Titul: Punk je hneď!  Krajina: Slovensko, Česko, 2019, 70´
Pedagogické vedenie: Marek Leščák 
Dramaturgia: Ivo Trajkov 
Scenár a réžia: Juraj Šlauka
Kamera: Ivo Miko
Strih: Michal Reich, Matej Beneš
Hudba: David Kollar
Zvuk: Michal Džadoň 
Účinkujú: Pavol Kovačovský, Juraj Gerža, Mário Fríbert, František Škorpík, Patrícia Schürrerová, Ľudmila Marošová, Marián Rác
Distribúcia: ASFK od  21. marca 2019

Synopsis

Story  drogovo závislého tridsiatnika  Kvička  v rozpadajúcom sa podnájme so svojou družkou a jeho skoro  dvojročným synom. Jeho slniečková idylka  naráža  na životné stereotypy,  a  krutú osudovosť,  pričom  privátna  existencia sa mení  na voľný pád.

Movie  Review

Hlavný hrdina i jeho príbeh je výsledkom štúdia doktoranda VŠMU  Juraja Šlauka s kameramanom  Ivom Mikom, dramaturgom  Ivo Trajkovom, hudobným skladateľom Davidom Kollarom, a pedagogickým vedúcim projektu  Marekom Leščákom.

Vznik filmu menšou čiastkou podporili český i slovenský  audiovizuálny  fond,  takže mohol vzniknúť nízkorozpočtovaný no-budget  film o skupine známych, a pre známych.  Režisér to vraj robil nie pre seba, ale pre oných známych ľudí zo svojho okolia, ktorých pozná už 8 rokov, a hlavného hrdinu a jeho okolie  dokonca od základnej školy.

Ústrednou témou rozprávania  má byť   postava Kvičku – drogovo závislého  podnájomníka  s punkovým ohozom a mentalitou (Pavol Kovačovský),  ktorý žije  kdesi v záhoráckom zapadákove.  Hrdina  má  družku Paťu  a len  niekoľkomesačného  syna Samka, ktorý je svedkom  mnohých  scénok s neplatením za podnájom v  rozpadlej chajde.

Hrdinský  punkerský tridsiatnik  živorí  v  permanentnej  pohodárskej  idylke závislého narkomana, v ktorej  sa  povrchne  alternatívne nažívanie  nikdy nedospelých  individualít  stretáva  s bežnými životnými  starosťami, dokonca s výzvami  zodpovednosti za rodinu i život.

Na  to však Kvička reaguje po svojom:  infaltilne sa  baví, kradne, droguje, a zas to isté, a neváha ani s použitím revolveru, ktorý vlastní. Vidíme ako sa jeho labilná partnerka chce obesiť,  neskôr podrezať žiletkou.  Keď  ju  jej partnerský  druh  okradne, tak mu  odpúšťa, potom sa všetko vracia ku starému a tak ďalej, a popri vzťahu s krčmárkou.

Okrem  skupinovej  tolerancii  ku permanentnému pocitu takzvaného rauša,  a kriminálnym deliktom, nevidno pri narácii  snímky  žiadnu vzťahovosť, väzby, pocity a city, či nebodaj partnerskú chémiu.

Pri  finálnom  pokuse o lúpežné prepadnutie  punkera  so strelnou zbraňou sa všetko zvrtne.  Odvtedy  sa  začínajú o  svojbytného nepodareného hrdinu  zaujímať  aj  silové zložky štátu: mestská a štátne polícia,  ktorým sa na konci snaží zúfalo utiecť.

Dejom filmu sú príbehy a akcie okolo mladého  hédonistického konzumenta drog. Jeho  konzumnou métou je  okrem  zberu  ukradnutého železa a drahých kovov  pre zberné suroviny  aj  všetko od alkoholu, fajčenia, heroínu i kokaínu,  i keď vo veľmi nedôveryhodnej kombinácii, podľa skutočne závislých osôb.

Dialogickým  výrazovým materiálom  sú nespisovné slová, dokonca takmer stále v nesprávnej skloňovanej,  či pádovej  forme slovenského jazyka.

Označenie a charakteristiku filmu najlepšie vystihuje  tradičný  slovenský developerský termín nízkorozpočtového študentského no-budgetu a obsahovo  s dobrodružstvom a beznádejou životnej trosky

Kameraman  Ivo  Miko pracoval len s fotoaparátom, bez kamery, svetiel a asistentov, a navyše dosť záberov je voľky-nevoľky aj slepých či neostrých. O kamerovom štábe, hercoch, platenom komparze, svetlách,  rekvizitách, kostýmoch a tak ďalej radšej nehovorme.  Hudba je však dobrá, drsná: zapadá a hodí sa.

Okrem titulnej postavy sú všetko  neherci a  známe osoby zo skutočného životného  okolia  režiséra,  ktorí zrejme za smiešny honorár interpretujú len sami seba, či špecifický obraz o svojom okolí, podľa režisérskych dikcií a potreby autentickej výpovede.  Výsledkom je  odraz akejsi špecifickej autorskej slobody mladého slovenského režiséra  a jeho aktuálne  predvedenie  čo najvernejšieho a najmaximálnejšieho  obrazu  spodiny, hnusu, rebélie, anarchie a  lúzerstva.

Odraz spodiny  by však  nemusel byť až tak  umelecky zlý, keby  to bolo celé trochu inak, či skutočne  zásadne inak.   Nuž a aktuálne  je  nový debutantský počin  Juraja Šlauka  veľmi otáznym príspevkom  s anarchistickým pozlátkom:  vyholená hlava s čírom, tetovania, fet, krádeže, non-stop periféria zúfalého prežívania za každú cenu, ale bez otázok ambícií, morálky a prirodzenej ľudskej všímavosti k okoliu, i  bez modelovej  úcty  mladých hrdinov  samotných   k  sebe samému.

Punkový  debut nakrútený punkovou  metódou  by mohol  slovenské publikum poriadne a nepredstierane  naštvať: vulgárny, špinavý  a rozpadnutý svet bez úcty k druhým  i  k  sebe samému, realizovaný  spôsobom na hrane všetkých mantinelov…

Recenzia: Gabriel Gröber

MFF Febiofest Bratislava, 2019