Titul: Arytmia, Аритмия  Krajina: Rusko, Nemecko, Fínsko  Réžia: Boris Chlebnikov,  Scenár: Boris Chlebnikov, Natália Meščaninova,  Kamera: Ališer Chamidchodžajev,  Hrajú: Alexandr Jacenko, Irina Gorbačeva, Nikolaj Šrajber, Anna Ukolova, Anna Kotova-Děrjabina, Vladimir Kapustin, Maxim Lagaškin, Alexandr Samojlenko, Sergej Udovik, Sergej Nasedkin, Dmitrij Sokolov, Jelena Ljubimova, Ľudmila Motornaja, Nikolaj Kovbas, Albina Tichanova, Galina Averjanova

Ocenenia: najlepší herec a najlepší film na MFF Karlove Vary (2017) Recenzia: Gabriel Gröber

Synopsis

Oleg is almost thirty, working as a medical professional and certainly does not withdraw, especially if he has a hard duty. His wife, Katya, is an emergency doctor. While he understands the onslaught of their work, understanding for Oleg is quickly losing his habit. One day he just tells him he wants to divorce.

FILM REVIEW

Ruský režisér Boris Chlebnikov vyštudoval filmovú vedu na VGIK Moskva, a následne sa ako tvorca  venoval tvorbe seriálov a celovečerných filmov, a začína byť taktiež etablovaný vo svete  medzinárodných  filmových festivalov.

Hlavné postavy filmu Arytmia  (2017)  Oleg a Kaťa  sú mladou  manželskou lekárskou  dvojicou,  ktorí  pracujú v útvare rýchlej zdravotnej pomoci a v nemocnici v bližšie nemenovanom ruskom meste (filmované  v Jaroslavi).  Kaťa  je  normálna, pekná, rozumná a praktická,  ale  neznáša konflikty i keď už psychicky nevládze ďalej.  Oleg  je akoby jej opakom, čože nevábny zlý milenec závislý na alkohole  a pritom  lekár, ktorý je síce zodpovedný a vie zariskovať  pri záchrane ľudských životov,  keď ide o pacienta (dokonca ovláda metódy vojenskej medicíny).  Avšak   v  organizačných podmienkach, ktoré  sú  na prácu, nik z kolektívu nedokáže byť  akýmsi božským  príkladom úspešnosti a  bezúhonnosti.

Stresujúca  práca a  životné podmienky  predstavujú nápor, ktorý ani jeden  z  dvojice  nezvláda. Rovnako ako  utrpenie  v  ich  manželskom  vzťahu.  To, že sa poslaním  SMS chce Kaťa  rozviesť  po zosmiešnení  sa  na rodinnej oslave, naštartuje vážne osobnú  i rodinnú  krízu, kde akoby išlo nielen o životy druhých, ale taktiež aj o ich vlastné emočné a existenčné prežitie.

Ruská veľmi realisticky pôsobiaca snímka  reflektuje niekoľko  aktuálnych globálnych fenoménov v súčasnom Rusku,  ako napríklad  stále prekvitajúci  alkoholizmus, byrokraciu,  ale aj  značnú  toleranciu k týmto nešvárom a ďalším   existenčným  životným   náporom.  Akoby nebolo vôbec na výber, ale muselo sa  len prežívať  a  plniť  si  pracovné  či vzťahové  povinnosti.

Divák vníma  ťažký svet  ruských záchranárov a pracovne  možno najzručnejšieho  Olega ako jedného z ich hrdinov.  Ale  ďalšie línie histórie  či perspektívy vzťahu  s  Kaťou sú  akoby   zneistené  v rozmohnutom  alkoholizme, v nevšímavej  povahovej  odcudzenosti,  i  v  celkovom životnom zacyklení,  či   v akejsi kríze stredného veku.   Tvorcovia  tu  nehľadajú  únik ani  radikálnejší   útek, ale len mierne kritickým štýlom  reflektujú  tristnú realitu.

