
Titul: Arytmia, Аритмия Krajina: Rusko, Nemecko, Fínsko Réžia: Boris Chlebnikov, Scenár: Boris Chlebnikov, Natália Meščaninova, Kamera: Ališer Chamidchodžajev, Hrajú: Alexandr Jacenko, Irina Gorbačeva, Nikolaj Šrajber, Anna Ukolova, Anna Kotova-Děrjabina, Vladimir Kapustin, Maxim Lagaškin, Alexandr Samojlenko, Sergej Udovik, Sergej Nasedkin, Dmitrij Sokolov, Jelena Ljubimova, Ľudmila Motornaja, Nikolaj Kovbas, Albina Tichanova, Galina Averjanova
Ocenenia: najlepší herec a najlepší film na MFF Karlove Vary (2017) Recenzia: Gabriel Gröber
Synopsis
Oleg is almost thirty, working as a medical professional and certainly does not withdraw, especially if he has a hard duty. His wife, Katya, is an emergency doctor. While he understands the onslaught of their work, understanding for Oleg is quickly losing his habit. One day he just tells him he wants to divorce.
FILM REVIEW
Ruský režisér Boris Chlebnikov vyštudoval filmovú vedu na VGIK Moskva, a následne sa ako tvorca venoval tvorbe seriálov a celovečerných filmov, a začína byť taktiež etablovaný vo svete medzinárodných filmových festivalov.
Hlavné postavy filmu Arytmia (2017) Oleg a Kaťa sú mladou manželskou lekárskou dvojicou, ktorí pracujú v útvare rýchlej zdravotnej pomoci a v nemocnici v bližšie nemenovanom ruskom meste (filmované v Jaroslavi). Kaťa je normálna, pekná, rozumná a praktická, ale neznáša konflikty i keď už psychicky nevládze ďalej. Oleg je akoby jej opakom, čože nevábny zlý milenec závislý na alkohole a pritom lekár, ktorý je síce zodpovedný a vie zariskovať pri záchrane ľudských životov, keď ide o pacienta (dokonca ovláda metódy vojenskej medicíny). Avšak v organizačných podmienkach, ktoré sú na prácu, nik z kolektívu nedokáže byť akýmsi božským príkladom úspešnosti a bezúhonnosti.
Stresujúca práca a životné podmienky predstavujú nápor, ktorý ani jeden z dvojice nezvláda. Rovnako ako utrpenie v ich manželskom vzťahu. To, že sa poslaním SMS chce Kaťa rozviesť po zosmiešnení sa na rodinnej oslave, naštartuje vážne osobnú i rodinnú krízu, kde akoby išlo nielen o životy druhých, ale taktiež aj o ich vlastné emočné a existenčné prežitie.
Ruská veľmi realisticky pôsobiaca snímka reflektuje niekoľko aktuálnych globálnych fenoménov v súčasnom Rusku, ako napríklad stále prekvitajúci alkoholizmus, byrokraciu, ale aj značnú toleranciu k týmto nešvárom a ďalším existenčným životným náporom. Akoby nebolo vôbec na výber, ale muselo sa len prežívať a plniť si pracovné či vzťahové povinnosti.
Divák vníma ťažký svet ruských záchranárov a pracovne možno najzručnejšieho Olega ako jedného z ich hrdinov. Ale ďalšie línie histórie či perspektívy vzťahu s Kaťou sú akoby zneistené v rozmohnutom alkoholizme, v nevšímavej povahovej odcudzenosti, i v celkovom životnom zacyklení, či v akejsi kríze stredného veku. Tvorcovia tu nehľadajú únik ani radikálnejší útek, ale len mierne kritickým štýlom reflektujú tristnú realitu.
Tu podľa tvorcov niet alternatívnych riešení. Paradoxne aj na rodinných či bytových oslavách sa len trošku kolektívne repce. Následne si všetci od srdca zaspievajú, a všetko je v poriadku, a ide sa ďalej.
Odvykacia kúra Olega žiadna, milovanie slabé a na rýchlo, zmena pracovného rytmu a podmienok, ktorá by snáď čo to napravili absentujú. Paradoxne všetko možno vyriešia babské slzy u chlapca, ktorý má oprávnený strach z rozchodu, a cíti sa skutočne sám, i keď je profesijne zrelým jedincom.
Snímka Borisa Chlebnikova je spoločensky mierne kritická a to vďaka režisérskemu fortieľu a práci s mužským protagonistom Olegom, ale postava Kati herecky a životne nie príliš ladí so skvelým a extrovertne superakčným Olegom. Tvorcovia dávajú značnou introvertnosťou v scenári celkovejšie malý priestor pre pochopenie vnútorných stavov Kati ako bytostne trpiacej postave ženy.
Scenár režiséra Chlebnikova najmä reflektuje každodenné pracovné strasti na výjazdoch sanitiek ruských doktorov, ktorí čelia čomukoľvek: napríklad hypochondrom, ale najviac stresu z komplikovaných akútnych prípadov, a veľakrát najmä príliš utopistky modelovo nastavenému globálnemu manažmentu akéhosi nového vedenia, keď ľudskejšia ale „nevedecká kolegiálnosť v profesii naprieč spektrom úrazov“ musela kamsi odstúpiť.
Na druhej strane sú zobrazené aj polopravdy či lži a nejasnosti v sťažnostiach nespokojných klientov zo strany dotknutých rodín. Škoda, že scenár tejto ruskej snímky nemal odvahu vkročiť hlbšie, a nestal sa žiaden fenomenálnejší konflikt. Prichádza len k skromnej slovnej kritike pomerov, a v praxi bez riešenia skutočných emočných zlomov, alebo zvratov.
Dej však ubieha plynule a v slušnom tempe. Tematické pokrytie sa dotýka mnohých pozoruhodných otázok, tém a motívov, z ktorých je však v závere kozmeticky vyriešený snáď len hlavný vzťahový.
Možno za to môže aj trochu nadužená stopáž s chaotickým striedaním silných a ešte silnejších záchranárskych motívov. Pričom veľakrát v absurdnej neriešiteľnosti situácií. Či zavážila malá súvzťažná chémia medzi Olegom a Kaťou i stav neurčitej konfliktnosti, či skôr len dočasného nevyladenia i nedorozumení…
Publikum napríklad nevie či sa vlastne Kaťa chce alebo nechce dať rozviesť. Oleg sa ani nezmieni o alkoholovej odvykačke. Ani jeden z páru hlavných hrdinov nič zásadnejšieho nezmení vo svojom živote, ani v svojom životnom štýle, a ani divák nevie či majú odvahu začať inak či lepšie, pretože alkoholizmus či povahový nesúlad nie sú len vecou slobodných rozhodnutí a vôle človeka, ale aj celoživotnou nevyriešiteľnou stigmou s návratmi a kolapsmi.
Arytmia (2017) je napriek výhradám a čiastkovej nedotiahnutosti hlavných postáv Kati a Olega veľmi silným a zaujímavým filmom, a to nielen pre milovníkov Ruska. Tvorcovia boli ocenení na MFF Karlove Vary 2017. Filmové dielo je herecky a prostredím veľmi zaujímavé, a dej snímky je pestrý i svižný súčasne.