Titul:  Dežo Ursiny 70, Slovensko, 2018, 62 min.
Réžia: Matej Beneš a Maroš Šlapeta

Kameramani: Ján Meliš a 5 ďalších kameramanov

Genre: strih  záznamu koncertu v klube Majestic

Synopsis: toto nie je dokumentárny film ale záznam koncertu s jazz-rockovou hudbou Deža Ursiniho

Project Review

Tvorba Deža Ursinyho je zaujímavý slovenský fenomén  v žánri jazz-rocku, art-rocku a rocku.  Väčšina textov  vzišla  zo spolupráce  s básnikom Ivanom Štrpkom.

4. októbra 2017 sa uskutočnil koncert k 70. nedožitým narodeninám Deža Ursinyho, ktorý zorganizoval jeho syn Jakub Ursiny. Dramaturgia koncertu  predviedla  prierez tvorbou tohto známeho hudobníka.

V prvom bloku zazneli skladby v úpravách pre sláčikové kvarteto v podaní renomovaného telesa na poli vážnej hudby: Moyzesovho kvarteta. V druhom bloku sa predstavil veľmi silný pesničkový materiál z muzikálu Peter a Lucia na libreto Alty Vášovej, s textami Jána Štrassera. V treťom bloku  uviedli  tvorbu  Deža Ursinyho od najstarších piesní až po tie z posledného obdobia.

Samotný obraz a zvuk je v normatívnom štandarde, ktorý limitovala najmä akustická atmosféra  menšieho bratislavského  klubu Majestic, ktorý vznikol v bývalom kine, a v ničom nie je ideálny.

Zvukovo najlepšie zneje klavír a klávesy, avšak bicie, spev,  saxafón, či skutočné výšky skôr zaniknú ako okúzlia.

Menší rozpočet sa podpísal  tak isto na skromne minimalistickú javiskovú výpravu bez obvyklých svetelných show rockových hviezd, či dnes už akéhokoľvek známejšieho hudobného telesa.  O technickej  kvalite spracovania  hudobného mixu  radšej pomlčme,  i keď  „klasické stereo“ v kategórii hudobný prepis záznamu koncertu  je  dnes tak trochu málo na superlatívny záznam, či Atomos v  bratislavských  Bory Mall.

Obdobne atmosféra v snímanom publiku je korektne slušácka, miesto aby  spoluvytvárala  reakcie  či  reflexiu  na  špecifické  hudobné  nálady.

Kameramanská a strihová práca je však tak trochu amatérska, pretože nejeden záber je bez kompozície, dokonca je  niečo  aj  viac krát  vyložene neostré, a len s obrysovým využitím priestoru  protizábermi, a bez  zadnej projekcie (režisérom a dramaturgom programu bol absolvent strihovej skladby).

Koncert  nemá  ani prirodzenú  zvláštnu gradáciu  ani excelentných interprétov, väčšina pesničiek paradadoxne hovorí ťažké agitačné texty proti vraždeniu vo vojnách a texty  o  falošnom hrdinstve.

Snímka ako záznam  nenudí  len  vďaka tomu, že  klubový  prenos upravený   pre artové prezretie  má len niečo viac než  60 minút.  V závere záznamu  dokonca istý čas klavírista hraje a fajčí pri piane súčasne, čo by sa v profesionálnom ringu vôbec nemalo diať.

Nuž  onen produkt  sa neporovnáva  s  reprezentatívnymi  prenosov z džezákov  z portfólia RTVS, ani s koncertmi  z Wembley, čo určite vzbudzuje i  rozpaky medzi fanúšikmi jazz-rocku, či hudobných filmov.

Prehliadka Slnko v sieti v kine Lumiére