Titul:  Florencino kníhkupectvo (The Bookshop), Anglicko / Nemecko / Španielsko, 2017, 113 min.
Réžia: Isabel Coixet
Hrajú: Emily Mortimer, Bill Nighy, Hunter Tremayne, Patricia Clarkson

Synopsis

Anglicko 1959. Do malého ospalého mestečka východného Anglicka prichádza Florence Green, ktorá je aj napriek odporu kultivovanej, no bezohľadnej miestnej opozície, rozhodnutá otvoriť svoje kníhkupectvo.

Film Review

Katalánska režisérka Isabel Coixet  je scenáristka a režisérka  s obsažným profesijným televíznym i kinematografickým  archívom  i  pestrou  zbierkou festivalových cien.

Scenár autorskej snímky  Florencino kníhkupectvo (The Bookshop)  realizovala značne voľne podľa  beletristickej predlohy  s názvom  Penelope  (1978).

Dej sa odohráva  v oblasti prímorského mestečka Hardborough na konci šesťdesiatych rokov  minulého storočia v Anglii.  Autorka vykresľuje nevábny obraz  nezdravých pomerov na vidieku, plných rivality, úskokov, nenávisti. Jednoducho tu nie je priestor pre nezávislý rozlet  ani pre  vojnovú vdovu Florence Greenovú, aby tu otvorila kníhkupectvo, a osvietila miestne pomery, ba naopak  okolie sa jej pomstí za trúfalosť a celý čas  sa väčšina snaží  byť otvorene proti, a všetkými prostriedkami tieto tábory bojujú.

Hrdinka Florence  na vrchole svojho zápalu a energie  začne propagovať klasické diela súdobej prózy, akými sú napríklad Nabokovova „Lolita“ alebo „451 stupňov Fahrenheita“ Raya Bradburyho. Starnúcu  lokálnu  spoločenskú celebritu  Violet Gamartovú  pobúri  hrdinka  asi najviac,  a tá sa v parlamente vynasnaží  presadiť zákon ako šitý proti Florence.

Škoda, že autori filmu nezvolili protikladnejšie dejové akcie, či väčší psychologický ponor do postáv a konfliktu, pretože celková dramaturgia je mäkká, a rozprávanie  taktiež akosi nadmieru  pomalé a rozvláčne. Okrem  výraznej a sympatickej hlavnej hrdinky zasadenej do malebného vidieckeho prímorského  kraja sa prakticky niet na čo pozerať …

Záverečný konflikt i jeho výsledok je príliš logickým a  „vytušeným vyústením“  filmovej  story.  Napriek výhradám  prísnejšej optiky a  analýz typu projekt „premárnenej šance“ (niekde sa stala chyba)  ide o príjemnú európsku  koprodukčnú  historicko-kritickú snímku, ktorá neurazí.