaticky pozerá priamo na diváka po tom čo starostlivo a podrobne prekutala osobné veci v škatuli svojej ratolesti. Nepriamo, vyložene symbolicky dáva tušiť, koľko práce čaká kubánskych filmárov k tomu, aby prekonali moralizátorskú tézovitosť a objavili čaro otvorenosti a nepredpojatých charakterov, nie rebéliu bez príčiny ako výstražné ale kostrbato stvárnené demoralizačné torzo, a súčasne paškvil o aktuálnej globálnej realite.