
Titul: Ostrým nožom, Slovensko, 2019, 89´
Réžia: Teodor Kuhn
Scenár: Teodor Kuhn, Jakub Medvecký
Kamera: Denisa Buranová
Strih: Pavel Hrdlička ml.
Hudba: Michal Novinski
Hrajú: Roman Luknár, Ela Lehotská, Miroslav Krobot, Marián Mitaš, Ela Štefunková, Dávid Hartl, Denis „Moloch“ Domaracký, Ľubomír Paulovič, Jana Oľhová, Sáva Popovič, Roman Grigely, Jana Valocká, Zuzana Šebová a ďalší
Distribúcia: od 21. februára 2019
Synopsis
Neonacisti zavraždia Ľudovítovi jediného syna a páchatelia sú prepustení na slobodu. Ľudovít zachraňuje vlastnú rodinu svojráznym spôsobom, keď na pozadí neobjasnenej smrti vlastného syna poskytuje „všimné vplyvným ľuďom“, ktorí majú na starosť vyšetrenie vraždy, a ani to nie je dosť na objasnenie kauzy.
Noticka
Slovenský titul je počinom čerstvého debutanta odboru réžia na VŠMU v Bratislave. Projekt je akýmsi obsahovým, žánrovým i formálnym pandantom na pomedzí rôznorodosti. Ani nie artovka, ale ani nie autentický debutantský experiment, a už vôbec nie klasická blockbustrová žánrovka s patričnou veľkoleposťou a patetickým účinkom.
MOVIE REVIEW
Titul Ostrým nožom je psycho krimi thriler, ale aj komótne napísaná psychologická dráma v pomalom tempe. Tieto prvky spĺňajú veľakrát skôr charakteristiku rodinného filmu, či televíznej inscenácie.
Filmový debut Theodora Kuhna zďaleka nie je rekonštrukciou konkrétnych verejne kritizovaných udalostí, ako možno publikum oprávnene očakáva. Ide v praxi o hrubo načrtnutú fikciu, odrážajúcu vonkajšie fakty. Nezainteresované publikum nepochopí, o čo autorom vlastne išlo. Platí to pre medzinárodného diváka, ktorý nič netuší o tristnej slovenskej byrokracii, či o dlhodobo kritizovanom systéme vymožiteľnosti práva.
Dej filmu sa odvíja z bazálneho faktu, keď krátko po stužkovej dobodajú po náhodnom incidente pri moste SNP bezbrannú obeť. Otec syna bezmocne sleduje, ako vykonávateľov tohto skutku súdy z väzenia púšťajú na slobodu. I keď z dôvodu nedostatku relevantných dôkazov, stôp a svedectiev (čo žiaľ ešte samé o sebe nič nehovorí o ničom).
Následne zaangažovaný a trúchliaci otec iniciuje aj svoju „pomstu“ … alebo skôr ťažký a napokon i márny boj s políciou a súdmi za potrestanie „známych vinníkov“, ale aj so štruktúrami podsvetia, ktoré ho zastrašujú (v reálnych udalostiach neexistoval záznam akcie na priemyselnej kamere ako je to fiktívne vo filme).
Debut v produkcii RTVS – s veľkorysou podporou slovenského AVF vznikal ako premyslená reakcia na vraždu študenta Tupého, čomu predchádzal aj scenáristický výskum témy s pozostalými rodiny zavraždeného. Výsledkom je osudová cesta akéhosi svojsky fabulovaného hrdinu Ľudovíta Benka (Roman Luknár), ktorý príde o syna (Dávid Hartl).
Zásadnejším problémom filmového developmentu je dosť obrysové vykreslenie hlavnej témy extrémizmu. V scenári tohto debutanského filmu sa nedodržuje ani chronológia deja, ani podstatné prvky výpovede. Problémové je aj režijné vedenie kľúčových postáv. Výprava filmu svedčí o tom, že projekt má najbližšie k rodinnému portrétu televízneho typu s hojne prezentovaným prostredím socialistických budov RTVS.
Hlavný hrdina pod zámienkou „hľadania pravdy“ rezignuje na morálku a upláca. Následkom týchto ťažko zlučiteľných prvkov je akési napäté sumárum všeobecného zlyhávania, ktorému kraľuje nechválne konajúci mužský protagonista, a naopak jeho ženské protipóly sa tiež len pasívne prizerajú a emotívne kolabujú.
Postavy deja i dej samotný pripomínajú kariku či karikatúru normálnej reality, ale autori zložiek veľakrát skôr tlačia na emočnú pílu, a následne sa chaoticky a menej zrozumiteľne snažia vyjadriť to čo je podstatné. Všetky city sa sústreďujú na prežívanie činov otca, ktorý nenachádza oporu ani vo vlastnej rodine, ani vonku, a scenár mu predpísal konať rovnako korupčne ako sa očakáva v korupčnom prostredí. To že sa snaží uplatiť a niekoľkokrát upláca verejnú moc, ho však ako hrdinu zásadným spôsobom diskvalifikuje, čo je veľká škoda.
Formálne sa film nevyhýba bežným obsahovým i žánrovým klišé, o vyzretej forme či aspoň ambíciách v uchopení obsahu, viac než v duchu „opozeraného“, či všeobjímajúceho polemického kánonu niet. Zástojom umeleckého prínosu je zaujímavé herecké obsadenie, v ktorom dostali šancu sa predviesť tradične najlepšie tváre slovenských kamenných divadiel a seriálov.
Medzi hercami vynikajú najmä titulný hrdina Ľudovít stvárnený Romanom Luknárom, alebo v roli prokurátorky Jana Oľhová, a ako kriminalista Miroslav Krobot. K najpozitívnejším zložkám patrí veľmi invenčná kamera Denisy Buranovej s presnými expozíciami, mäkkým svetlom a skvelou voľbou interiérov. Zabolia značne otázne zvolená výprava v interiéroch budov RTVS, rektorátu UK v Bratislave, ale aj detailné zábery z dronov, ktoré veľakrát odvádzajú pozornosť z deja, sú formálne zaujímavou pridanou hodnotou, ale dramaturgicky nefungujú.
Snímka má vynikajúce promo a reklamu, je spoločensky aktuálna, zaujíma progresívny postoj k trýznivým spoločenským javom. Avšak tu akoby projekt témy nepochopiteľne zamrzol, a zacyklil sa debutantskou neskúsenosťou sám v sebe, pretože debutant Theodor Kuhn v scenári ani v réžii filmu nepreukázal dostatočne relevantné ambície, ani snahu o osobito výnimočný štýl výpovede.
Rozhodne nedošlo k úspešnejšiemu transformovaniu zámeru do remesla, či vyzretejšieho umenia, ktorého výsledný tvar by bol na úrovni aktuálnych distribučných potrieb náročnejšieho slovenského publika, čo naopak mnohí od projektu očakávali.
POINT: As a drama about family loss, it works entirely in the television spirit, as well as in the form of a general critique of the ridiculously democratic bureaucracy of exsocialism. A vague criminal and art line that parasitizes on tabloid journalism and their failed clones, a monstrous simplification of an inadvertently powerful autoparody.
Review summary: the film has an excellent promo and advertising, it is socially current, it takes a progressive attitude towards torturous social phenomena. However, here it is as if the theme project has incomprehensibly frozen and is cycled by debutant inexperience, and in itself. The very questionable debutant Theodor Kuhn did not show enough relevant ambitions or an effort for a particularly exceptional style of narration in the script or the direction of the film, and his professionalism, although pushed and supported by certain people, is really questionable.
There was certainly no more successful transformation of the intention into a craft or more mature art, the final shape of which would be at the level of the current distribution needs of a more demanding Slovak audience, which many, on the contrary, expected from the project.
Odoslať
Evaluácia: 40 – 45 %