
Titul: Punk je hneď! Krajina: Slovensko, Česko, 2019, 70´
Pedagogické vedenie: Marek Leščák
Dramaturgia: Ivo Trajkov
Scenár a réžia: Juraj Šlauka
Kamera: Ivo Miko
Strih: Michal Reich, Matej Beneš
Hudba: David Kollar
Zvuk: Michal Džadoň
Účinkujú: Pavol Kovačovský, Juraj Gerža, Mário Fríbert, František Škorpík, Patrícia Schürrerová, Ľudmila Marošová, Marián Rác
Distribúcia: ASFK od 21. marca 2019
Synopsis
Story drogovo závislého tridsiatnika Kvička v rozpadajúcom sa podnájme so svojou družkou a jeho skoro dvojročným synom. Jeho slniečková idylka naráža na životné stereotypy, a krutú osudovosť, pričom privátna existencia sa mení na voľný pád.
Movie Review
Hlavný hrdina i jeho príbeh je výsledkom štúdia doktoranda VŠMU Juraja Šlauka s kameramanom Ivom Mikom, dramaturgom Ivo Trajkovom, hudobným skladateľom Davidom Kollarom, a pedagogickým vedúcim projektu Marekom Leščákom.
Vznik filmu menšou čiastkou podporili český i slovenský audiovizuálny fond, takže mohol vzniknúť nízkorozpočtovaný no-budget film o skupine známych, a pre známych. Režisér to vraj robil nie pre seba, ale pre oných známych ľudí zo svojho okolia, ktorých pozná už 8 rokov, a hlavného hrdinu a jeho okolie dokonca od základnej školy.
Ústrednou témou rozprávania má byť postava Kvičku – drogovo závislého podnájomníka s punkovým ohozom a mentalitou (Pavol Kovačovský), ktorý žije kdesi v záhoráckom zapadákove. Hrdina má družku Paťu a len niekoľkomesačného syna Samka, ktorý je svedkom mnohých scénok s neplatením za podnájom v rozpadlej chajde.
Hrdinský punkerský tridsiatnik živorí v permanentnej pohodárskej idylke závislého narkomana, v ktorej sa povrchne alternatívne nažívanie nikdy nedospelých individualít stretáva s bežnými životnými starosťami, dokonca s výzvami zodpovednosti za rodinu i život.
Na to však Kvička reaguje po svojom: infaltilne sa baví, kradne, droguje, a zas to isté, a neváha ani s použitím revolveru, ktorý vlastní. Vidíme ako sa jeho labilná partnerka chce obesiť, neskôr podrezať žiletkou. Keď ju jej partnerský druh okradne, tak mu odpúšťa, potom sa všetko vracia ku starému a tak ďalej, a popri vzťahu s krčmárkou.
Okrem skupinovej tolerancii ku permanentnému pocitu takzvaného rauša, a kriminálnym deliktom, nevidno pri narácii snímky žiadnu vzťahovosť, väzby, pocity a city, či nebodaj partnerskú chémiu.
Pri finálnom pokuse o lúpežné prepadnutie punkera so strelnou zbraňou sa všetko zvrtne. Odvtedy sa začínajú o svojbytného nepodareného hrdinu zaujímať aj silové zložky štátu: mestská a štátne polícia, ktorým sa na konci snaží zúfalo utiecť.
Dejom filmu sú príbehy a akcie okolo mladého hédonistického konzumenta drog. Jeho konzumnou métou je okrem zberu ukradnutého železa a drahých kovov pre zberné suroviny aj všetko od alkoholu, fajčenia, heroínu i kokaínu, i keď vo veľmi nedôveryhodnej kombinácii, podľa skutočne závislých osôb.
Dialogickým výrazovým materiálom sú nespisovné slová, dokonca takmer stále v nesprávnej skloňovanej, či pádovej forme slovenského jazyka.
Označenie a charakteristiku filmu najlepšie vystihuje tradičný slovenský developerský termín nízkorozpočtového študentského no-budgetu a obsahovo s dobrodružstvom a beznádejou životnej trosky
Kameraman Ivo Miko pracoval len s fotoaparátom, bez kamery, svetiel a asistentov, a navyše dosť záberov je voľky-nevoľky aj slepých či neostrých. O kamerovom štábe, hercoch, platenom komparze, svetlách, rekvizitách, kostýmoch a tak ďalej radšej nehovorme. Hudba je však dobrá, drsná: zapadá a hodí sa.
Okrem titulnej postavy sú všetko neherci a známe osoby zo skutočného životného okolia režiséra, ktorí zrejme za smiešny honorár interpretujú len sami seba, či špecifický obraz o svojom okolí, podľa režisérskych dikcií a potreby autentickej výpovede. Výsledkom je odraz akejsi špecifickej autorskej slobody mladého slovenského režiséra a jeho aktuálne predvedenie čo najvernejšieho a najmaximálnejšieho obrazu spodiny, hnusu, rebélie, anarchie a lúzerstva.
Odraz spodiny by však nemusel byť až tak umelecky zlý, keby to bolo celé trochu inak, či skutočne zásadne inak. Nuž a aktuálne je nový debutantský počin Juraja Šlauka veľmi otáznym príspevkom s anarchistickým pozlátkom: vyholená hlava s čírom, tetovania, fet, krádeže, non-stop periféria zúfalého prežívania za každú cenu, ale bez otázok ambícií, morálky a prirodzenej ľudskej všímavosti k okoliu, i bez modelovej úcty mladých hrdinov samotných k sebe samému.
Punkový debut nakrútený punkovou metódou by mohol slovenské publikum poriadne a nepredstierane naštvať: vulgárny, špinavý a rozpadnutý svet bez úcty k druhým i k sebe samému, realizovaný spôsobom na hrane všetkých mantinelov…
Recenzia: Gabriel Gröber
MFF Febiofest Bratislava, 2019