Filmová recenzia: Na streche

Print Friendly

Titul:  Na streche, ČR, SR, 2019, 100´
Scenár a réžia: Jiří Mádl
Kamera: Martin Žiaran
Strih: Jakub Vansa.
Hudba: René Rypar
Hrajú: Alois Švehlík, Duy Anh Tran, Mária Bartalos, Vojtěch Dyk, Adrian Jastraban, David Švehlík, Radek Zima, Miroslav Táborský, Martin Sitta a ďalší
Distribúcia: Continental film, v SR od 7. februára 2019
Foto: Continental film

Noticka: Druhý režijný počin Jiřího Mádla s Aloisom Švehlíkom v hlavnej úlohe rozpráva o spolužití samotárskeho a zatrpknutého dôchodcu s mladým Vietnamcom, ktorého pri sebe nechá bývať po tom, čo ho nájde na streche svojho domu.

 

FILM REVIEW

Populárny herec, a s odstupom i  ambiciózny  režisér a scenárista Jiří Mádl debutoval v roku 2014 „rodinným filmom“ Pôjdeme k moru, ktorý bol relatívne úspešne prijatý  publikom i filmovou obcou.

Mádlov druhý režijný počin však pôsobí  dramaticky, naratívne  i komunikačne  oveľa viac otázne  a umelecky neobratne,  pretože  sa jeho tvorcovia sa už  viac  neschovávajú za „barličky“ značne  umelej štylizácie  debutanského – „kvázi amatérskeho počinu“ – v realite  len  jedenásťročného chlapca, tak ako v prvom filme  nášho ambiciózneho režiséra.

Téma komunikácie medzi starou štruktúrou, názorovým dinosaurom zaniknutej  doby  sprofanovaného  normalizačného socializmu (Alois Švehlík alias stredoškolský profesor Rypar), a naivným  takmer  „nevinným“  vietnamským kriminálnikom a výrobcom drog Songom, stvárneným niekedy otázne nehercom (Duy Anh Tran), ktorý sa pri zásahu polície pripletie k  zodpovednosti za  zmrzačený  život  príslušníka polície,  pripomína  najviac tému Eastwooodovho  Gran Torina (2008), i keď tejto predlohe  sa scenáristickými  prostriedkami, produkčným  rozpočtom, i  kreatívnou  vyzretosťou  v princípe  nevie úspešne,  či zmysluplnejšie konkurovať.

Pochválme  však  autorskú  snahu  o mnohé funkčné „čiernohumorné prvky“ s aktualizačným nádychom,  ktoré stmeľujú  tému i dej, i keď nie veľmi úspešne, pretože je ich nespočet.

Priestor pre nelegálnu produkciu  marihuany v pražskej vietnamskej tržnici  je  vybraný dosť absurdne hneď na úvod. Rovnako i tvrdý  zásah polície, či  neisto  spodobnené  vysokoškolské štúdium Vietnamca v Čechách, či  snahy o  „balenie“  mladej   sympatickej  ruskej  susedky  na  romantickú večeru na streche –  za účelom získania „nevesty s českými papiermi“.

Vrcholom  príbehového  a režijného  „zúfalstva“  či  „nekonečnej improvizácie“   je nepochybne  akási  záverečná ponuka 80-ročného deduška  (pôvodne s predsudkami)  na homosexuálny medzinárodný sobáš (napokon nevedno či to bol fór alebo pokus o reálny podvod), či  značne naivistické  záverečné  „snívanie  na lúke s mladými  Čechmi“  ako všeobecná zastrešujúca  pointa.  Finále  je  značne vágne a s nedoriešenosťou mnohých absurdností  v motivácii, či  zvláštností postáv i deja.

Naratívne vo filme  nesedia  detaily scenára  i  čiastkové motívy. Neladia, a dej dokonale „zabsurdňujú“. Až do dramatickej smiešnosti, pričom prerod  a polepšenie „zatrpknutého režimistu“, či  dokonca  teenagera  a  nešťastného  vietnamského  polo-kriminálnika  je vyložene nepresvedčivý.

I keď navonok  hereckému zvládnutiu rolí,  či  zvolenej typológii postáv nemožno nič zásadnejšieho  vytknúť.

Jiří Mádl  ako režisér  nezvládol  najmä hlavnú líniu a súčasne vedľajšie dejové línie  nesúrodého  a papierom „šuštiaceho  scenára“, a  ani celkový zásadný  koncept rozprávania, čo vytvára mnoho otázok  kreatívneho ducha, a napokon aj  o  hlbšom zmysle filmovej tvorby v českom i slovenskom producentskom prostredí.

 

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV