Titul: Ostrým nožom, Slovensko, 2019, 89´
Réžia: Teodor Kuhn
Scenár: Teodor Kuhn, Jakub Medvecký
Kamera: Denisa Buranová
Strih: Pavel Hrdlička ml.
Hudba: Michal Novinski
Hrajú: Roman Luknár, Ela Lehotská, Miroslav Krobot, Marián Mitaš, Ela Štefunková, Dávid Hartl, Denis „Moloch“ Domaracký, Ľubomír Paulovič, Jana Oľhová, Sáva Popovič, Roman Grigely, Jana Valocká, Zuzana Šebová a ďalší
Distribúcia: od 21. februára 2019

Synopsis

Neonacisti  zavraždia   Ľudovítovi  jediného syna   a  páchatelia sú prepustení na slobodu.  Ľudovít  zachraňuje  vlastnú rodinu svojráznym spôsobom, keď  na pozadí neobjasnenej smrti vlastného syna   poskytuje  „všimné vplyvným ľuďom“, ktorí majú na starosť vyšetrenie vraždy, a ani  to nie je dosť na objasnenie kauzy.

Noticka   

Slovenský  titul    je  počinom čerstvého  debutanta  odboru réžia  na VŠMU v Bratislave.  Projekt  je  akýmsi obsahovým, žánrovým  i  formálnym  pandantom na  pomedzí   rôznorodosti.  Ani nie artovka,  ale  ani nie autentický  debutantský experiment,  a  už vôbec nie  klasická blockbustrová   žánrovka  s patričnou  veľkoleposťou  a  patetickým  účinkom.

MOVIE  REVIEW

Titul  Ostrým nožom  je  psycho  krimi thriler,  ale aj  komótne  napísaná psychologická dráma  v pomalom tempe. Tieto prvky  spĺňajú  veľakrát skôr  charakteristiku  rodinného filmu, či  televíznej inscenácie.

Filmový debut  Theodora Kuhna   zďaleka  nie  je  rekonštrukciou  konkrétnych  verejne kritizovaných  udalostí,  ako možno publikum  oprávnene  očakáva.   Ide  v praxi  o  hrubo načrtnutú  fikciu, odrážajúcu  vonkajšie fakty.  Nezainteresované publikum  nepochopí, o  čo  autorom  vlastne  išlo. Platí  to  pre medzinárodného diváka, ktorý nič netuší  o  tristnej  slovenskej byrokracii, či  o  dlhodobo kritizovanom systéme vymožiteľnosti práva.

Dej filmu sa odvíja z  bazálneho  faktu, keď  krátko po stužkovej  dobodajú  po  náhodnom  incidente  pri moste SNP  bezbrannú obeť.  Otec  syna  bezmocne sleduje, ako  vykonávateľov tohto skutku  súdy z väzenia púšťajú  na  slobodu. I  keď  z dôvodu nedostatku relevantných dôkazov, stôp a svedectiev (čo žiaľ ešte samé o sebe nič nehovorí o ničom).

Následne  zaangažovaný a trúchliaci  otec  iniciuje  aj  svoju „pomstu“  …  alebo skôr  ťažký a napokon i márny  boj  s políciou  a súdmi  za potrestanie  „známych  vinníkov“,  ale  aj  so štruktúrami  podsvetia, ktoré ho zastrašujú (v reálnych udalostiach neexistoval záznam akcie na priemyselnej kamere ako je to fiktívne vo filme).

Debut  v produkcii RTVS  – s  veľkorysou  podporou  slovenského  AVF  vznikal   ako   premyslená  reakcia  na  vraždu študenta  Tupého, čomu  predchádzal aj  scenáristický výskum  témy s pozostalými rodiny zavraždeného.   Výsledkom je  osudová cesta  akéhosi svojsky  fabulovaného  hrdinu  Ľudovíta Benka  (Roman Luknár), ktorý príde o syna  (Dávid Hartl).

Zásadnejším problémom  filmového developmentu  je dosť obrysové  vykreslenie  hlavnej témy extrémizmu.   V   scenári  tohto debutanského filmu sa  nedodržuje ani chronológia deja, ani  podstatné  prvky výpovede. Problémové je aj  režijné vedenie kľúčových postáv.   Výprava filmu svedčí o tom,  že   projekt má najbližšie  k  rodinnému  portrétu televízneho typu s hojne  prezentovaným  prostredím  socialistických budov RTVS.

Hlavný hrdina pod zámienkou  „hľadania pravdy“  rezignuje na morálku  a upláca.  Následkom  týchto ťažko zlučiteľných prvkov  je akési  napäté  sumárum všeobecného zlyhávania, ktorému kraľuje  nechválne konajúci  mužský  protagonista, a naopak jeho ženské protipóly sa tiež  len pasívne prizerajú a emotívne kolabujú.

Postavy deja i dej samotný pripomínajú kariku či karikatúru normálnej reality, ale autori zložiek veľakrát skôr tlačia na emočnú pílu, a následne sa chaoticky a menej zrozumiteľne snažia vyjadriť  to  čo je podstatné.  Všetky city sa sústreďujú na prežívanie  činov otca, ktorý nenachádza oporu ani vo vlastnej rodine, ani vonku, a scenár mu predpísal  konať rovnako korupčne ako sa očakáva v korupčnom prostredí. To  že  sa  snaží uplatiť  a niekoľkokrát  upláca  verejnú moc, ho však  ako hrdinu zásadným spôsobom diskvalifikuje, čo je veľká škoda.

Formálne sa film nevyhýba bežným  obsahovým i žánrovým klišé, o vyzretej forme či aspoň ambíciách  v  uchopení  obsahu,  viac než  v duchu  „opozeraného“,  či  všeobjímajúceho  polemického kánonu  niet.  Zástojom umeleckého  prínosu  je  zaujímavé  herecké obsadenie, v ktorom dostali šancu  sa predviesť  tradične najlepšie tváre  slovenských kamenných divadiel  a seriálov.

Medzi  hercami vynikajú  najmä titulný hrdina Ľudovít  stvárnený Romanom Luknárom, alebo v roli prokurátorky Jana Oľhová, a  ako kriminalista Miroslav Krobot. K najpozitívnejším zložkám patrí veľmi invenčná kamera Denisy Buranovej s presnými expozíciami, mäkkým svetlom  a skvelou voľbou interiérov. Zabolia značne  otázne zvolená výprava  v interiéroch budov RTVS,   rektorátu UK v Bratislave, ale aj detailné zábery z dronov, ktoré veľakrát odvádzajú pozornosť z  deja, sú formálne  zaujímavou  pridanou hodnotou, ale dramaturgicky nefungujú.

Snímka má vynikajúce promo a reklamu, je spoločensky aktuálna, zaujíma progresívny postoj k trýznivým  spoločenským javom.  Avšak  tu  akoby  projekt  témy  nepochopiteľne  zamrzol,  a  zacyklil sa  debutantskou neskúsenosťou  sám v sebe,  pretože  debutant  Theodor Kuhn v scenári ani v réžii filmu  nepreukázal  dostatočne  relevantné ambície, ani   snahu  o  osobito výnimočný  štýl výpovede.

Rozhodne  nedošlo k úspešnejšiemu  transformovaniu  zámeru  do  remesla, či  vyzretejšieho  umenia, ktorého výsledný tvar by bol  na úrovni  aktuálnych distribučných potrieb  náročnejšieho slovenského publika, čo naopak mnohí od projektu očakávali.

POINT:   As a drama about family loss, it works entirely in the television spirit, as well as in the form of a general critique of the ridiculously democratic bureaucracy of exsocialism. A vague criminal and art line that parasitizes on tabloid journalism and their failed clones, a monstrous simplification of an inadvertently powerful autoparody.

Review summary: the film has an excellent promo and advertising, it is socially current, it takes a progressive attitude towards torturous social phenomena. However, here it is as if the theme project has incomprehensibly frozen and is cycled by debutant inexperience, and in itself. The very questionable debutant Theodor Kuhn did not show enough relevant ambitions or an effort for a particularly exceptional style of narration in the script or the direction of the film, and his professionalism, although pushed and supported by certain people, is really questionable.

There was certainly no more successful transformation of the intention into a craft or more mature art, the final shape of which would be at the level of the current distribution needs of a more demanding Slovak audience, which many, on the contrary, expected from the project.
 
Odoslať

Evaluácia: 40 – 45  %