Tu  podľa tvorcov   niet alternatívnych  riešení.  Paradoxne  aj  na rodinných či bytových oslavách sa len trošku kolektívne  repce. Následne  si všetci od srdca zaspievajú, a všetko je v poriadku, a ide sa ďalej.

Odvykacia kúra Olega  žiadna, milovanie slabé a na rýchlo, zmena pracovného rytmu a podmienok, ktorá by  snáď  čo to napravili absentujú.  Paradoxne všetko možno vyriešia babské slzy u chlapca,  ktorý má  oprávnený  strach z rozchodu, a cíti sa skutočne sám, i keď je profesijne  zrelým jedincom.

Snímka Borisa Chlebnikova je  spoločensky mierne kritická  a to vďaka režisérskemu fortieľu a práci s mužským protagonistom Olegom, ale  postava  Kati  herecky  a  životne  nie príliš  ladí so skvelým a extrovertne superakčným   Olegom. Tvorcovia  dávajú  značnou introvertnosťou  v scenári  celkovejšie  malý priestor pre pochopenie  vnútorných stavov Kati ako  bytostne  trpiacej  postave  ženy.

Scenár  režiséra  Chlebnikova  najmä  reflektuje  každodenné  pracovné strasti  na výjazdoch sanitiek  ruských  doktorov, ktorí čelia čomukoľvek:  napríklad hypochondrom,  ale najviac  stresu  z  komplikovaných  akútnych prípadov,  a veľakrát  najmä  príliš  utopistky  modelovo nastavenému globálnemu manažmentu  akéhosi  nového vedenia, keď ľudskejšia ale „nevedecká  kolegiálnosť v profesii naprieč  spektrom úrazov“ musela kamsi odstúpiť.

Na druhej strane  sú  zobrazené  aj polopravdy  či lži a nejasnosti  v sťažnostiach  nespokojných klientov zo strany dotknutých rodín.   Škoda,  že scenár  tejto ruskej snímky  nemal odvahu vkročiť  hlbšie,  a nestal  sa  žiaden fenomenálnejší konflikt. Prichádza len k  skromnej  slovnej  kritike pomerov, a v  praxi  bez riešenia skutočných  emočných zlomov, alebo zvratov.

Dej však ubieha plynule a v slušnom tempe.  Tematické pokrytie  sa  dotýka  mnohých pozoruhodných otázok, tém a motívov, z ktorých je však v závere kozmeticky  vyriešený  snáď len hlavný vzťahový.

Možno za to môže  aj  trochu nadužená  stopáž  s chaotickým striedaním  silných  a ešte silnejších  záchranárskych  motívov. Pričom  veľakrát v absurdnej neriešiteľnosti situácií.  Či zavážila  malá súvzťažná  chémia medzi Olegom a Kaťou  i stav neurčitej konfliktnosti,  či skôr len  dočasného  nevyladenia  i nedorozumení…

Publikum  napríklad  nevie  či   sa vlastne Kaťa  chce alebo nechce dať  rozviesť.   Oleg  sa ani  nezmieni o alkoholovej  odvykačke.   Ani  jeden z páru  hlavných hrdinov  nič  zásadnejšieho  nezmení vo svojom živote, ani v  svojom životnom štýle, a ani divák nevie či majú odvahu začať inak či lepšie, pretože alkoholizmus či povahový nesúlad nie sú len vecou slobodných rozhodnutí a vôle človeka, ale aj  celoživotnou nevyriešiteľnou stigmou s návratmi a kolapsmi.

Arytmia (2017)  je napriek výhradám  a čiastkovej nedotiahnutosti hlavných postáv  Kati a Olega  veľmi silným a zaujímavým filmom, a to nielen pre milovníkov Ruska.  Tvorcovia boli ocenení na MFF Karlove Vary 2017. Filmové dielo je herecky a prostredím veľmi zaujímavé, a dej snímky je pestrý i svižný súčasne.