Titul: Nedotýkaj sa ma (Nu ma atinge-ma), Rumunsko / Nemecko / Česko / Bulharsko / Francúzsko, 2018, 125 min.
Réžia: Adina Pintilie
Hrajú: Laura Benson, Tómas Lemarquis, Christian Bayerlein, Grit Uhlemann

Synopsis

Experiment medzi dokumentom a hraným filmom s načrtnutou témou osobného vnútorného tieňa, s obesiami každé druhu, intimitou, sexualitou a zábranami človeka vo všeobecnosti.  Avšak akosi  bez reálnych konfliktov, bez filmového začiatku a konca, bez postáv, bez výtvarna, a kameramanstvo  zámerne škaredé – bez hudby a bez  estetiky. Ale pre kohosi aj chytľavo nakrútené, a otázne provokatívne nadhodené, a to po každej stránke, silne otázny a provokatívny debut.

Movie Review

Zlatý Medveď za najlepší film a debutantský objav roku na MFF Berlinale je fakt nevšedná vec, ale napriek uznaniu a chvále film vzbudzuje aj oprávnené rozpaky, je vyložene nedivácky; a to najmä svojou silnou antiestetikou, zobrazovaním veľmi problémových hrdinov (exhibicionizmus mentálne a zdravotne handicapovaných postáv), nie príliš zrozumiteľne stvárnenou témou, a určite mi dáte za pravdu keď ho skutočne uvidíte –  je tento debut  divácky stráviteľný  len pre tých „najotrlejších z najotrlejších“.

Sledujeme laických psychoanalytikov či alternatívne osoby zaškolených psycho-sitterov – skúmajúcich veľmi laickým štýľom a spôsobom … síce zľahka sa ponášajúcim sa na tradičnú psychoanalytickú prácu, ale tak asi  veľmi zľahka.

Od vedy, reálnosti sveta,  a bežnej komunikačnej reality  má snímka zámerne ďaleko už voľbou vzorky „zobrazenia“ od artovej autorky.

IN MEDIAS RES:   LAURA   je  zablokovaná ženská persóna skúmajúca na pornostránke tranvestitného prostitúta a ktorým sa … v zápätí aktuálne sama dáva do reči. ON  prostitút  a transvestita  ju začne odblokovávať  z jej detských tráum a strachov z prísnej matkinej výchovy, pričom si sám popisuje svoj umelý i prirodzený prsník a hladí svoje korpulentné brucho, vyzdvihujúc žartovne svoj extra pupík, v anglickej dikcii a  s nemeckým prídychom.

Osoby budú postupne  demonštrovať nielen svoje zabrzdené libido, ale viackrát i nuditu, mladšieho handicapovaného so syndrómom ako prostitúta a jeho aktívny dlhoročný vzťah s mladou veľmi obéznou  ošetrovateľkou. Nuž a príde i na tiene v  nemeckom bordeli,  kde sa všetko s peniazmi a v tranze posvieti.  Nie je to však ani cynické, ani humorné, ani satirické. Skôr vážne, ešte vážnejšie, až super  vážne.  Žiaľ  smelo drzo a nepochopiteľne i nezrelé, povrchné, odpudivé.

A čierna nie je čierna ako aj biela nie je biela. Hudobné pizzicato v  molovej tónine a s opakujúcim sa grifom.

Sympatický  holohlavý sitter s charizmou  a  prenasledujúci neurčitú postavu s konotátom transexuality.  Ďalej akási  persóna a ďalšia persóna … reflektujúca  niečo  výlučne na hrane šialenstva introvertných géniov nemeckého romantického skladeteľa Wagnera, či dána Lars  von Tiera (Melanchólia).

Rezonuje tu téma s pseudo postavičkami, ktoré majú zábrany, manká, sú postihnutí, škaredí, chorí.

Nieto konfliktov, len chorobopisov škaredosti, absurdít a paradoxov. Osoby v snímke exhibujú svoj  reálny problémový svet. Ďalšie osoby  si  vymieňajú  svoje role, ale toto všetko síce na pokraji čohosi, (…)   a aktraktívne zabalené: bez kometárov, bez  zrnka postoja, a bez zakončenia.

Nevedno či všetko je fikcia alebo dokument, ale riadne to  všetko ako viac než dvojhodinová  skladačka šokuje. Žiaľ najmä či taktiež aj  vzorku všeobecne otvorených a tolerantných ľudí.

Pre rumunskú debutantku s nemeckými filmovými školami  je všetko KO  úplne OK.  Debutantský  projekt  veľmi ambičný, ale pravdepodobne aj lacne šokantný,  a s naivnými  a nezrelými  klišé.  Snímka, ktorá  v Českej republike  nenašla klasickú distribučnú firmu  je aktuálne  k dispozícii v kine SFU LUMIÉRE.

Structural ideas:  The winning Golden Bear at the IFF Berlinale is the most prestigious sweater trophy of any season. The work, which also has a Czech co-producer, was created for 8 years, it was edited for 2 years, and no Czech freedom critic published a review of it, despite the importance of the film, and perhaps because it is a difficult morbid theme and a difficult world that also exists. .

The author of the film tries to explore the theme of intimacy, touch, sexuality, bodily boundaries between people and a story that is more of a trap for documentaryism. Intimacy is sad here, and it’s all a mess to the nervous system of healthy and unprejudiced viewers, who are really unlucky when they’ve prepared for this strange and exemlarely acclaimed film act.