Filmová recenzia: Skutok sa stal

Print Friendly

Titul: Skutok sa stal

Scenár a réžia: Barbora Brezňáková

Synopsis

Slovenský dokumentárny film Skutok sa stal  podáva správu o stave našej krajiny cez životný príbeh a vzťah troch kamarátov – Oskara Fegyveresa, Róberta Remiáša a Petra Tótha.

Film Review

Barbora Brezňáková je začínajúca slovenská dokumentaristka a Skutok sa stal je zrejme jej  scénáristickým  i  režijným debutom.

Film sprostredkuje návrat do blízkej minulosti Slovenska cez konkrétny príklad najväčšej spoločenskej kauzy deväťdesiatych rokov v optike účastníkov dramatických udalostí. Originálny a vizuálne sugestívny pohľad mladej autorky na našu nedávnu históriu ale aj prítomnosť, sa chce stať naliehavým impulzom pre spoločenskú reflexiu.

Ambiciórnej autorke nemožno uprieť talent a odvahu ťať do živého, rovnako i diplomatickú umiernenosť.  I keď  ide o ťážké dáta a prípady, škoda, že zverili tento projekt autorke, ktorá  ešte  nevie a  mentálne zrejme ani vôbec nechce  robiť   skutočný „kreatívny dokument spoločenského typu“ (najmladší bývajú  nad  vecou zdielania), a  riešiť skutočné dilemy skorumpovaných inštitúcií,  rodikankárstvo na elitných miestach, či v štáte a či  v súdnictye či prokuratúre, a systémové zlyhania (o čom sa paradoxne zmieňujú aktéri snímky nie vo filme ale na TK pred novinármi).

Mladá debutantka neozrejmila nič nové a prekvapujúce, len ozvláštnila a „zrekapituovala celú kauzu“, či dodala jej i podobu osvetovo didaktickú, a to i pre školské účely. Snímka skôr prináša  výtvarne  a málo dynamicky zostrihané  dobre známe fakty. Obdobne vonkajškovo ako sme to videli aj u filmu Mečiar Terezy Nvotovej, ktorý tak isto priniesol len prehľad archívnych záberov RTVS a ďalších TV staníc, všetko s podporou slovenských i európskych inštitúcií.

Pridanou hodnotou mohlo byť výtvarná stránka projektu, avšak publikovať reálne nakrútené reportážne zábery ako archívny výstup s patinou 16 mm filmu či batacamového zašumelého  „záznamu“ je síce nóvum, ale ťažko (ne)inovatívne, a zrejme tiež profesionálne-etickým faux-pas  na publiku,  i keď tvorkyňa toto  naopak  subjektívne  zbožňuje (asi aj preto, že sama nie je kameramankou ani strihačkou).

Žiaľ chýbajú akékoľvek analýzy, faktografia a väzby motívov, chýba pohľad polície, súdov a vyšetrovateľov, a napokon aj  výraznejšie spoločenské obvinenie systému, kde síce všetko súvisí so všetkým, a ryba smrdí od hlavy, a proti chobotnici a jej nekonečných chápadlách   nemožno sa ani hnúť…

Paradoxne  sa  snímka nesnaží klásť konkrétne  otázky a  podávať vysvetlenia, stavať variácie a hypotézy.  Ťažko nájdeme v jej snímke  silnejšiu a zapamätateľnú scénu, a hudby takmer niet.  Orientácia v rozprávaní nie je dobrá. Niektorá postavy  človek len ťažko identifikuje a stráca sa ich význam i zmysel, a to napriek tomu že autorka v nik ukryla práve svoje tajomstvo, možno pre pokračovanie príbehu.

Žiaľ na príkladný  verejnoprávny film so spoločenskou kritikou a pálčivým apelom, ktorý pripravovali dlhé štyri roky – je toho v snímke žalostne málo.  Nie je  to  verejnoprávna publicistika, skôr výtvarne-reportážny experiment, a to neobvyklý.

Obdobne sklamaný môže byť klasický i  klubový divák. Vďaka masívnej reklame a mediálnej podpore však o diváka kvôli téme núdzu mať nebude.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV