
Titul: Dežo Ursiny 70, Slovensko, 2018, 62 min.
Réžia: Matej Beneš a Maroš Šlapeta
Kameramani: Ján Meliš a 5 ďalších kameramanov
Genre: strih záznamu koncertu v klube Majestic
Synopsis: toto nie je dokumentárny film ale záznam koncertu s jazz-rockovou hudbou Deža Ursiniho
Project Review
Tvorba Deža Ursinyho je zaujímavý slovenský fenomén v žánri jazz-rocku, art-rocku a rocku. Väčšina textov vzišla zo spolupráce s básnikom Ivanom Štrpkom.
4. októbra 2017 sa uskutočnil koncert k 70. nedožitým narodeninám Deža Ursinyho, ktorý zorganizoval jeho syn Jakub Ursiny. Dramaturgia koncertu predviedla prierez tvorbou tohto známeho hudobníka.
V prvom bloku zazneli skladby v úpravách pre sláčikové kvarteto v podaní renomovaného telesa na poli vážnej hudby: Moyzesovho kvarteta. V druhom bloku sa predstavil veľmi silný pesničkový materiál z muzikálu Peter a Lucia na libreto Alty Vášovej, s textami Jána Štrassera. V treťom bloku uviedli tvorbu Deža Ursinyho od najstarších piesní až po tie z posledného obdobia.
Samotný obraz a zvuk je v normatívnom štandarde, ktorý limitovala najmä akustická atmosféra menšieho bratislavského klubu Majestic, ktorý vznikol v bývalom kine, a v ničom nie je ideálny.
Zvukovo najlepšie zneje klavír a klávesy, avšak bicie, spev, saxafón, či skutočné výšky skôr zaniknú ako okúzlia.
Menší rozpočet sa podpísal tak isto na skromne minimalistickú javiskovú výpravu bez obvyklých svetelných show rockových hviezd, či dnes už akéhokoľvek známejšieho hudobného telesa. O technickej kvalite spracovania hudobného mixu radšej pomlčme, i keď „klasické stereo“ v kategórii hudobný prepis záznamu koncertu je dnes tak trochu málo na superlatívny záznam, či Atomos v bratislavských Bory Mall.
Obdobne atmosféra v snímanom publiku je korektne slušácka, miesto aby spoluvytvárala reakcie či reflexiu na špecifické hudobné nálady.
Kameramanská a strihová práca je však tak trochu amatérska, pretože nejeden záber je bez kompozície, dokonca je niečo aj viac krát vyložene neostré, a len s obrysovým využitím priestoru protizábermi, a bez zadnej projekcie (režisérom a dramaturgom programu bol absolvent strihovej skladby).
Koncert nemá ani prirodzenú zvláštnu gradáciu ani excelentných interprétov, väčšina pesničiek paradadoxne hovorí ťažké agitačné texty proti vraždeniu vo vojnách a texty o falošnom hrdinstve.
Snímka ako záznam nenudí len vďaka tomu, že klubový prenos upravený pre artové prezretie má len niečo viac než 60 minút. V závere záznamu dokonca istý čas klavírista hraje a fajčí pri piane súčasne, čo by sa v profesionálnom ringu vôbec nemalo diať.
Nuž onen produkt sa neporovnáva s reprezentatívnymi prenosov z džezákov z portfólia RTVS, ani s koncertmi z Wembley, čo určite vzbudzuje i rozpaky medzi fanúšikmi jazz-rocku, či hudobných filmov.
Prehliadka Slnko v sieti v kine Lumiére