Titul: Mŕtvi neumierajú – The Dead Don´t Die, USA/Švédsko, 2019, 105´
Scenár a réžia: Jim Jarmusch
Kamera: Frederick Elmes
Strih: Affonso Gonçalves
Hudba: Jim Jarmusch
Hrajú: Adam Driver, Chloë Sevigny, Tilda Swinton, Bill Murray, Steve Buscemi, Selena Gomez, Caleb Landry Jones, Tom Waits, Iggy Pop, Danny Glover a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK   4. júla 2019
Foto: CinemArt SK

Synopsis: 

Novinka Jima Jarmusha so skvelým hereckým obsadením. Ospalé vidiecke mestečko Centerville sa ocitá v centre vojny s hordami zombie vychádzajúcich z hrobov.

Movie review 

Americký artový  scenárista a  nezávislý  režisér  Jim Jarmusch  (1959)  je na festivaloch zavedenou značkou. Skúsený  filmár rád experimentuje, nie vždy s úspechom, ale vždy s rozpoznateľným rukopisom.  Z viacerých diel spomeňme  neo-western Mŕtvy muž (1995) s Johnym Deppom, mafiánsku  gangsterku Ghost Dog – Cesta samuraja (1999), hororový muzikál  Len milenci prežijú (2013), Kafe a cigarety (2003), či  Hranice ovládania (2009).

Jarmushov najnovší opus Mŕtvi neumierajú (2019)  má tému apokalypticko-globálneho hororu o vstavaní  rozličných  zombie  z hrobov. Udalosti sa dejú  pri súčasnom vychýlení  našej  zemegule z vlastnej osi, a finálnej  krátkej  návšteve mimozemšťanov, ktorí pricestujú v noci na lietajúcom tanieri, aby odpravili  sympatickú „majsterku samurajského meča“ –  a novú šéfku pohrebnej služby v malom nevýznamnom americkom zapadákove, a to všetko dobrovoľne a do neznáma.

Už i letmý výpočet elementov jeho nového konceptu dáva tušiť, že tu veľa vecí naladí, nehraje, nevyznieva.  Snímka je uchytená ad hoc, a zo všetkého najviac ide skôr o absurdné humorné posolstvo pre jeho skalných a verných fanúšikov, ale veľa slávy mu toto veru tentokrát neurobí: nepobavil, neohúril, nezaujal presvedčivo ani publikum, ani kritiku.

Dvojica Bill Murray a Adam Driver hláškovaním, komentmi a grimasami majú snahu zabávať vhodne naladené publikum, čo pri nedivergentnej téme, nevymedzenom príbehu, či statických postavách, ktoré sú bez vzťahov k realite, času, či akýmkoľvek konzistentnejším ideám skutočne i  dosť problémové.

Zombieland – absurdita – zombieland – nuž a to asi najviac, i keď nepôvodný a nezábavný:  Jarmusch  sa niesol na vlne, a za výslním.

V poslednom diele  slávny nezávislý Jarmush  nenaplnil  obvyklé remeselné  či  aspoň  tematické očakávania.  Nepredviedol  informatívnejší ani žánrovo  špecifický  koncept,  aspoň  na  obvyklej úrovni  štandardov svojej minulej  vcelku nadpriemernej  žánrovej  tvorby, ktorú všetci uznávajú.  Žiaľ platí, že  máločo tu možno pochváliť, či už za témy, obsah, či herecké  vedenie, v skvele napísaných i zrežírovaných roliach – i keď s chytľavou  hudbou,  neabsurdne „absurdnými“ monológmi, či  nadštandardným  minimalistickým  scénickým vizuálom  exteriérov.