
Titul: Nedotýkaj sa ma (Nu ma atinge-ma), Rumunsko / Nemecko / Česko / Bulharsko / Francúzsko, 2018, 125 min.
Réžia: Adina Pintilie
Hrajú: Laura Benson, Tómas Lemarquis, Christian Bayerlein, Grit Uhlemann
Synopsis
Experiment medzi dokumentom a hraným filmom s načrtnutou témou osobného vnútorného tieňa, s obesiami každé druhu, intimitou, sexualitou a zábranami človeka vo všeobecnosti. Avšak akosi bez reálnych konfliktov, bez filmového začiatku a konca, bez postáv, bez výtvarna, a kameramanstvo zámerne škaredé – bez hudby a bez estetiky. Ale pre kohosi aj chytľavo nakrútené, a otázne provokatívne nadhodené, a to po každej stránke, silne otázny a provokatívny debut.
Movie Review
Zlatý Medveď za najlepší film a debutantský objav roku na MFF Berlinale je fakt nevšedná vec, ale napriek uznaniu a chvále film vzbudzuje aj oprávnené rozpaky, je vyložene nedivácky; a to najmä svojou silnou antiestetikou, zobrazovaním veľmi problémových hrdinov (exhibicionizmus mentálne a zdravotne handicapovaných postáv), nie príliš zrozumiteľne stvárnenou témou, a určite mi dáte za pravdu keď ho skutočne uvidíte – je tento debut divácky stráviteľný len pre tých „najotrlejších z najotrlejších“.
Sledujeme laických psychoanalytikov či alternatívne osoby zaškolených psycho-sitterov – skúmajúcich veľmi laickým štýľom a spôsobom … síce zľahka sa ponášajúcim sa na tradičnú psychoanalytickú prácu, ale tak asi veľmi zľahka.
Od vedy, reálnosti sveta, a bežnej komunikačnej reality má snímka zámerne ďaleko už voľbou vzorky „zobrazenia“ od artovej autorky.
IN MEDIAS RES: LAURA je zablokovaná ženská persóna skúmajúca na pornostránke tranvestitného prostitúta a ktorým sa … v zápätí aktuálne sama dáva do reči. ON prostitút a transvestita ju začne odblokovávať z jej detských tráum a strachov z prísnej matkinej výchovy, pričom si sám popisuje svoj umelý i prirodzený prsník a hladí svoje korpulentné brucho, vyzdvihujúc žartovne svoj extra pupík, v anglickej dikcii a s nemeckým prídychom.
Osoby budú postupne demonštrovať nielen svoje zabrzdené libido, ale viackrát i nuditu, mladšieho handicapovaného so syndrómom ako prostitúta a jeho aktívny dlhoročný vzťah s mladou veľmi obéznou ošetrovateľkou. Nuž a príde i na tiene v nemeckom bordeli, kde sa všetko s peniazmi a v tranze posvieti. Nie je to však ani cynické, ani humorné, ani satirické. Skôr vážne, ešte vážnejšie, až super vážne. Žiaľ smelo drzo a nepochopiteľne i nezrelé, povrchné, odpudivé.
A čierna nie je čierna ako aj biela nie je biela. Hudobné pizzicato v molovej tónine a s opakujúcim sa grifom.
Sympatický holohlavý sitter s charizmou a prenasledujúci neurčitú postavu s konotátom transexuality. Ďalej akási persóna a ďalšia persóna … reflektujúca niečo výlučne na hrane šialenstva introvertných géniov nemeckého romantického skladeteľa Wagnera, či dána Lars von Tiera (Melanchólia).
Rezonuje tu téma s pseudo postavičkami, ktoré majú zábrany, manká, sú postihnutí, škaredí, chorí.
Nieto konfliktov, len chorobopisov škaredosti, absurdít a paradoxov. Osoby v snímke exhibujú svoj reálny problémový svet. Ďalšie osoby si vymieňajú svoje role, ale toto všetko síce na pokraji čohosi, (…) a aktraktívne zabalené: bez kometárov, bez zrnka postoja, a bez zakončenia.
Nevedno či všetko je fikcia alebo dokument, ale riadne to všetko ako viac než dvojhodinová skladačka šokuje. Žiaľ najmä či taktiež aj vzorku všeobecne otvorených a tolerantných ľudí.
Pre rumunskú debutantku s nemeckými filmovými školami je všetko KO úplne OK. Debutantský projekt veľmi ambičný, ale pravdepodobne aj lacne šokantný, a s naivnými a nezrelými klišé. Snímka, ktorá v Českej republike nenašla klasickú distribučnú firmu je aktuálne k dispozícii v kine SFU LUMIÉRE.
Structural ideas: The winning Golden Bear at the IFF Berlinale is the most prestigious sweater trophy of any season. The work, which also has a Czech co-producer, was created for 8 years, it was edited for 2 years, and no Czech freedom critic published a review of it, despite the importance of the film, and perhaps because it is a difficult morbid theme and a difficult world that also exists. .
The author of the film tries to explore the theme of intimacy, touch, sexuality, bodily boundaries between people and a story that is more of a trap for documentaryism. Intimacy is sad here, and it’s all a mess to the nervous system of healthy and unprejudiced viewers, who are really unlucky when they’ve prepared for this strange and exemlarely acclaimed film act.