Titul: Striedavá starostlivosť, Francúzsko, 2017, 93´
Genre: sociálno psychologická dráma
Scenár a réžia: Xavier Legrand
Kamera: Nathalie Durand
Strih: Yorgos Lamprinos
Hrajú: Léa Drucker, Denis Ménochet, Thomas Gioria, Mathilde Auneveux, Florence Janas, Sophie Pincemaille, Jenny Bellay, Jean-Marie Winling, Jean-Claude Leguay, Julien Lucas, Saadia Bentaieb, Coralie Russier, Elisa Perry, Martihe Schambacher a ďalší
Distribúcia: ASFK od 7. 2. 2019

SYNOPSIS

Dramatický príbeh rozpadu manželstva a následný boj o opatrovníctvo, uprostred ktorého stojí dvanásťročný syn

MOVIE REVIEW

Francúzsky herec, scenárista a režisér Xavier Legrand  nakrútil túto snímku ako svoj autorský režijný debut.   V príncípe konkrétnejšie  rozvinul  príbeh vlastného  krátkometrážneho filmu  Než o všetko prídeme (2013). Tento  film  získal Cézara  i nomináciu na Oscara.

Miriam a Antoine Bessonovci sa rozvádzajú. Miriam sa snaží získať syna Juliena do osobnej starostlivosti, aby ho ochránila pred otcom, o ktorom je preukázané   že je násilnícky.  Avšak Antoine sa snaží  vžívať  do pozície a role  znevýhodňovaného  otca,  voči ktorému akoby sa všetci spikli.  Vrátane sudkyne, ktorá má o všetkom rozhodnúť.

Ich dieťa  Julien  je  nielen  rukojemníkom  rozrastajúcich sa  konfliktov, rozporov a dokonca aj akejsi  psychologickej vojny  medzi  rodičmi, ale  sám je  aj  zdrojom  všetkého  napätia, a  v princípe svojím konaním  ešte viac  zhoršuje  svoju krehkú pozíciu.

Otec Antoine Besson  veľmi usiluje, až prosí o to, aby sa synom mohol tráviť niektoré voľné víkendy.  Publikum  však  môže ľahko nadobudnúť dojem, že vystresovaná, frustrovaná a pomstychtivá matka si cez dieťa len vybavuje účty s Antoinom, keď mu bráni sa s ním stýkať.

Podobne je na tom aj sudkyňa. Má síce pred sebou  emočne protichodné  výpovede matky,  tvrdenia  staršej dcéry i syna, že otec   pôvodnú rodinnú bunku   a deti  obsentatívne pozoruje,  syna  hrubým spôsobom varuje  a voči  svojmu  nezvládateľne  pubertiackemu dieťaťu, ktorému hrozí nežiaduce tehotenstvo siahne aj k agresii, ale nepozná rodinnú históriu Bessonových.  Súdna moc netuší,  či nie sú  dôkazy  proti hlave rodiny  zmanipulované.  Ale ktovie, záleží aj na inteligencii diváka, či viere o možnosti zmeny vzťahu  a  kompromisoch.

Francúzsky debut  je  napínavou, dynamickou  a  sofistikovanou  sociálnou štúdiou nefunkčného krízového stavu manželstva, v ktorom trpia priamo i nepriamo vzťahy k dieťaťu. Projekt  má  veľmi  dobrý scenár, ktorý je zrejme skutočne  odpozorovanou témou  z reality žitia.

Vďaka za  nelineárne postavy  a prirodzene civilné vedenie ústredných charakterov, akoby  z  aktuálneho života,  čo robí snímku hodnú festivalového prostredia, ale taktiež  i  pre klubové  publikum.  (…) Ocenenia:  Strieborným lev na MFF v Benátkach, Cena divákov na MFF v San Sebastiáne.

Review Summary: Father Antoine Besson is working hard to beg so his son can spend some free weekends with his son. However, the audience can easily get the impression that a stressed, frustrated and vengeful mother is only settling accounts with Antoine through the child when she prevents him from associating with him.

The judge is in a similar situation. Although he has emotionally contradictory statements from his mother, older daughter and son’s claims that the father observes the original family cell and children obsessively, warns his son rudely and reaches for aggression against his uncontrollable adolescent child who is at risk of an unwanted pregnancy, but does not know Besson’s family history. . The judiciary has no idea whether the evidence against the head of the family has been manipulated. But who knows, it also depends on the intelligence of the viewer, or if he believes in the possibility of changing the relationship and compromises.

The French debut is a thrilling, dynamic and sophisticated social study of the dysfunctional crisis of marriage, in which relationships with the child suffer directly and indirectly. The project has a very good scenario, which is probably a really observed topic from the reality of living.

Thanks for the non-linear characters and the naturally civilian leadership of the central characters, as if from current life, which makes the film worthy of a festival environment, but also for club audiences and film critics.