Filmová recenzia: Svetozár Stračina

Print Friendly

Titul: Svetozár Stračina

Scenár a réžia: Pavol Barabáš

Druh: dokumentárny televízny film ako historická rekonštrukcia  o významnom slovenskom folkloristovi z produkcie RTVS a s podporou SFÚ i AvF.

Synopsis

Portrét hudobného skladateľa Svetozára Stračinu vzdáva hold výnimočnej tvorivej osobnosti, ktorá nám zanechala rozsiahle a významné hudobné dedičstvo. Pavol Barabáš niekoľko rokov zbieral materiál, aby zo súkromných aj oficiálnych archívov a výpovedí vystaval film, v ktorom si uctil vzťah Stračinu k pôvodnej folklórnej hudbe, priblížil jeho neúnavnú zberateľskú činnosť a zachytil jeho tvorivé i osobné peripetie.

FILM REVIEW 

Pavol Barabáš  je slovenským režisérom, expedičným cestovateľom, a osobnosťou,  ktorý nakrútil vyše desiatku dokumentárnych filmov z extrémnych prostredí slovenských veľhôr a svetovej prírody, a to bez toho aby študoval filmový odbor.

Barabáš je najoceňovanejším  tvorcom expedičných filmov, i keď mnohé z nich popierajú klasické princípy dokumentarizmu, sú  efektným  zostrihom zážitkov a udalostí, i expedičného  trumfovania, i cestovateľských  prehier naprieč civilizovaným i necivilizovaným svetom.

Filmové opusy  a snímky  Pavla Berabáša,  podporené RTVS i sponzormi  spája vždy efektná a náročná cesta, objavovanie  neobjaveného,  a výnimočné výkony ľudí v extrémnych podmienkach.  Tvorca  získal cez stovku ocenení na medzinárodných filmových expedičných festivaloch a pravidelne získava úspech aj u divákov v zahraničí i doma.

Vo filme Svetozár Stračina sa  Pavol Barabáš  venuje téme významu a podobe slovenského folklóru, pričom jeho nástrojom je zaujímavá, protikladná, i záslužná  osobnosť  muzikológa, folkloristu, národovedca, historika tanca, i zaslúžilého umelca.  Portrét sa venuje zmyslu a podstate slovenského folklóru, pričom osobná či osobnostná stránka titulného hrdinu dokumentu  je síce so snahou o komplexnosť, ale  napokon prevládne všeobecný oslavný duch portrétu, bez dejovej či vnútornejšej pespektívy kľúčovej osobnosti, i keď  kamera veľakrát  úchvatne kúzli v prostredí končiarov slovenských veľhôr, nad oblakmi, či pri východe a západoch slnka.

Dokument žiaľ nie je ani portrétom kontroverznej doby, ani neprináša hlbšie folklórne a ďalšie špecifické paralely. Vychádza zväčša z archívov SFU a RTVS, ktoré majú spornú technickú kvalitu, a naopak nové dokrútky z prostredia rozhlasu RTVS  sú  paradoxne  zvukársky dosť  nekorektné,  a mimo  aktuálnych  náročných  súčasných  technických noriem  zvuku – i obrazu. Dokonca bez sterea (Dolby Atomos), bez 4K, a obdobne.

Tie isté dôležité  hovoriace hlavy, najmä s  pekne a sviatočne  oblečenými  odborníkmi a najmä folkloristami, s ktorými  náš  ústredný  hrdina  po svoj  život  pracovne koexistoval,  naprieč vyše hodinovým portrétom.  Dej  slúži  skôr na podporu  stereotypov záslužnosti  a odborných významov, než na snahu  so  zmysluplnosťou, či  aktuálnou inováciou  príbehu  pre všeobecné publikum.

Film radí  udalosti  a obrazy snímky  intuitívne  ad hoc – a  nemá premyslenejšiu dejovú skladbu, a ani kľúčovú dramatickú pointu, čo je pri význame našej  dejinnej folklórnej osobnosti určite škoda, a navyše značná dĺžka diela je tak trochu prestrelenou doménou  (ideálnejšia by bola 52´ dĺžka).

Dokument  Pavla Barabáša   je skôr náučne-televízneho typu –  so značným pátosom k slovenskej krajine a prírode, než  artovka, a dielo plným pátosu i pozitívneho predpojatia  a obdivu ku krásam krajiny  i duchovnej  histórii  kultúry. Nejedná sa o  dielo  klasicky festivalového a zážitkového typu. Distribuovaný film  sa  naopak skôr  hodí  pre komunikáciu v školách, i edukáciu.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV