Filmová recenzia: Buď svetlo, 2019

Print Friendly

[recenzia: G. Gröber]

Titul: Budiž svetlo, 2019, Slovenko a Česká republika, 93´

Scenár a réžia: Marko Škop

Kamera: Ján Meliš

Účinkujú: Milan Ondrík, Zuzana Konečná, Ľubomír Paulovič, Aniko Vargová, a ďalší

ENTRE

Slovenský film režiséra Marka Škopa Nech je svetlo zožal úspech  keď ho  na  54. ročníku MFF  v Karlových Varoch uvideli v rámci hlavnej festivalovej súťaže. Milan Ondrík na festivale získal Cenu pre najlepšieho herca a film dostal aj Zvláštne uznanie Ekumenickej poroty. Teraz má ďalšiu šancu zabojovať o prestížnu cenu – sošku americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS), známu ako Oscar.

Movie Review 

Film Budiž svetlo (2019)  je druhý hraný celovečerák predtým  značne  oceňovaného slovenského dokumentaristu Marko Škopa (napr. Osadné, Iné svety).

Po komornom  a minimalistickom  debute Eva Nová (2015) prichádza jeho druhý komorný titul Budiž svetlo (2019).  Tvorcovia sa usilovali zachytiť aktuálne pomery na slovenskej dedine, školskú šikanu v militantnom polovojenskom spolku, katolícke cirkevné spoločenstvo, i problematiku zarábania v cudzine.

V centre deja sa ocitá  klasická rodina slovenského  remeselníka z oravského kraja, ktorý sa z pracovného turnusu vracia na vianočnú dovolenku.  Hlava rodiny  a otec  bol  už  päť rokov pracovne  v Nemecku, ale  i keď je dušou dobráčisko a nezakáša  –  vidno  že chradne sexualita k manželke, i  bežné  citové putá s manželkou i synmi, ktoré  sú už značne rozkolísané (stres, náročný životný štýl).

Otec  je  stále ešte hlava rodiny, je mäkký ale intuitívny. On  sám  bojuje napokon i  proti tomu nasmerovaniu,  a má dilemu s vlastným svedomím (i keď  vlastné stop tejto činnosti je nepresvedčivé), ocitá sa v tristnej situácii (konflikty s otcom a zmierenie akosi nepôsobí reálne vôbec).

Jeho deti  sa ocitajú v dedinskej polomilitantnej   komunite  domobrany spojenej s klérom, kde je  mladý človek v  skupine nútený sa prizerať  napríklad  i  skupinovému znásilneniu spolužiaka, a tiež  siláckym zážitkom šikany, ktorá už nie je na hraniciach  „deklarovanej  iniciácie“.

Kľúčovou dilemou  slovenskej snímky  je  či  zotrvať ako „voyer“  a byť nad vecou.  Alebo  sa  namočiť do problémov v obci, v škole,  s cirkvou i so susedmi?  Ale byť v súlade so svedomím vlastným i spoločenským, či vykonať zásadnú vec  pravdy …

Marko Škop  využil ambície spojiť intímnu  komornú a minimalistickú drámu o  rodine  zo  zápecníckeho zapadákova so spoločenským komentárom.   Avšak téma  i jej zobrazenie či žánrová voľba prostriedkov nepôsobí realisticky, a  všetko  akoby   vyšumelo  na širokú panoramatickú optiku.  Publiku sa dostáva skôr  čítankové  rámcovanie témy  s otáznou morálkou.

Štýl rozprávania je moralizátorsky  s  presne zanieteným pátosom, a mnohokrát žiaľ  nedomyslene vágnymi detailami v príbehu. Najmä  povrchnosť,  nepresvedčivosť  a selankovitosť  vo vykresľovaní fungovania domáceho  mládežníckeho extrémizmu.

Najväčím prešlapopom sú však ostré  a nadmieru  čitateľne charaktery, a skutočnosť  že každá postava sa polepší a zmieri so všetkým, tak ako v nižších žánroch literárnych i v movie  industry  sa všetci banálne tešia a doberajú…  Avšak práve toto  akejkoľvek dráme nesvedčí.

Doslovnosť  či nedopovedanosť  s mäkkými hranami  poetizmu  príbeh ničia a doslova dejovo   podkopávajú.  Veď následne potom konflikty sú uzemnené „dostratena“ …  a víťazí absurdita frašky a úsmev nad vlastnou malosťou, i ďalšie typické prvky nižších žánrov.

Absentuje i obvyklá  hudobná zložka. Herecký casting  a výprava sú  minimalistické.  Mnohé  herecké akcie sú len  kolísavo vydarené.

Práca  kamery  Jána Meliša  je  bez obvyklej techniky  jázd a plynulých pohybov, zväčša so snímaním akcie akosi z ramena.  Mnohé rekvizity  sú  banálne až archaické,  a vyložene  neštýlové. Reály  fary či domu sú  odpudivo  a nezámerne  nedôveryhodné, veď po piatich rokoch dochádzania  do  Nemecka  a svojpomoci širšej rodiny – mohla mať  naša filmová  rodinka možno aj  slušne reprezentatívnu vilu (veď stavebné a tesárske remeslo vedia).

Najboľavejší je nešťastný koncept, pretože takto nefunguje ani vidiecka cirkev ani vidiecky  „fašistický či branecký  extrémizmus“.  Žiaľ problém je aktuálny i v Bratislave, a ešte viac inde na Slovensku.

Škopov nový film  veľakrát  šuští papierom a  povrchnou ilustratívnosťou.  Namiesto sledovania konfliktu  Škop  napokon  riešenie konfliktu a témy necháva na publiku, a diváka týmto zrejme  obral ho nielen o katarziu príbehu, ale postavil dilemu  napospas  „individuálnej  dramatickej ľubovôle diváka“ (režisér  sa tým  zbavil i načrtnutej didaktickej role)  a okolností, čo je „čin anti-hrdinský“  aj  zvláštne masovo apelatívny.

Využitá či nevyužitá šanca Marko Škopa  (?): nuž nechajme to na publikum. I keď mnohým je po predošlom vcelku herecky zaujímavej  štúdii, a  po  slušne komunikatívnom  komornom filme Nina (2016), akosi krok vedľa, či úklon  nesprávnym smerom.

You can leave a response, or trackback from your own site.

2 komentáre to “Filmová recenzia: Buď svetlo, 2019”

  1. Jozef Horný píše:

    Film je absolútne zlý. Prázdny, trápny, nepravdivé pristredie. Je mi záhadou ako môže takýto film získať také dovré recenzie. Je tragédia kam smeruje slovenské filmárstvo.

  2. Táňa píše:

    Inteligentný divák pochopí, čo chcel autor povedať. Práve nedopovedanie konca ponechané na diváka je tá tragédia dnešnej doby, že vážne trestné činy na psychike mládeže ostávajú nevyriešené a zametajú sa pod koberec. Filmy, nad ktorými netreba rozmýšľať sú pre iných divákov. Ondrík oprávnene dostal ocenenie (len, aby mu sláva nestúpla do hlavy). Možno mohlo byť trochu viac dialógov, ale mne osobne to stačilo na pochopenie všetkých nešťastí, ktoré sa dejú v malých komunitách na Slovensku, kde klasicky notár, farár a v súčasnosti polícia sú neprestrielna šľachta a spravodlivý človek si nepomôže.
    Toľko odo mňa, nie som žiadny filmový kritik, ale filmy takéhoto druhu sa mi páčia. Škoda, že väčšina ľudí prepína na šablónovité každodenné programy a nie sa s kým o takomto filme porozprávať.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV