Titul: Ostrým nožom, Slovensko, 2019, 89´
Réžia: Teodor Kuhn
Scenár: Teodor Kuhn, Jakub Medvecký
Kamera: Denisa Buranová
Strih: Pavel Hrdlička ml.
Hudba: Michal Novinski
Hrajú: Roman Luknár, Ela Lehotská, Miroslav Krobot, Marián Mitaš, Ela Štefunková, Dávid Hartl, Denis „Moloch“ Domaracký, Ľubomír Paulovič, Jana Oľhová, Sáva Popovič, Roman Grigely, Jana Valocká, Zuzana Šebová a ďalší
Distribúcia: od 21. februára 2019

Synopsis

Neonacisti  zavraždia   Ľudovítovi  jediného syna   a  páchatelia sú prepustení na slobodu.  Ľudovít  zachraňuje  vlastnú rodinu svojráznym spôsobom, keď  na pozadí neobjasnenej smrti vlastného syna   poskytuje  „všimné vplyvným ľuďom“, ktorí majú na starosť vyšetrenie vraždy, a ani  to nie je dosť na objasnenie kauzy.

Noticka   

Slovenský  titul    je  počinom čerstvého  debutanta  odboru réžia  na VŠMU v Bratislave.  Projekt  je  akýmsi obsahovým, žánrovým  i  formálnym  pandantom na  pomedzí   rôznorodosti.  Ani nie artovka,  ale  ani nie autentický  debutantský experiment,  a  už vôbec nie  klasická blockbustrová   žánrovka  s patričnou  veľkoleposťou  a  patetickým  účinkom.

MOVIE  REVIEW

Titul  Ostrým nožom  je  krimi thriler,  ale aj  komótne  napísaná psychologická dráma  v pomalom tempe, ktorá spĺňa  veľakrát skôr  charakteristiku  rodinného filmu, či  televíznej inscenácie.   Filmový debut  Theodora Kuhna   zďaleka  nie  je  rekonštrukciou  konkrétnych  verejne kritizovaných  udalostí,  ako možno publikum  oprávnene  očakáva.   Ide  v praxi  o  hrubo načrtnutú  fikciu, odrážajúcu  vonkajšie fakty.  Nezainteresované publikum  nepochopí o  čo  autorom  vlastne  išlo; a platí  to  najmä pre medzinárodného diváka, ktorý nič netuší  o  tristnej  slovenskej byrokracii, či  o  dlhodobo kritizovanom systéme vymožiteľnosti práva.

Dej filmu sa odvíja z  bazálneho  faktu, keď  krátko po stužkovej  dobodajú  po  náhodnom  incidente  pri moste SNP  bezbrannú obeť.  Otec  syna  bezmocne sleduje, ako  vykonávateľov tohto skutku  súdy z väzenia púšťajú  na  slobodu. I  keď  z dôvodu nedostatku relevantných dôkazov, stôp a svedectiev (čo žiaľ ešte samé o sebe nič nehovorí o ničom).

Následne  zaangažovaný a trúchliaci  otec  iniciuje  aj  svoju „pomstu“  …  alebo skôr  ťažký a napokon i márny  boj  s políciou  a súdmi  za potrestanie  „známych  vinníkov“,  ale  aj  so štruktúrami  podsvetia, ktoré ho zastrašujú (v reálnych udalostiach neexistoval záznam akcie na priemyselnej kamere ako je to fiktívne vo filme).

Debut  v produkcii RTVS  – s  veľkorysou  podporou  slovenského  AVF  vznikal   ako   premyslená  reakcia  na  vraždu študenta  Tupého, čomu  predchádzal aj  scenáristický výskum  témy s pozostalými rodiny zavraždeného.   Výsledkom je  osudová cesta  akéhosi svojsky  fabulovaného  hrdinu  Ľudovíta Benka  (Roman Luknár), ktorý príde o syna  (Dávid Hartl).

Zásadnejším problémom  filmového developmentu  je dosť obrysové  vykreslenie  hlavnej témy EXTRÉMISTICKÉHO NÁSILIA,  kde  má publikum  bez  znalosti prípadu  veľmi sťažené vnímanie situácií, a okrem pár záberov  o  tomto  „zvláštnom  prostredí“  ani film nie je.

Autorským problémom  následne  je napríklad   logicky a emotívne neospravedlniteľné    správanie  viac  „pragmatického  otca“, ktorý, i keď je v traumatizovanej situácii – nie je ani k najbližším úprimný –  a koná korupčne –  podľa nôt podsvetia a byrokratických štruktúr.

V   scenári  diela   sa  žiaľ nedodržuje ani chronológia deja, ani  podstatné  prvky výpovede. Problémové je aj  režijné vedenie kľúčových postáv, i limitovaný priestor na  vnemy pre publikum.

Výprava filmu svedčí o tom,  že   projekt má najbližšie  k  rodinnému  portrétu televízneho typu s hojne  prezentovaným  prostredím  socialistických budov RTVS.

Hlavný hrdina pod zámienkou  „hľadania pravdy“  rezignuje na morálku  a upláca.  Následkom  týchto ťažko zlučiteľných prvkov  je akési  napäté  sumárum všeobecného zlyhávania, ktorému kraľuje  nechválne konajúci  mužský  protagonista, a naopak jeho ženské protipóly sa tiež  len pasívne prizerajú a emotívne kolabujú.

Postavy deja i dej samotný pripomínajú kariku či karikatúru normálnej reality, ale autori zložiek veľakrát skôr tlačia na emočnú pílu, a následne sa chaoticky a menej zrozumiteľne snažia vyjadriť  to  čo je podstatné.  Všetky city sa sústreďujú na prežívanie  činov otca, ktorý nenachádza oporu ani vo vlastnej rodine, ani vonku, a scenár mu predpísal  konať rovnako korupčne ako sa očakáva v korupčnom prostredí. To  že  sa  snaží uplatiť  a niekoľkokrát  upláca  verejnú moc, ho však  ako hrdinu zásadným spôsobom diskvalifikuje, čo je veľká škoda.

Formálne sa film nevyhýba bežným  obsahovým i žánrovým klišé, o vyzretej forme či aspoň ambíciách  v  uchopení  obsahu,  viac než  v duchu  „opozeraného“,  či  všeobjímajúceho  polemického kánonu  niet.  Zástojom umeleckého  prínosu  je  zaujímavé  herecké obsadenie, v ktorom dostali šancu  sa predviesť  tradične najlepšie tváre  slovenských kamenných divadiel  a seriálov.

Medzi  hercami vynikajú  najmä titulný hrdina Ľudovít  stvárnený Romanom Luknárom, alebo v roli prokurátorky Jana Oľhová, a  ako kriminalista Miroslav Krobot. K najpozitívnejším zložkám patrí veľmi invenčná kamera Denisy Buranovej s presnými expozíciami, mäkkým svetlom  a skvelou voľbou interiérov. Zabolia značne  otázne zvolená výprava  v interiéroch budov RTVS,   rektorátu UK v Bratislave, ale aj detailné zábery z dronov, ktoré veľakrát odvádzajú pozornosť z  deja, sú formálne  zaujímavou  pridanou hodnotou, ale dramaturgicky nefungujú.

Snímka má vynikajúce promo a reklamu, je spoločensky aktuálna, zaujíma progresívny postoj k trýznivým  spoločenským javom.  Avšak  tu  akoby  projekt  témy  nepochopiteľne  zamrzol,  a  zacyklil sa  debutantskou neskúsenosťou  sám v sebe,  pretože  debutant  Theodor Kuhn v scenári ani v réžii filmu  nepreukázal  dostatočne  relevantné ambície, ani   snahu  o  osobito výnimočný  štýl výpovede.

Rozhodne  nedošlo k úspešnejšiemu  transformovaniu  zámeru  do  remesla, či  vyzretejšieho  umenia, ktorého výsledný tvar by bol  na úrovni  aktuálnych distribučných potrieb  náročnejšieho slovenského publika, čo naopak mnohí od projektu očakávali.

Evaluácia: 40 – 45  %