
Titul: Gundermann
Genre: životopisná dráma z hudobného prostredia
Réžia: Andreas Dresen
Kamera: Andreas Höfer
Hrajú: Peter Schneider, Bjarne Mädl, Alexander Scheer, Milan Peschel, Axel Prahl, Alexander Schubert, Anna Unterberger
Krajina pôvodu: Nemecko / Slovenské titulky / 128´
Slovenská premiéra: multižánrový Festival slobody, 2019, Bratislava Filmová recenzia: Gabriel Gröber
Synopsis
Skutočný príbeh o východonemeckom spevákovi a textárovi, ktorý pracoval na obrovskom bagri v povrchovej bani a mal vyhranené ľavicové názory. Gerhard Gundermann bol prototypom občana Nemeckej demokratickej republiky, ktorý sa stal – v idealistickej predstave, že bude môcť niečo zmeniť – spolupracovníkom východonemeckej tajnej polície Stasi. Po roku 1989 je konfrontovaný so svojou činnosťou a verejne k nej zaujíma postoj.
Synopsis
A true story about an East German singer and lyricist who worked on a huge opencast mine excavator and had strong left-wing views. Gerhard Gundermann was a prototype citizen of the German Democratic Republic, who became – in an idealistic notion that he could change something – a collaborator of the East German secret police Stasi. After 1989 he is confronted with his activities and publicly takes a stance towards it.
Movie Review
Nemecký televízny a filmový režisér Andreas Dresen je uznávaným nemeckým nezávislým tvorcom dokumentárnych a hraných snímok so súčasnými témami partnerských vzťahov, trpkých komédií, či historických nostalgiií o bývalej NDR. V svojom najnovšom filme stvárnil skutočnú historickú osobnosť známeho speváka, ktorý bol obyčajným robotníkom pri rypadle, normálnym poctivým komunistom, avšak v tej dobe vcelku nielen ako populárna osobnosť známa však len na východ od Berlína.
Gerhard Gundermann nielen hral a spieval, ale aj spolupracoval so Stasi, nemeckou obdobou ŠTB. Žiaľ nemecký film – i keď sa snažil vcelku presne vykresliť onú ťažkú socialistickú dobu – so straníckymi schôdzami, s formalizmom a so „súdružskou hrou na niečo, čo nikdy nemohlo dobre dopadnúť„, a to práve kvôli manipulácii a globálnemu pokrytectvu systému, ktorý sa navonok prezentoval ako všeľudový a ľavicový čítankový komunizmus, ale v podstate bol zložený z kádrových nomenklatúr a byrokratických krýs, ktorý zašpinil skoro každého bez ohľadu na jeho charakter, morálku, či životný štýl.
Žiaľ psychológii a typizácii tejto historickej zlovôle tvorcovia filmu nevenujú ústrednú pozornosť. Film začína len pozvoľna, téma sa drží známych faktov, ale nejde takmer vôbec do hĺbky, a vo výsledku je nemecká hudobno-životopisná téma skôr formálny životopisný film, ktorý nezrkadlí ani motiváciu, ani príčiny, a už vôbec nie je ucelenejšou analýzou podvratných javov z dobového aspektu. Vo výsledku je film skôr o pesničkách a úsmevnej nostalgii za dobou, s morálnymi dilemami i nie jednoduchým vzťahom hrdinu k vlastnému otcovi, s ktorým musel trpieť zamrznutý emočný stav.
Pochválime však herecký výkon ústredného hrdinu i vedľajšie role, vcelku dobrú panoramatickú kameramanskú stránku filmu, ale aj vcelku nadmieru skvelú technickú hudobnú stránku projektu, ktorého hlavnou slabinou je široké cielenie na masového komerčného diváka, a najmä dramaturgická neujasnenosť v postavách, ich motivácii a celkovej pointe projektu.