Titul: Zamilovaná Gloria/Gloria Bell, USA/Čile, 2018
Dĺžka: 102´
Réžia: Sebastian Lelio
Scenár: Sebastián Lelio, Alice Johnson Boher
Kamera: Natasha Braier
Strih: Soledad Salfate
Hudba: Matthew Herbert
Hrajú: Julianne Moore, John Turturro, Michael Cera, Jeanne Tripplehorn, Sean Astin, Alanna Ubach, Holland Tyalor, Brad Garrett, Caren Pistorius, Cassi Thomson, Chris Mulkey, Tyson Ritter 
Distribúcia v SR Itafilm, od 18. apríla 2019

Synopsis 

Slobodomyseľná rozvedená žena v strednom veku trávi dni v nudnej, stereotypnej práci a potom zájde na tanečné parkety v  Los Angeles. Keď jednej noci stretne Arnolda, začne sa medzi nimi rodiť silné puto. Glória s prekvapením znovu prežíva všetky radosti i strasti, ktoré láska prináša.

Movie Review

Scenárista, producent  a režisér Sebastián Lelio (Fantastická žena, Neposlušnosť, Glória)   sa rozhodol nakrútiť  komerčný  remake vlastnej  predošlej čílskej snímky Gloria pre amerických divákov. Obe scenáristické a režijné  diela sú neporovnateľné.   Pôsobia inak  a  ide aj  o odlišnú atmosféru a odlišných hercov. Medzi artovosťou a komerciou je však tenký ľad, a mnohokrát stačí napríklad  aj príliš zrozumiteľný koncept, príliš banálna retro hudba, a predvídateľnosť  konca  večného   sveta-bôľu  nevyriešených túžob.

Sebastian  Lelio je na festivalovom poli  zavedený ako  talentovaný  režisér so spoločenskými, politickými, genderovými,  i  v poslednom čase  aj  melodramatickými témami. Typicky  ide  o  svojsky nespokojné postavy, ktoré sú   poznačené  značnou sexuálnou i mentálnou hypertrofiou a nezakorenosťou v aktuálnom svete, kde si  za tragických či dramatických okolností nemohli, pozabudli, či nevedeli nájsť šťastne harmonickú pozíciu pre život.

Stredobodom remarku  je  samozrejme zrelá Glória, bytosť  ktorá sa nikdy nezmieri so životom bez vášne.   Žena ako lusk  s odrastenými deťmi, ktoré jej neprekážajú, a skôr naopak.  Žena ktorá vie že aj v zrelom veku  má právo byť milovaná,  a mať reálny životný vzťah.

Odbojná bojovná ryšavá  kráska  Julianne  Moore  sa  v  hlavnej charakternej roli celkom našla, i keď scenár je preplnený  ilustratívnymi   disko songami i atmoškou  miestneho  klubu prestarnutých  hľadačov, či  tuctovou zábavou v kasínach a hoteloch v Las Vegas a Los Angeles.

Naopak  –  nový komplikovaný partner  Arnold   –  je   stvárnený  „prestárnutým“  Johnom Torturrom.   Prichádza   dlho nepoznaná akceptácia  skutočných emócií  Glórie.   Ale súčasne  i  konflikt  v  povahovo a hodnotovo  obrátenej rodine.  Táto si  Arnolda  ako otca a mentora anektuje, a on sám s tým nevie bojovať.

Gloriným najväčším hobby sú opakované  návštevy  diskotékového klubu pre retro songy  s  pesničkami  jej  mladosti, ktoré si uvoľnene spieva i pri cestovaní v aute.   Na tanečnom parkete  je  hlavná hrdinka  sama sebou, a i keď  jej nie je práve dvadsať.  Veď  ešte stále má postavu krv a mlieko. Glória   emancipovane loví  a sama je lovená,  pričom vlastne hľadá trvalý vzťah, ale najmä  bezpodmienečnú lásku.

Vzťahové  perspektívy  Glórie  sa však realizujú len v  značne  neprirodzenom prostredí  oldies  hitov, či v  zmeske  sošných a neprirodzených gest.  Túžby po splynutí s nevhodným človekom, či s  ľuďmi s vyhasnutou a spálenou budúcnosťou.

Napokon ostanú paradoxne len sexuálne poblúznenia. Taktiež   povrchné romantické lži. Všetky  narýchlo spletené z emočného manka. Smutne vykúpená  sexuálna sloboda  a  prchavé  stavy  chvíľkového šťastia. Samota a túžba  začínať  stále znova, a na plný plyn.

Žiaľ  naša   „story“  je  možno až príliš  typická molová latinsko-americká  náladovka z obrátenej pologule:  obvyklé emancipačné  manká a mindráky, ale s tak trochu toporným blokom a bez odvahy pôvodného erotickejšieho aj emočného  filmu.

Zamilovaná  Glória s nie veľmi uspokojivým vyústením je dojímavým dielom. Ale stav  a výsledok rozprávania   so  značnou depresiou na konci taktiež  nie je tým, čo čakajú  fanúšikovia art-house kina.