
[recenzia: G. Gröber]
Titul: Daphne, Veľká Británia, 2017, 88´
Réžia: Peter Mackie Burns
Scenár: Nico Mensinga
Kamera: Adam Scarth
Strih: Nick Emerson
Hudba: Sam Beste
Hrajú: Emily Beecham, Geraldine James, Tom Vaughan-Lawlor, Mathaniel Martello-Wihte, Osy Ikhile, Sinead Matthews, Ryan McParland, Ritu Arya, Ruth Bradley a ďalší
Distribúcia: Film Europe – v SR od 12. septembra 2019
Foto: Film Europe
Synopsis Notation: An excellent main character, schematic sub-characters, well-chosen genre means – and a typical London environment with every step crime and hectic living … These facts contrast with the dark, incorrect and sub-standard visuals of the image. Fortunately, the main character’s acting and the script with the story dramaturgy are straightforward.
Film Review
Základom tejto zaujímavej snímky je scenár Nico Mensinga ako sonda do aktuálnej osamelosti žien v bludnom kruhu životných chymér, závislostí, hyperhormorálneho nastavenia, a chorobnej superaktivity spojenej s drogami, promiskuitou, a poivahovým neukotvením ani k času – ani k priestoru, negujúcim svoje okolie, svoju budúcnosť, seba samú – i napokon aj diváka.
Daphne stvárnená Emily Beecham v hlavnej roli – pracuje ako kuchárka. Žieňa má 30 rokov, a má aj pocit – že nežije. Asi preto necíti ani negativitu vo vlastných činoch. Zrejme to bude jasná pubertálna či postpubertálna kríza – nedosiahla nič a nenašla ani seba ani pokoj v duši. Navonok sexi vzhľadná – bezprostredná a sympatická, ale vnútri troska ktorej nemožno ničím pomôcť, a všetko si navyše kazí sama …
Vynikajúca hlavná postava, schematické vedľajšie postavy, dobre zvolené žánrové prostriedky – a typické prostredie Londýna s kriminalitou na každom kroku a hektikou žitia … Tieto fakty kontrastujú s tmavým nekorektným a subštandardným vizuálom snímky. Našťastie herectvo hlavnej hrdinky a scenár s dramaturgiou príbehu sú priam famózne.
Sicílčanka Daphne zamestnaná v Londýne a jej kľukatý, desný a úprimne vyrozprávaný príbeh nieje typickou sociálnou drámou. Snímka je i napriek tomu excelentnou štúdiou osamelosti mladých žien naprieč medzinárodným priestorom (tu značne neuveriteľná Sicílčanka s ryšavými vlasmi ) bez ukotvenia, s ambíciami a hľadaním a aj bojom s nástrahami „rodinnej nevýchovy“, s pastcami ulice a globalizácie.
Odporúčame artovému i štandardnému publiku.