
Titul: Na streche, ČR, SR, 2019, 100´
Scenár a réžia: Jiří Mádl
Kamera: Martin Žiaran
Strih: Jakub Vansa.
Hudba: René Rypar
Hrajú: Alois Švehlík, Duy Anh Tran, Mária Bartalos, Vojtěch Dyk, Adrian Jastraban, David Švehlík, Radek Zima, Miroslav Táborský, Martin Sitta a ďalší
Distribúcia: Continental film, v SR od 7. februára 2019
Foto: Continental film
Noticka: Druhý režijný počin Jiřího Mádla s Aloisom Švehlíkom v hlavnej úlohe rozpráva o spolužití samotárskeho a zatrpknutého dôchodcu s mladým Vietnamcom, ktorého pri sebe nechá bývať po tom, čo ho nájde na streche svojho domu.
FILM REVIEW
Populárny herec, a s odstupom i ambiciózny režisér a scenárista Jiří Mádl debutoval v roku 2014 „rodinným filmom“ Pôjdeme k moru, ktorý bol relatívne úspešne prijatý publikom i filmovou obcou.
Mádlov druhý režijný počin však pôsobí dramaticky, naratívne i komunikačne oveľa viac otázne a umelecky neobratne, pretože sa jeho tvorcovia sa už viac neschovávajú za „barličky“ značne umelej štylizácie debutanského – „kvázi amatérskeho počinu“ – v realite len jedenásťročného chlapca, tak ako v prvom filme nášho ambiciózneho režiséra.
Téma komunikácie medzi starou štruktúrou, názorovým dinosaurom zaniknutej doby sprofanovaného normalizačného socializmu (Alois Švehlík alias stredoškolský profesor Rypar), a naivným takmer „nevinným“ vietnamským kriminálnikom a výrobcom drog Songom, stvárneným niekedy otázne nehercom (Duy Anh Tran), ktorý sa pri zásahu polície pripletie k zodpovednosti za zmrzačený život príslušníka polície, pripomína najviac tému Eastwooodovho Gran Torina (2008), i keď tejto predlohe sa scenáristickými prostriedkami, produkčným rozpočtom, i kreatívnou vyzretosťou v princípe nevie úspešne, či zmysluplnejšie konkurovať.
Pochválme však autorskú snahu o mnohé funkčné „čiernohumorné prvky“ s aktualizačným nádychom, ktoré stmeľujú tému i dej, i keď nie veľmi úspešne, pretože je ich nespočet.
Priestor pre nelegálnu produkciu marihuany v pražskej vietnamskej tržnici je vybraný dosť absurdne hneď na úvod. Rovnako i tvrdý zásah polície, či neisto spodobnené vysokoškolské štúdium Vietnamca v Čechách, či snahy o „balenie“ mladej sympatickej ruskej susedky na romantickú večeru na streche – za účelom získania „nevesty s českými papiermi“.
Vrcholom príbehového a režijného „zúfalstva“ či „nekonečnej improvizácie“ je nepochybne akási záverečná ponuka 80-ročného deduška (pôvodne s predsudkami) na homosexuálny medzinárodný sobáš (napokon nevedno či to bol fór alebo pokus o reálny podvod), či značne naivistické záverečné „snívanie na lúke s mladými Čechmi“ ako všeobecná zastrešujúca pointa. Finále je značne vágne a s nedoriešenosťou mnohých absurdností v motivácii, či zvláštností postáv i deja.
Naratívne vo filme nesedia detaily scenára i čiastkové motívy. Neladia, a dej dokonale „zabsurdňujú“. Až do dramatickej smiešnosti, pričom prerod a polepšenie „zatrpknutého režimistu“, či dokonca teenagera a nešťastného vietnamského polo-kriminálnika je vyložene nepresvedčivý.
I keď navonok hereckému zvládnutiu rolí, či zvolenej typológii postáv nemožno nič zásadnejšieho vytknúť.
Jiří Mádl ako režisér nezvládol najmä hlavnú líniu a súčasne vedľajšie dejové línie nesúrodého a papierom „šuštiaceho scenára“, a ani celkový zásadný koncept rozprávania, čo vytvára mnoho otázok kreatívneho ducha, a napokon aj o hlbšom zmysle filmovej tvorby v českom i slovenskom producentskom prostredí.