Titul: Zamilovaná Gloria/Gloria Bell, USA/Čile, 2018
Dĺžka: 102´
Réžia: Sebastian Lelio
Scenár: Sebastián Lelio, Alice Johnson Boher
Kamera: Natasha Braier
Strih: Soledad Salfate
Hudba: Matthew Herbert
Hrajú: Julianne Moore, John Turturro, Michael Cera, Jeanne Tripplehorn, Sean Astin, Alanna Ubach, Holland Tyalor, Brad Garrett, Caren Pistorius, Cassi Thomson, Chris Mulkey, Tyson Ritter 
Distribúcia v SR Itafilm, od 18. apríla 2019

Synopsis 

Slobodomyseľná rozvedená žena v strednom veku trávi dni v nudnej, stereotypnej práci. Následne dostane chuť  na tanečné parkety v  Los Angeles.  Náhodou stretne Arnolda, začne sa medzi nimi rodiť silné puto. Glória s prekvapením znovu prežíva všetky radosti i strasti, ktoré láska môže priniesť.

Movie Review

Čílsky scenárista, producent  a režisér Sebastián Lelio (Fantastická žena, Neposlušnosť, Glória)   sa rozhodol nakrútiť  „komerčný  remake“  vlastnej  snímky Gloria pre amerických divákov.

Obe scenáristické a režijné  diela sú neporovnateľné.   Pôsobia inak  a  ide aj  o odlišnú atmosféru a odlišných hercov. Medzi artovosťou a komerciou je však tenký ľad, a mnohokrát stačí napríklad  aj príliš zrozumiteľný koncept, príliš banálna retro hudba, a predvídateľnosť  konca  večného   sveta-bôľu  nevyriešených túžob.

Sebastian  Lelio je na festivalovom poli  zavedený ako  talentovaný  režisér so spoločenskými, politickými, genderovými,  i  v poslednom čase  aj  melodramatickými témami. Typicky  ide  o  svojsky „nespokojné postavy“, ktoré sú   poznačené  značnou sexuálnou i mentálnou hypertrofiou a nezakorenosťou v aktuálnom svete, kde si  za tragických či dramatických okolností nemohli, pozabudli, či nevedeli nájsť šťastne harmonickú pozíciu pre život.

Stredobodom remarku  je  samozrejme zrelá Glória, ako  bytosť,  ktorá sa nikdy nezmieri so životom bez vášne.   Žena ako lusk  s odrastenými deťmi, ktoré jej neprekážajú, a skôr naopak.  Žena ktorá vie, že aj v zrelom veku  má právo byť milovaná,  a mať reálny životný vzťah.

Odbojná bojovná ryšavá  kráska  Julianne  Moore  sa  v  hlavnej charakternej roli celkom našla, i keď scenár je preplnený  ilustratívnymi  disko songami, i atmoškou  miestneho  klubu prestarnutých  hľadačov, či  tuctovou zábavou v kasínach a hoteloch v Las Vegas, a Los Angeles.

Naopak  –  nový komplikovaný partner  Arnold   –  je   stvárnený  „prestárnutým“  Johnom Torturrom.   Prichádza   dlho nepoznaná akceptácia  skutočných emócií  Glórie.   Ale súčasne  i  konflikt  v  povahovo a hodnotovo  obrátenej rodine.  Táto si  Arnolda  ako otca a mentora anektuje, a on sám s tým nevie bojovať.

Gloriným najväčším hobby sú opakované  návštevy  diskotékového klubu pre retro songy  s  pesničkami  jej  mladosti, ktoré si uvoľnene spieva i pri cestovaní v aute.   Na tanečnom parkete  je  hlavná hrdinka  sama sebou, a i keď  jej nie je práve dvadsať.  Veď  ešte stále má postavu krv a mlieko. Glória   emancipovane loví  a sama je lovená,  pričom vlastne hľadá trvalý vzťah, ale najmä  bezpodmienečnú lásku.

Vzťahové  perspektívy  Glórie  sa však realizujú len v  značne  neprirodzenom prostredí  oldies  hitov, či v  zmeske  sošných a neprirodzených gest.  Túžby po splynutí s nevhodným človekom, či s  ľuďmi s vyhasnutou a spálenou budúcnosťou.

Napokon ostanú paradoxne len sexuálne poblúznenia. Taktiež   povrchné romantické lži. Všetky  narýchlo spletené z emočného manka. Smutne vykúpená  sexuálna sloboda  a  prchavé  stavy  chvíľkového šťastia. Samota a túžba  začínať  stále znova, a na plný plyn.

Žiaľ  naša   „story“  je  možno až príliš  typická molová latinsko-americká  náladovka z obrátenej pologule:  obvyklé emancipačné  manká a mindráky, ale s tak trochu toporným blokom a bez odvahy pôvodného erotickejšieho aj emočného  filmu.

Zamilovaná  Glória s nie veľmi uspokojivým vyústením je dojímavým dielom. Ale stav  a výsledok rozprávania,   so  značnou depresiou na konci, taktiež  nie je tým, čo čakajú  fanúšikovia v art-house kine.

STRUCTURAL IDEA   Single Gloria (Julianne Moore) is a middle-aged woman with a routine lively fulfillment with macro-encounters with grown-up children and an emotional patch of relaxation in dance clubs throughout Los Angeles. One day, however, he meets Arnold and his superpowerful rapprochement, as a combination of libita and scented attention, as well as a step away from the sweetness of professional gigols, is the hell of a fall into the core of the earth in hopeless temporary happiness. Sebastián Lelio has received great reactions and a lot of respect from critics for his original work, and now there is the same theme with the acclaimed and popular American star as the audience catcher and material guarantee.

Despite serious reservations in the content and presentation of the plot, the remark of the film does not try to be magnificent or fairy-tale, and it shows a kind of life naturalism. Gloria is a typical middle-aged hedonist whose stereotypes drive him into the trap of living a half-honest, half-minded Greek.It’s about „looking at the world with pink glasses.“ The goal of Gloria in love is not to show us an adult life with all the joys and pitfalls, but the heroine shows the world as it is not. and there aren’t many surprising and valuable twists of events or meditations, and for the standard consumer it’s really dull to catch him in a trap, paradoxically, and deliberately, as if we were living in another extraordinary reality of a parallel universe that is and isn’t, but is , it really is.