Filmová recenzia: The Beach Bum

Print Friendly

Titul: The Beach Bum

Žáner: experiment mimo žánrové typy

Krajina: USA, Francúzsko, Veľká Británia, Švajčiarsko

Scenár a réžia: Harmony Korine

Hrajú: Matthew McConaughey, Snoop Dogg, Isla Fisher, Stefania LaVie Owen, Martin Lawrence, Zac Efron, Jonah Hill

Hudba: John Debney

Synopsis

Slobodný film o úspešnom  zabezpečenom poetovi v tranzových stavoch  a osobe  neustále oslavujúcej svoju prítomnosť, a okamžité vnemy.  Taktiež projekt,  kde sa  v klasickom  filmovom deji  takmer nič  nejde, a praktický  jediný dejový  vývoj spočíva v tom, že duchom nonstop neprítomný Matthew McConaughey  v poslednej tretine snímky nosí  zrazu  ženský kostým a šteká.  Z frajeriny podreže za úžasu publika konár sám pod sebou.

MOVIE  REVIEW

Harmony Korine je  netradičným tvorcom, hercom, režisérom, kameramanom a producentom  schopným pôvodného  aj  neotrelého pohľadu (napr. krutí tínedžeri  v snímke Kids, 1995, alebo bikinová jazda v Spring Breakers, 2012).

Hlavný hrdina snímky  The Beach Boom  –  Matthew McConaughey  trávi svoj intenzívny život  kreatívne.  Má  nadpočet  hedonistických  a úletových  „mesačných dní“  medzi  ženami  –  ako  s vypočítanými spoločníčkami, ktoré súhlasia s poskytovaním šťastného vyvrcholenia za úplatu, a  obšťastňovanie  za  pevne stanovenú maržu. Všetci  Moondoga  berú akým je, bez  priťažujúcich okolností,  či  komplikovaného vytáčania sa.  Jeho žena ho obdobne podvádza, ako on ju. Výchova dcéry ho nezaujíma, a len len že stihne jej svadbu.

Všetky postavy  ho  naopak  ako  osobité spektrum  úletového geniálneho tvorcu  uznávajú a zbožňujú. Napríklad jeho manželka Minnie (Isla Fisher), ktorá  súčasne ako miluje tak i podvádza kvôli pestrejšiemu libidu.  Oceňuje jeho genialitu, rovnako ako jeho  dcéra (Stefania LaVie Owen), ktorú berie ako je,  a neznásilňuje ju k vyšiemu výkonu, či k perfekcionizmu.

Hlavný hrdina  Moondog  si môže  pripadať ako „cool punkový týpek“, ale i keď mu realita nie je na príťaž, nevidno ho ako  typického génia, ktorý  by sa lopatil za niečim, čo  treba komplikovane dolapiť,  či  manipulovať pomocou akýchsi  nástrah a pascí, či diplomacie.

Po tragickom životnom zvrate  je  Moondog  prekvapujúco  zrazu  bez peňazí, majetku, a vplyvu.  Sudkyňa mu dá poslednú šancu na výber,  aby sa polepšil, zbavil sa drogovej závislosti.

Ale striehnuci a zatvrdlý  Moondog  sa z  predpísanej liečebne pri prvej šanci  zdekuje, a anarchisticky uniká, pričom ako závet – naopak ešte raz  dostane  šancu  návratu k financiám a k moci tým, keď vydá  nové dielo  potvrdzujúce jeho genialitu, s čím paradoxne vraj nemá žiadny problém.

Hlavné story  rozvíja imidž  hédonistického  génia,  ktoré  je osobitou karikou geniality i umeleckého sveta,  avšak snímka  je taktiež  pre uťahovanie si z  umelo vytvoreného „obrazu vo verejnosti“.  Korineho  filmový  projekt  je  z  naratívnych perspektív len akousi  polymorfnou  anekdotou  –  bez  klasického  príbehu, pointy, naratívneho vývoja   s  hlavným či vedľajším dejom,  aj   bez   extra  pútavých nápadov.  Ide len o prehliadku bizarných scénok, sexuálnych  a drogových orgií človeka, ktorý nevie čo s peniazmi, a baví ho užívať si na plný plyn.

Snímka The Beach Bum  je  vynikajúca vonkajšou formou, lebo budí dojem zaručene  pútavého  joint  drive  putovania  s   dobre zvládnutými hereckými rolami,   s  vynikajúco prezentovaným  vizuálom, daným  najmä kreatívne  zvládnutou  farebnou kamerou, výpravnou mizanscénou, i so skutočnými plastickými exteriérami.  Dojem navršujú  aj  postrehy  s  detailne odpozorovaným životom high society.

Nuž a máme tu aj dobre zostrihaný biják, ktorý nenudí.  Ale taktiež okrem prekvapujúceho zakončenia  tento film  nemá žiadne podstatnejšie ambície – okrem portrétu paradoxnej geniality, ktorá je  paradoxne  nepochopiteľná. Artovosť  sa tu rieši  ako experimentálna životná bublina, ktorá nereflektuje ani  „job poetického veršotepectva“,  či  vážnejší prístup  k  literárnej tvorbe (okrem mlátenia do starého stroja značky  Remington).

Postava Moodoga je  netradične  zaujímavá svojím  uzavretým stoizmom a sebastredným žitím na plný plyn  ako človeka,  ktorý je talentovaný, uznávaný i šťastný  hedonistickým bohémstvom, s plnou sebairóniou života.

Škoda, že Korinov  film nemá klasický dej a klasické rozprávanie.  Stereotypne  neprítomná  ústredná  postava  v úletovom opojení (ktorá prakticky nezlezie z plátna)  sa pohybuje na pozadí  skutočne pekných obrázkov a dobrého hudobného podmazu. Nie  je komédiou, drámou ani tragikomédiou, a to čo vidíme má šokovať svojou uletenosťou a obmedzenou infantíliou.  Od prejavov a zámerov zrkadlenia  skutočných spisovateľov a umelcov  s rodinami i prácou a reálnym svetabôľom  má ďaleko,  a to celkom zámerne.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV