Filmová recenzia: Rodinný kurz prežitia, Survival Family, Sabaibaru famirî

Print Friendly

Titul:  Rodinný kurz prežitia, Survival Family, Japonsko, 2017, 117´
Scenár a réžia
: Šinobu Jaguči

Kamera: Jišihito Kasai
Hrajú: Fumijo Kohinata, Eri Fukacu, Júki Izumisawa

NOTICKA   

V hlavnej úlohe japonskej snímky  je  rodina,  ktorá sa jedného dňa, rovnako ako celé jej okolie, musí vysporiadať s tým, že naraz všetko, čo fungovalo na báze elektrickej energie, prestalo fungovať.

MOVIE  REVIEW

Tento film  je presne príkladom  ako  lokálna televízna téma  s dobre obsadzovanými hercami,  s  jednoduchým  apelom na  váženie si svojských kultúrnych výdobytkov môže pri precení síl aj nevyjsť.   Všetky  pozitívne mediálne ambície  však   môže znehodnotiť zásadnejšia požiadavka filmu  zabávať taktiež celú rodinu, a to silovo absurdným, a málo kontextovým humorom, čo vychádza na černo-úsmevnú  prázdnotu, namiesto úprimnej smiešnosti akcií.

Navyše pri  malých prostriedkoch a  štandardných  národnostných ambíciách.  Nuž   môže  skončiť  aj  na samom začiatku  a  vo vzduchoprázdne.

Žánrové určenie snímky  ako „komediálny triler“  rozhodne  klame telom, a je to tak aj  zdá sa, že  zlým scenárom,  kde skutočná komika situácií tlačí  obzvlášť  na pílu a  vonkajšok situácií.

Príbeh je síce značne  mysteriálny,  ale  bez prirodzenosti, logiky a  napokon aj životnejších  emócií.    Nepomôže ani prítomnosť   „protagonickej  marketingovej  všehochuti  mladých i starých„, a ani  dôraz na japonský  sedliacky rozum, či  akoby mimochodom  srandičky z  japonskej  veľkomestskej  nóblesy.

Najmarkantnejšou umeleckou,  či akousi pridanou hodnotou  tohto kvázi postapokaliptického varovného projektu  v televízáckom garde  je  vcelku  „hviezdne  obsadenie“  v  Japonsku  populárnymi hviezdami.  Ústredné herecké kvarteto  akejsi rodinky na ceste za deduškom/rybárom, sa objavuje   v mnohých japonských komediálnych  snímkach už veľmi dlhú dobu.

Interpretačné  výkony  týchto  síce charizmatických  hereckých hviezd  sú  si  podobné ako vajce vajcu: podobné  afekty, cholerické výbuchy, či  rodikárske  gagy  a  široké  grimasyy

Žiaľ tu ich  vcelku štandardné herecké  majstrovstvo  nestačí na  fádny a dosť neurčito vymedzený  scenár,  s  nepravdepodobným a súčasne aj  nelogickým  dejom.

Medzinárodné publikum sleduje ako sa chytajú a zabíjajú japonské prasatá, ako psia svorka napadne rodinku,  či absurdnú úlohu  ako  prebrodiť  za dažďa  divokú rieku na plti so štyrmi bicyklami, a zásobou údených prasiat.

Vo finále sa smejeme nad starobylým  parným rušňom  so  sadzami. Ido o situáciu,  ktorú pri prechode tunelom vykoná nedomyslená  okolnosť, že cestujúci nezatiahli včas okenné otvory, a zrazu sú všetci čierni ako kominári.

Japonský projekt  je  formou  nedomyslená  kvázi komédia, ktorá nemá ani to zásadné:  jasný autorský zámer.  Je tu  pramálo aj toho prisľúbeného  komického materiálu.

Myslíme si,  že zaradeniu filmu do  „reprezentačnej prehliadky japonského filmu“   bol  hrubý  dramaturgický  i marketingový  omyl,  pretože japonská kinematografia  má iné, artovejšie,  a  skutočne  vyzrelé  projekty.

Hodnotenie: 45 %

Februárová prehliadka japonskej kultúry v bratislavskom kine Lumiére, 2019 

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV