
Titul: Zjavenie, L´apparition, Francúzsko, 2018, 168´
Režisér/scenár : Xavier Giannoli
Strih: Cyril Nakachen
Scénografia: Riton Dupre-Clément
Kostýmy: Isabelle Pannetier
Účinkujú: Vincent Lindon, Galatéa Bellugi, P. d´Assumçao, A. Taubman, Elina Löwensohn, Bruno Georis, Candice Bouchet, Claude Léveque, Gérard Dessalles, Alicia Hava
Šírené v SR: ASFK od 7.marca 2019
Synopsis
Xavier Giannoli reflektuje pohľadom nezaujatého experta zjavovania Panny Márie a jeho analýzy na objednávku Vatikánu, respektíve vyvrátenie pravosti tejto „senzácie“, ktorá je aj nie je senzáciou. Hoci je nová téma skvele a provokačne spracovaná, ťažko sa skúsenejší a artovo zacielený divák zbavuje pocitu, že príbeh nie je len akousi značne prekombinovanou osudovou fabuláciou, i keď talentovanej filmárskej osobnosti.
MOVIE REVIEW
Francúzsky tvorca Xavier Giannoli je prestížnym laureátom Zlatej palmy z Cannes (v kategórii krátkych filmov), autorom medzinárodne známej snímky o speváčke s falošným hlasom Marguerite, 2015, a najnovšie aj scenáristom/ režisérom nového zaujímavého projektu, ktorý prináša tému analýzy zjavenia a zázrakov. Jeho najnovší a výrazne autorský film Zjavenie má svojsky vykonštruovanú zápletku, spracovanú na spôsob slobodného a nezávislého investigatívneho vyšetrovania pre cirkevného zadávateľa.
Režisér a scenárista X. Giannoli tu reflektuje aktuálnu realitu prostredníctvom sofistikovaného zoskupenia zložiek, ktoré vzbudia pozornosť a udržujú napätie a záujem, a to napriek značne naduženej stopáži snímky, s viac než dvojhodinovou produkciu.
Skvelý ale aj mnohovrstvový scenár venuje pozornosť niekoľkým rozličným motiváciám postáv, súčasne z rozličných uhlov. Titulný hrdina Jacques (Vincent Lindon) je napríklad tvrdohlavý, čestný, ale racionálne traumatizovaný vojnový reportér pragmatického typu s paranojou zo všetkých hrôz a vojnového besnenia, ktorým prešiel.
Oproti nej charakter Anny (Galatea Bellugi) reprezentuje naopak mladú a charizmatickú povahu – avšak ako vidíme neskôr, ani ona nie tak úplne čistá novicka, keď tvrdí, že je autentickým svedkom zjavenia. Duchovný pán Borrodin je obrazom ctižiadostivého františkánskeho kňaza, ktorý je dôverníkom Anny, pretože uveril v jej nezištnosť a čistotu, i keď aj on o všetkom pochybuje.
Investigatívny plán akéhosi cirkevného vyšetrovania inicializovaného oficiálne Vatikánom zohľadňuje viaceré verifikované uhly prístupu v členitej a mnohopočetnej mozaike názorových postojov, ale prípad zjavenia však štylisticky a žánrovo invokuje skôr „detektívny prístup“ k niečom pochybnému, nekalému či dokonca k vražde.
Pričom na druhej strane má byť emotívna a duchovná viera človeka – reprezentantom slobodnej viery a voľby, ktorá sa nemusí opierať o reálne dôkazy a reálne rozhodnutia, na základe racionálnych argumentov. Preto napokon má i nemá svoj zmysel „hlavný investigatívny hrdina“ … a proti nemu „svedkovia zjavenia“, a napokon i celá cirkvou riadená komisia. I tí ktorí sa snažia na buzze okolo zázraku parazitovať.
Zaujímavá téma zázraku je prepojená autorsky sofistikovaným konceptom investigatívnej analýzy ale napokon aj záverečným prekvapujúcim zvratom, ktorý však má funkciu aj ako ďalšie neznáme pole. Napokon môže ísť len o akýsi ďalší prvok či kamienok do mnohopočetnej mozaiky, a nedáva jednoznačné riešenie témy ani netvorí očakávané defilé konklúzie onoho košatého príbehu, a ani jeho autorského konceptu.
Dramaturgia projektu stojí na prepojení duchovnej témy s dramatickou naráciou, ktorá veľakrát pôsobí na divácke rácio ako konštrukt. Pochválme však vynikajúci kasting a dobré vedenie hlavných protagonistov, trochu akademickú kameru a konzistentnosť niekedy príliš komplikovaných peripetí hlavnej dejovej línie. I tak je filmový projekt divácky inšpiratívnou snímkou, plnou otvorených ťažkých otázok bez odpovede.
Kritické hodnotenie: Gabriel Gröber: 65 – 70 %