Filmová recenzia: Stratený domov, SK

Print Friendly

Titul: Stratený domov/Lost Home, Slovensko, 2019, 70 min.
Réžia
: Juraj Mravec ml.

Žáner: Dlhometrážny, cestovateľský, vojnový a reportážny dokument v spolupráci s RTVS
Účinkujú  ako samotní  nehereckí protagonisti: Oliver Valentovič, Matej Karlák, Mária Karláková, Klára Bujnová, Iljas Hadži Murat

Synopsis: Bika o Mosul, slovenskí záchranári,  obyvateľstvo postihnuté následkami vojny, a vypoveď mladého slovenského filmára

FILM  REVIEW

Témou  dokumentárneho filmu  sú okolnosti  vojnového  konfliktu v súvislosti s bitkou o Mosul.  Do oblasti cestujú na misiu dvaja mladí slovenskí medici, ktorý majú na Slovensku funkčné rodiny a deti.  Lekári pracujú v limitovaných  poľných podmienkach a po práci sa snažia zabudnúť na psychicky náročnú aktuálnu realitu vojnovej misie.

Zápletka na preskáčku sleduje niekoľko línií, ktoré nechcene zapadajú do akejsi nepredpokladanej  intuitívne zvolenej  mozaiky, ktorej síce chýba  konzistentný koncept, ale  miestami je obraz  silne  naturalisticky imaginatívny,  čo môže i nemusí pôsobiť na publikum ozvláštňujúco, i keď obrazutvornosť   vojnového materiálu z prvej línie  je až iritujúco zaujímavá.

Vo vedľajšom tematickom  pláne  snímky vidieť miestneho automechanika, ktorý práve odchádza do Nemecka  a má problémy s vyplatením výkupného za rodinných príslušníkov, ktorých mu zajali nepriatelia.   Lekári  Oliver a Matej  dobrovoľne žijú  osamotene a vzdialení  od svojich rodín  a riskujú  existenciu vlastného života  v oblasti Mosulu  pri výkone pracovných povinností  svojej humanitárnej misie. Ich hrdinstvo  či výnimočnosť  tak trochu skresľujú zábery ich alkoholového konzumu, rodinný plač a hádky, chlapská infantilnosť,  banálne ocenenia výhrou  nepotrebného kuchynského  robota  v  tombole.  Dobré i zlé popri dobrej vôli  otvoriť sa  verejnému mediálnemu projektu.

Filmový  dokument  sa  špecificky  opiera  o  takzvaný  aktuálny reportážny  zber  (veľakrát šokujúca krutosť,  márny boj  umierajúcich  pacientov v poľnej nemocnici), a zámerne nevyužíva  klasické  či  štandardné  publicistické  či  dokumentárne  komentáre, a nepracuje ani s hudbou a titulkami.  Zdá sa  že mladý autor filmu  vykonal  odvážny počin. Podarilo sa mu zachytiť reflexívne a autenticky všetko to, čo išlo  počas jeho  reportážnej  vojenskej  cesty zachytiť.  Nakrútené zábery  pôsobia  ako zámer  značne fragmentárne, veľakrát zbytočne naturalisticky.  Veď ako inak,  keď tu nejde o scenár,  o premyslenú dramaturgiu, a napokon celkom zámerne je film  bez jasnej hlavnej myšlienky, či bez akejkoľvek dodatočnej racionalizácie všetkých ťažkých momentov  na záberoch filmového diela.

Publikum bude pre sledovaní  akcií  i značne zmetené, pretože  autor podáva holé fakty bez pridaného kontextu, paralel, vysvetlení a podobne. Naopak tvrdo vyžaduje aby  na hlavu i srdce divákov  pôsobili surové emócie.  Táto značne riskantná tvorivá téza  samozrejme  bráni aj univerzálnejšiemu komunikačnému či umeleckému účinku.

Projekt, na ktorom participovala aj verejnoprávna RTVS  dominantne vyznieva   ako  formou  nie  dotiahnutá  nízkorozpočtová  cestovateľská reportáž o vojnovom konflikte a vojnou spustošenej oblasti,  na spôsob študentských experimentov.

Tvorca sa nepochybne veľmi snažil, ale vo finále vidno produkt ešte  značne  neskúseného  autora, ktorému  značne prerástla téma cez jeho schopnosti.

Projektu  by  svedčala  predovšetkým tvrdšia dramaturgická oponentúra, čím by čiastočne zanikol aj moment  silného  podfinancovania projektu, a nutnosť pracovať  núdzovo  „systémom na kolene“  a  „one-man-show“  čo znamená  bez asistentov,  bez  štandardnej  profesijnej kamerovej techniky,  bez štábu, bez  obvyklých profesijných zvyklostí podľa produkčných zložiek.  Takže filmový produkt presne naopak.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV