Titul:  Rodinný kurz prežitia, Survival Family, Japonsko, 2017, 117´
Scenár a réžia: Šinobu Jaguči

Kamera: Jišihito Kasai
Hrajú: Fumijo Kohinata, Eri Fukacu, Júki Izumisawa

NOTICKA   

V hlavnej úlohe japonskej snímky  je  rodina,  ktorá sa jedného dňa, rovnako ako celé jej okolie, musí vysporiadať s tým, že naraz všetko, čo fungovalo na báze elektrickej energie, prestalo fungovať.

MOVIE  REVIEW

Tento film  je presne príkladom  ako  lokálna televízna téma  s dobre obsadzovanými hercami,  s  jednoduchým  apelom na  váženie si svojských kultúrnych výdobytkov môže pri precení síl aj nevyjsť.   Všetky  pozitívne mediálne ambície  však   môže znehodnotiť zásadnejšia požiadavka filmu  zabávať taktiež celú rodinu, a to silovo absurdným, a málo kontextovým humorom, čo vychádza na černo-úsmevnú  prázdnotu, namiesto úprimnej smiešnosti akcií.

Navyše pri  malých prostriedkoch a  štandardných  národnostných ambíciách.  Nuž   môže  skončiť  aj  na samom začiatku  a  vo vzduchoprázdne.

Žánrové určenie snímky  ako „komediálny triler“  rozhodne  klame telom, a je to tak aj  zdá sa, že  zlým scenárom,  kde skutočná komika situácií tlačí  obzvlášť  na pílu a  vonkajšok situácií.

Príbeh je síce značne  mysteriózny,  ale  bez prirodzenosti, logiky a  napokon aj životnejších  emócií.    Nepomôže ani prítomnosť   „protagonistickej  marketingovej  všehochuti  mladých i starých„, a ani  dôraz na japonský  sedliacky rozum, či  akoby mimochodom  žarty z  japonskej  veľkomestskej  noblesy.

Najmarkantnejšou umeleckou,  či akousi pridanou hodnotou  tohto kvázi post-apokalyptického varovného projektu  v televíznom garde  je  vcelku  „hviezdne  obsadenie“  v  Japonsku  populárnymi hviezdami.  Ústredné herecké kvarteto  akejsi rodinky na ceste za deduškom/rybárom, sa objavuje   v mnohých japonských komediálnych  snímkach.

Interpretačné  výkony  týchto  síce charizmatických  hereckých hviezd  sú  si  podobné ako vajce vajcu: podobné  afekty, cholericky, či  rodinkárske  gagy,  a  široké  grimasy.

Žiaľ tu ich  vcelku štandardné herecké  majstrovstvo  nestačí na  fádny a dosť neurčito vymedzený  scenár,  s  nepravdepodobným a súčasne aj  nelogickým  dejom.

Medzinárodné publikum sleduje ako sa chytajú a zabíjajú japonské prasatá, ako psia svorka napadne rodinku,  či absurdnú úlohu  ako  prebrodiť  za dažďa  divokú rieku na plti so štyrmi bicyklami, a zásobou údených prasiat.

Vo finále sa smejeme nad starobylým  parným rušňom  so  sadzami. Ide o situáciu,  ktorú pri prechode tunelom vykoná nedomyslená  okolnosť, že cestujúci nezatiahli včas okenné otvory, a zrazu sú všetci čierni ako kominári.

Japonský projekt  je  formou  nedomyslená  kvázi komédia, ktorá nemá ani to zásadné:  jasný autorský zámer.  Je tu  pramálo aj toho prisľúbeného  komického materiálu.

Myslíme si,  že zaradeniu filmu do  „reprezentačnej prehliadky japonského filmu“   bol  hrubý  dramaturgický  i marketingový  omyl,  pretože japonská kinematografia  má iné, artovejšie,  a  skutočne  vyzreté  projekty.

Februárová prehliadka japonskej kultúry v bratislavskom kine Lumiére, 2019 

Review Summary: The most striking artistic or added value of this quasi-post-apocalyptic warning project in the TV Guard is the „star cast“ of popular stars in Japan. The central acting quartet of a family on their way to a grandfather / fisherman has appeared in many Japanese comedy films for a very long time.  The interpretive performances of these charismatic acting stars are similar to those of eggs: similar affections, choleric or family gags, and wide grimaces

Unfortunately, their fairly standard acting mastery is not enough for a dull and rather vaguely defined scenario, with an unlikely and at the same time illogical story.

An international audience watches Japanese pigs be caught and killed, a dog clip attacks a family, or the absurd task of wading a wild river on a raft with four bicycles and a supply of smoked pigs in the rain.  In the finale, we laugh over an ancient steam locomotive with soot. This is a situation which, when passing through the tunnel, is carried out by the unintended circumstance that the passengers did not close the window openings in time, and suddenly they are all black as chimney sweeps.

The Japanese project is a form of ill-conceived quasi-comedy that does not even have the essential: a clear author’s intention. There is also little of the promised comic material.  We think that the inclusion of the film in the „representative show of Japanese film“ was a gross dramaturgical and marketing mistake, because Japanese cinema has other, more artistic, and really mature projects.