Filmová recenzia: Dobrí démoni, Los buenos demonios, Kuba, 2018, 88´

Print Friendly

Titul: Dobrí démoni, Los buenos demonios, Kuba, 2018, 88´
Réžia:
 Gerardo Chijona
Obsadenie: Carlos Enrique Almirante, Vladimir Cruz, Enrique Molina a ďalší

Slovenská premiéra: Prehliadka kubánskeho filmu v Kine Lumiere, december 2019, Bratislava

RECENZIA: Gabriel Gröber

IMDB rate: 5,6

Film na Imdb.com

SYNOPSIS

Tito is 23 years old, a loving mother and a car that can lead a dignified life. In the eyes of his neighbors, he is a decent and educated boy. But no one knows that behind this facade is someone with a distorted vision of life that will lead him to terrible acts. Actions for which one day he will have to pay. But Tito does not bother the future, he lives only by the present.

Movie Review

Tito má 23 rokov. Život mu  ovplyvňuje  vlastná anektívna  a abíciami nadupanú  matka, ktorá nežije vlastným  svetom, ale svetom pre svojho jedináčika, ktorému obetuje všetko, a očakáva jeho  nasadenie.  Matka existuje bez  manžela  a  jej  syn vlastní  starý, ale slušne zachovalý model ruského Žigulíka, ktorý je z dôvodov  zachovania spoločenskej  nenápadnosti  napísaný  na matku.  Tito   môže viesť  na súčasné  kubánske  pomery život na úrovni aktuálnych materiálnych potrieb.

Z pozície známych  je Tito nekonfliktný a ambiciózny mladý človek. Nik netuší o jeho zvrátených chmúrnych myšlienkach so skreslenou víziou života, ktorá ho dovedie k príšerným činom. Činom, za ktoré jedného dňa bude musieť zaplatiť.  Tita ale budúcnosť netrápi, žije iba prítomnosťou.

Na jednej strane film rozpráva až na pár archaizmov celkom slušnou modernou filmovou rečou a scenár má zaujímavo načrtnuté charaktery, ktoré dokážu prekvapovať a súčasne odzrkadľujú atmosféru globálnych tlakov, liberalizmu, ale aj rúcanie tradičných prežitých modelov, či problémy s podhodnotenými a nedôstojnými dôchodkami, ktoré sú ako demografická bublina všade na svete, či bludy médií ktoré sa zaoberajú mimozemštanmi na Kube.

Na druhej strane portrét Tita neladí  ani trošku  a publikum vidí  túto ústrednú postavu  ako značne neprirodzenú a akademickú hru so zlom. Nuž a hru  bez motivácie, a na to čo robí Tito  nebol donútený prakticky ani okolnosťami, ani materiálnou núdzou, či ideologicky.  Azda  len  ako trucovitú  antitézu príkladného  úsilia  o materiálnu integritu a postupné pracné budovanie budúcnosti, čo je idea jeho matky.   I keď ide v druhom pláne i o akúsi detektívku bez detektívov, s hlavným od začiatku známym vinným zloduchom, ktorý sa predvádza naivitou i  úprimnou snahou pôsobiť normálne a byť sám sebou.

Žiaľ film má čosi značne retardujúce na viacerých rovinách, a niekedy  pripomína skôr televízny film či inscenáciu, alebo rozhlasovú hru svojim dôrazom na morálne apely a vykresľovaním paradoxných stránok podnikateľského prostredia na Kube, ktoré od oficiálnych autorít nemá stále plné požehnanie, či podporu.

Ako vidno  dnes ešte na Kube neexistuje normálny partnerský vzťah  bez melodramatických barličiek,  a  s  erotikou vyzlečených tiel, či naznačenou sexualitou skutočného nežne láskyplnného aktu.   Ba naopak kubánske plátno  sa zdá  plné intrík,  zlých prekvapení, paradoxnej krutosti, vzťahových  podrazov, na smrť vyhrotenej rivality, a niekedy až ázijského sklonu k  manifestatívnej  a  extrémnej  krutosti.

Potvrdzuje to i záver príbehu o Titovi so záberom na jeho anektívnu matku ktorá sa  dramaticky pozerá priamo na diváka  po tom čo starostlivo a podrobne  prekutrala osobné veci v škatuli svojej ratolesti. Nepriamo,  vyložene symbolicky  dáva tušiť,  koľko práce čaká kubánskych filmárov k tomu, aby prekonali moralizátorskú tézovitosť a objavili čaro otvorenosti a nepredpojatých charakterov, nie rebéliu bez príčiny ako výstražné  ale kostrbato stvárnené  moralizačné  torzo,  a súčasne  paškvil o aktuálnej  globálnej realite.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV