
Titul: Chvilky, CZ/SK, 2018, 93´
Réžia: Beata Parkanová
Žáner: psychologický autorský film
Účinkujú: Jenovéfa Boková, Jaroslava Pokorná, Viktor Tauš, Alena Mihulová, Martin Finger, Lenka Vlasáková, Marek Geišberg
Synopsis
Mladá žena podáva obraz o tom ako je manipulovaná svojim najbližším okolím, nevie ako von z bubliny, i keď sa ničí najmä sama. Neexistuje ani radikálny prielom zo stereotypov žitia, i keď je to opis stavu autorkinho vnútra, ktoré dáva pozornosť každému sympatickému „snaživcovi“ bez rozlíšenia a racionality.
Movie review
Debutujúca režisérka a scenáristka Beata Parkanová nedávno absolvovala program na katedre scenáristiky na FAMU, pričom celovečerná snímka Chvilky je jej debutantckým počinom v roli scenáristky i režisérky.
Titul Chvilky sú osobným príbehom mladej vcelku fyzicky peknej a inteligentnej ženy, na pomedzí silnej psychologickej tragédie a nedynamickej drámy.
Snímka ktorá je tak trochu absolventským projektom má profesijný dizajn a obsah pôsobí na publikum ako story o zdanlivo obyčajnej tuctovej hrdinke: mikrosvet bazálnych vzťahov v rodine a k milencom. Toto je svet keď všetci iba využívajú akési výhody či príležitosti, napríklad v základných situáciách, vo vzťahoch a emóciách, ktoré postretajú každého človeka, a sú nám intímne prirodzené a známe.
Anežka (Jenovéfa Boková) je hlavná realistická a úprimne málo príkladná hrdinka, ktorá zrejme zastupuje akýsi špecificky a veľmi hĺbkový model akéhosi zacyklenia komplikovaných stereotypov, ktorými sa iba hľadajú poctivé väzby, a skutočné životné hodnoty, neuvedomujúc si nutnosť vlastnej obrany. Otázkou sú taktiež potreby radikálnosti riešenia neuspokojivej životnej bilancie, i keď Anežka má dostatok pochopenia pre paradoxy v rodinných vzťahoch, ktoré komentuje s láskavou akceptáciou a humorom.
Z filmu cítiť jednak reálnu a všednú patinu aktuálneho sveta, ale i mínusové javy ako neukotvenosť, prázdnotu, skepsu, malosť, sebastrednosť a ďalšie reálne existujúce elementy, ktoré by v normálnom živote normálnej mladej hrdinky mali byť eliminované, lebo nás osud takto slabo pripravených dobehne.
Túto tému vynikajúco vstrebala aj hlavná postava Anežky i herecký výkon Jenovéfy Bokovej, ktorá ju po každej stránke intuitívne interpretovala. K pozitívam filmového diela možno okrem diskurznej intimity autorky prirátať vynikajúci kasting hercov, zrelú prácu s nimi a talentovanú režisérsku koncepciu náznakov a neuzavretosti. Sympatická je i viera či túžba po nájdení akýchsi „skutočných trvalejších hodnôt“, napriek všeobecnej akceptácii marazmu, v každej z línií vcelku civilne pôsobiaceho príbehu.
Škoda že postava Anežky je jedinou dobre napísanou postavou bez vedľajšieho deja a vedľajších motívov a postáv, ktoré by vytvorili kontrapunkt k cieľom hlavnej hrdinky. Konanie ďalších postáv v praxi len utvára akúsi atmosféru, ktorá budí u starších osôb súcitný humor a u jej vzťahových priateľov najmä absurdnú paradoxnosť jej nižšieho profilu, a uspokojenia sa s bezperspektívnymi ženáčmi, s takmer harmonickou rodinkou.
Kľúčová scéna u psychiatričky je tak trochu neprofesionálna. Dôležitý dlhý rozhovor uprostred filmu s tichom v dlhých záberoch a slzami hrdinky ako pointa je snímaný v absurdných celkových záberoch, v ktorých úplne zanikne psychológia, a aj pozícia ku klientovi je chybne frontálna, pretože maloktorý analytik vykonal rozhovor takto zoči-voči, navyše s absurdne dojímavým tichom. Taktiež koniec snímky so zbytočne poetickým záverom vyúsťuje do významového stratena, bez uzavretia témy a bez odkazu publiku. Celkové tempo filmu by taktiež mohlo byť razantnejšie a živšie.
Výsledkom debutantky je „civilne znejúci portrét tápajúceho dievčaťa“, ktoré je každodenne utláčané na duši i na tele, a má mnoho sympatickej kreatívnej energie. I keď sa scenár nevyhol mnohým debutantským prešľapom, nedomyslenosti, a hlavne uzavretej autorskej výpovede nového talentu.
Na druhej strane môže ísť o novú, sympatickú a poctivú filmársku osobnosť, ktorá nás v dobrom prekvapí svojou kreativitou v ďalších projektoch mladej a rozvíjajúcej sa českej kinematografie.
Hodnotenie – Gabriel Gröber: 60 %
Festival FEBIOFEST BRATISLAVA 2019, kino LUMIÉRE
Review summary: The result of the debutante is a „civilian-sounding portrait of a groping girl“, who is oppressed on her soul and body every day, and has a lot of sympathetic creative energy. Although the script did not avoid many debutant tramps, ill-conceit, and especially the closed author’s statement of new talent.
On the other hand, it can be a new, sympathetic and honest film personality who will surprise us with his creativity in other projects of young and developing Czech cinema.