.

Noticka:   V USA sa tešia z kasového  úspechu  striptérskeho filmu po prepadákoch ako Showgirls.   Mapuje cestu  chytráckych  podvodníčok napojených  na obchod kriminálneho podsvetia  a  bez analýzy morálky farbisto vykresluje ten istý trik s rohypnolom, barbiturátmi, koksom a alkoholom…. Možno v zručnom filmárskom štýle: herecké výkony, kamera, hudba, strih, réžia, veľa veci tu sadlo, až na tú hroznú dĺžku, a kreatívnu nevynaliezavosť v spôsobe rozprávania, ktorá značne nudí každého, kto by chcel viac, než prvoplánové srandičky a povrchné povahy chytráckych samozvankýň.  Žiaľ neskonale milujúcich len sami seba a svoj riskntný a márnotratný  mamon, veď je to zábavné.

.

Distributor Notepad: In the US, they enjoy the accounting success of a strip movie after flops like Showgirls. It maps the way of clever crooks connected to the criminal underworld trade and, without morality analysis, paints the same trick with hornpnol, barbiturates, coke and alcohol…. Maybe in a skillful filmmaking style: acting, camera, music, editing, directing, a lot of stuff down here, except for that terrible length, and creative ingenuity in a way of talking that bores everyone who wants more than the original jokes and shallow the nature of clever self-infants. Sadly loving themselves and their risky and wasteful mammon, it’s fun.

.

.

Lorene Scafaria  je americká režisérka a scenáristka, ktorá nakrútila niekoľko vlastných  hollywoodsky distribuovaných  titulov (Šialená matka, 2015, Hľadám priateľa na koniec sveta, 2012), pričom  je osobnosťou,  ktorej  dominantnou  témou sú vzťahové záležitosti a svet žien. Autorka  nezriedka neváha siahnuť aj  k dramatickejším témam, alebo k špecifickému žánrovému mixu, ktorý  ako pravidlo  funguje skôr intuitívne.

.

Téma  jej najnovšej  hollywoodskej   snímky  Zlatokopky, 2019, vychádza zo skutočných udalostí vychytralých  zlatokopiek, okrádajúcich kriminálnym spôsobom svojich klientov, o ktorých vyšiel v bližšie nemenovanom  a  prestížnom americkom  časopise článok, ktorý v svojej dobe vzbudil značný rozruch, a rozvíril v USA verejnú debatu. Nuž je to starý globálny trik v aktuálnych lokáloch pochybnej povesti a zaručená zlatá baňa pre podsvetie, a funguje aj na Slovensku, v Európe či v Ázii.

.

Scenár, ktorý vcelku verne vystihuje  skutočnú  históriu  príbehu  a  odktýva fakty  podľa životnej reality,  sa  sústreďuje najmä na vykreslenie skupiny  delikventiek  z prostredia striptízového tancovania   na tyči. Sú to aj ženy z obchodu s  platenými  sexuálnymi  službami  a sociálneho prostredia nižšej a strednej  triedy, ktorá  má veľakrát finančné problémy s prežitím.

.

Hlavné hrdinky Destiny, Ramona, Mercedes či Annabelle  –  sú jedna ako druhá. Všetky sú  predovšetkým  nielen sociálne odkázané,  ale od prírody  vypočítavé  a bezcharakterné delikventky.  Nahodené  a  ničím  nevýnimočné  mladé ženy  sa zahrávajú  so zdravím i životom  svojich  radosti chtivých klientov, o ktorých tvrdia, že sami sú dobré čísla, nezaslúžia si zľutovanie,  a treba ich ponížiť a okradnúť súčasne, pričom paradoxne  za  vidinu  tučných bradaviek  a náznaku  otáznych  či skutočne  nie bohvieakých  prsných vakov, umelých ňadier, či poprsia s vypchávkami.

.

Muži z vyšších kruhov  vždy  zaplatia  „smrteľne rizikovou  opicou„, kombinovanou s drogami a omamnými látkami.  Navyše paradoxne za cenu  rádovo tisícky dolárov z kreditných kariet.  Z charakterovej, povahovej a medziľudskej   biedy  sa vyníma  len jediná hrdinka – vcelku sympatická Aziatka Destiny, ktorá súperí v skupine žien s krajšími,  tvrdšími, a skazenejšími, než ona sama.  Jediná Destiny má azda  najviac zdravého rozumu,  a je jej aj prirodzene ľúto ruinovania svojich obetí, na rozdiel od ostatných žien, ktoré sú dlhšie na šikmej ploche, a nezriedka si prešli či prejdú aj väzením. Schéma  triku s omamným mokom v bare je   paradoxne skôr povrchne pohodová a komediálna, s product placementom  nakupovia luxusného  tovaru  a bez  ukazovania  „ženského poníženia v sexuálnych službách“,  či predsteraniu záujmu o  veľakrát obézny, vyzrelý či  nevábny zovňajšok svojich   obetných amantov, a je až paradox,  že jeden vcelku dobre  známy feťaácky či  romácky  trik   opakujú bez nehody až do zblbnutia  –  seba i publika.

.

Málo charakterov povahokresby,  a málo dramatického či kritickejšieho  ponoru do  reálneho fungovania prostredia, vrátane klišé  novinárky  a detektívov, ktoré sú skôr zdrojom pousmiatia či humoru. (…)  I keď napokon  morálny apel v závere rozprávania  spôsobí vo finále rozkol  nekonzistnej a  zvrhlej  skupiny, kedy ani  „opakovaná  sebakritická predtucha“  v  inkriminovaných situáciách,  nedokáže  ženy  na šikmej ploche  zladiť.

.