
Titul: Svetozár Stračina
Scenár a réžia: Pavol Barabáš
Druh: dokumentárny televízny film ako historická rekonštrukcia o významnom slovenskom folkloristovi z produkcie RTVS a s podporou SFÚ i AvF.
Synopsis
Portrét hudobného skladateľa Svetozára Stračinu vzdáva hold výnimočnej tvorivej osobnosti, ktorá nám zanechala rozsiahle a významné hudobné dedičstvo. Pavol Barabáš niekoľko rokov zbieral materiál, aby zo súkromných aj oficiálnych archívov a výpovedí vystaval film, v ktorom si uctil vzťah Stračinu k pôvodnej folklórnej hudbe, priblížil jeho neúnavnú zberateľskú činnosť a zachytil jeho tvorivé i osobné peripetie.
FILM REVIEW
Pavol Barabáš je slovenským režisérom, expedičným cestovateľom, a osobnosťou, ktorý nakrútil vyše desiatku dokumentárnych filmov z extrémnych prostredí slovenských veľhôr a svetovej prírody, a to bez toho aby študoval filmový odbor.
Barabáš je najoceňovanejším tvorcom expedičných filmov, i keď mnohé z nich popierajú klasické princípy dokumentarizmu, sú efektným zostrihom zážitkov a udalostí, i expedičného trumfovania, i cestovateľských prehier naprieč civilizovaným i necivilizovaným svetom.
Filmové opusy a snímky Pavla Berabáša, podporené RTVS i sponzormi spája vždy efektná a náročná cesta, objavovanie neobjaveného, a výnimočné výkony ľudí v extrémnych podmienkach. Tvorca získal cez stovku ocenení na medzinárodných filmových expedičných festivaloch a pravidelne získava úspech aj u divákov v zahraničí i doma.
Vo filme Svetozár Stračina sa Pavol Barabáš venuje téme významu a podobe slovenského folklóru, pričom jeho nástrojom je zaujímavá, protikladná, i záslužná osobnosť muzikológa, folkloristu, národovedca, historika tanca, i zaslúžilého umelca. Portrét sa venuje zmyslu a podstate slovenského folklóru, pričom osobná či osobnostná stránka titulného hrdinu dokumentu je síce so snahou o komplexnosť, ale napokon prevládne všeobecný oslavný duch portrétu, bez dejovej či vnútornejšej pespektívy kľúčovej osobnosti, i keď kamera veľakrát úchvatne kúzli v prostredí končiarov slovenských veľhôr, nad oblakmi, či pri východe a západoch slnka.
Dokument žiaľ nie je ani portrétom kontroverznej doby, ani neprináša hlbšie folklórne a ďalšie špecifické paralely. Vychádza zväčša z archívov SFU a RTVS, ktoré majú spornú technickú kvalitu, a naopak nové dokrútky z prostredia rozhlasu RTVS sú paradoxne zvukársky dosť nekorektné, a mimo aktuálnych náročných súčasných technických noriem zvuku – i obrazu. Dokonca bez sterea (Dolby Atomos), bez 4K, a obdobne.
Tie isté dôležité hovoriace hlavy, najmä s pekne a sviatočne oblečenými odborníkmi a najmä folkloristami, s ktorými náš ústredný hrdina po svoj život pracovne koexistoval, naprieč vyše hodinovým portrétom. Dej slúži skôr na podporu stereotypov záslužnosti a odborných významov, než na snahu so zmysluplnosťou, či aktuálnou inováciou príbehu pre všeobecné publikum.
Film radí udalosti a obrazy snímky intuitívne ad hoc – a nemá premyslenejšiu dejovú skladbu, a ani kľúčovú dramatickú pointu, čo je pri význame našej dejinnej folklórnej osobnosti určite škoda, a navyše značná dĺžka diela je tak trochu prestrelenou doménou (ideálnejšia by bola 52´ dĺžka).
Dokument Pavla Barabáša je skôr náučne-televízneho typu – so značným pátosom k slovenskej krajine a prírode, než artovka, a dielo plným pátosu i pozitívneho predpojatia a obdivu ku krásam krajiny i duchovnej histórii kultúry. Nejedná sa o dielo klasicky festivalového a zážitkového typu. Distribuovaný film sa naopak skôr hodí pre komunikáciu v školách, i edukáciu.