
Titul filmu: Leto, Rusko, 2018, 126´; ČB a kolorované
Réžia: Kirill Serebrennikov
Genre: hudobný životopis
Scenár: Kirill Serebrennikov, Lili Idova, Michail Idov
Kamera: Vladislav Opeljanc
Strih: Jurij Karich
Hudba: Roman Bilyk
Hrajú: YooTae, Irina Starsenbaum, Roman Bilyk, Filipp Avdejev, Alexandr Gorčilin, Nikita Jefremov, Julija Aug, Jelena Koreneva, Lija Achedžakova, Anton Adasanskij, ďalší
Distribúcia: ASFK od 14. marca 2019
SYNOPSIS
Leningrad v období osemdesiatich rokov minulého storočia, keď mládež počúva Lou Reeda, Iggyho Popa, Bowieho alebo Talking Heads. Patrí k nim aj mladý Viktor a jeho kapela a známi.
Movie Review
Leningrad tvorí kulisu artového historického filmu, ktorý okrem hudby navodzuje špecifickú retro-atmosféru začiatku rockovej a beatovej éry v Rusku, ktoré tvoria plagiátori a pokračovatelia skupín ako Lou Reed, Iggy Pop, David Bowie, či Talking Heads.
Mladý Viktor spolu s Mikem a Natašou, ktorá porodí a vychováva svoje bábätko, relaxujú počas leta na pláži a organizujú hudobné koncerty, ale aj ďalšiu zábavu v komunistickom Rusku osemdesiatich rokov. Snímka bola realizovaná podľa pamäte na rockerov Machaila Naumenka a Viktora Cojeho.
Filmový kritik je na veľkých rozpakoch, keď má hodnotiť vcelku svetovo uvedený filmový produkt, ktorý je skôr televíznym videoklipovým experimentom, kríženým s oslavným retro-filmom, a popritom voľne inšpirovaný skutočnými reáliami tvrdého režimizmu, čiže reálne značne krutej historickej doby bez ekonomickej, duchovnej i osobnej slobody, pričom o tomto sa v projekte taktne mlčí.
Ale napriek všetkému jeho tvorcovia popisujú rodiaci sa základ ruskej beatovej scény, ktorá má často naivistické aranžmá. Atmosféra akcií pripomína bytové či výchovné koncerty pre školskú mládež, a hudobný rockový štýl, ktorý je bez rozpakov v plienkach, nemá ďaleko k ruskému popu či ruskému folku.
V záberoch i celkovo deji snímky niet napriek náznakom skutočnej rebélie a konfliktov. Kamerové zábery sú skôr paródiou a satirou, či pokusom o frašku alebo snahou o oslavný muzikál s lookom dokumentárneho filmu.
Scenár autora a režiséra Kirilla Serebrennikova má nulový dej a nulové charaktery postáv. Navyše sa nedrží ani žánrových zvyklostí. Zápletka trojice hlavných postáv je nekonečnýým vnorm do tvorivého procesu svojich až príkladne netypických hrdinov, ktorí nie sú ani dobrí, ani zlí, ani vážni ani smiešni, a napokon v ničom ani hrdinskí, až na to že neustále pózujú pred Pillard Bolex H-16 kamerou (ktorá kedysi v onej dobe stála ako tri nové luxusné automobily), a fajčia bez prestania čosi medzi baleným tabakom, a jointami z trávovej zmesi, čiže povestnú mariánku.
Miestami sa do deja vkráda i otvorená nuda, pretože jeho stopáž je značne nadužená, už i z toho dôvodu, že okrem zrodu dieťatka film je bez deja. Udalosti sú zobrazované podľa voľne interpretovaných archívnych zápiskov o skutočných ruských kapelách Kino a Zoopark.
Filmové dielo scenáristu a režiséra Kirilla Serebrennikova (momentálne je tento canneský tvorca v ruskom väzení za údajnú spreneveru) malo slávnostnú svetovú premiéru v hlavnej súťaži MFF v Cannes, 2018, a snímka bola nominovaná na Zlatú palmu, ale odišla bez ocenenia.
Hudobník Boris Grebenshchikov, ktorý je jednou z najvýznamnejších postáv ruského rocku, označil film za „lož od začiatku do konca“ s tým, že skutoční ruskí „undergroundový umelci“ žili iným spôsobom.
Recenzia: Gabriel Gröber