Filmová recenzia: Favoritka / The Favourite

Print Friendly

Titul: Favoritka / The Favourite 

Genre: absurdná  historická tragikomediálna  fraška

Krajiny: Veľká Británia,  USA, Írsko, 2018, 118´
Réžia: Yorgos Lanthimos
Scenár: Deborah Davisová, Tony McNamara
Účinkujú: Olivia Colmanová, Rachel Weiszová, Emma Stonová, Nicholas Hoult, Joe Alwyn, Mark Gatiss

SYNOPSIS 

Na britských ostrovoch  vládne  kráľovná Anna (Olivia Colman), posledná z rodu Stuartovcov   s   bolestivou dnou, a nie je príliš vzdelaná,  čím sa vystavuje  ako  obeť manipuláciám.  Životnou  oporou  kráľovnej  je lady Sarah (Rachel Weisz), ktorá  za neistú kráľovnú prakticky  vykonáva i  štátnu moc.  Podcenila len svoju sesternicu Abigail (Emma Stone), ktorá na dvor prišla prosiť o prácu slúžky.

MOVIE  REVIEW

Rachel Weiszová, Olivia Colmanová a Emma Stoneová  sú  hrdinkami príbehu  v kostýmovej historickej  dráme, ktorá súťaží  v desiatich oscarových kategóriách, v projekte  výraznej  gréckej  režisérskej osobnosti  so záľubou vo veľmi  bizarných  a  satirických výpovediach, ktoré karikujú mocenské mechanizmy, ľudskú  manipuláciu, i bežné rolové,  životné, genderové,  či generačné  stereotypy.

Yorgos Lathimos  nakrútil  čosi  svojské.   Bežný  divák nikdy nevie,  čo je tu vážne, a  čo  treba chápať  ako  ostrú kariku.

Scenár  a režijné stvárnenie  snímky pôsobia  ironicky, inokedy absurdne, surovo, zvrátene kompilujúco,  halucinačne,  násilne,  či  nechutne otvorene až vulgárne.  Produkčný  apel  logicky  výrazne tlačí  na úsmevnosť témy,  čo však v publiku dostatočne nezarezonuje.

Množstvo  filmových  scén  pôsobí  až  parodicky, čo možno povedať aj o  autorskom štýle či poetike, ktorá sa snaží byť nad vecou a zabávať.  Tento  všeobecne všeobjímajúci  koncepčný  profil však neprijme každý divák, či už  ide o životného  nekomplikovaného  naivku,  zarytého  skeptika, či poučeného  experta.  Nuž musíte pristúpiť  na zvolenú  svojráznu  autorskú hru  a prevrátené  štylistické významy, a to je veľakrát problém.

Kameramanské  nekorektné  obrazové deformácie sa prezentujú nezriedka  aj s problematickou technickou kvalitou obrazu  (mnohočetné rybie oko veľakrát  s panorámou)  a  vyvolávajú  až  dojem pofidérnosti.  Na  opačnej strane  je  dramaturgický pretlak   s   nekorektnosťou  každej  jednotlivej situácie, ktorý  má protiváhu  v  absurdnom  vygradovaní  konfliktu napríklad  aj ako  vzbura proti  aktuálne dominujúcemu hollywoodskemu feminizmu.

Lathimosove mužské charaktery  sú  efébní chcípáci a nadržaní  retarďáci. Jeho   ženské postavy  sú  zvrátené beštie, avšak o triedu výkonnejšie. Tu  síce  dejové  posuny  plynú v suverénnom slede,  ale  dramaturgické schválnosti udierajú do zraku   ako  skrytá silná parodická  absurdnosť  postáv vrátane  genderovej kritičnosti.   Silne  rezonujú  opakované  hudobne-parodické  javy, napríklad  ako  kombinácia J.S. Bacha s  kakofonickým minimalizmom toho istého tónu, pre sláčikové a ďalšie orchestrálne nástroje.

Pozorné publikum  zaujmú  kostýmovo inotajové  nuansy:  kostýmy z čierobielej  džinoviny  s  absurdnými  ornamentami  u  väčšiny postáv.  Do pozornosti publika  sa hlásia  aj niektoré  choreografické  schválnosti  v podobe  akejsi  naivisticky-idiotickej  kariky   napríklad  pri  tanci  šľachticov  na počesť  kráľovnej.   Spomenuté  kreatívne  špecifiká   majú potenciál   veľmi  značne  dolaďovať  celkový  dojem  z  filmu,  veľakrát  i  z pozície inteligentnejšieho diváka.

Favoritka  je  v  globálnom zovšeobecnení  doteraz najkonvenčnějšou snímkou  pôvodom gréckeho režiséra  Jorgosa Lathimosa.  Jeho najnovšie filmové dielo  má  nepochybne  výrazne  provokatívne  výpovedné   prvky, pod ktorým je však  klasický  konzervatívny  naratívny  oblúk.

Sympatická  je  karikatúrna  dichotómia na všetky oblasti.  Muži sú  variantom  efébnych  chcípákov a nadržaných idiotov  a ženy zas manipulatívne zvrátené beštie, avšak o triedu výkonnejšie  v mocenských šachovniciach.

Vďaka za hereckú bravúru:  zábavné  gestá  Emmy Stone versus  strnulá face  Rachel Weisz   keď   dominuje  ústredné  herecké   trio  ako  jednoznačne najsilnejšie  tmeliaci  moment  filmu.

Svojbytne  určené kapitoly  sú  ozvlášnené  neskutočne  drzými výsterelkami. Žiaľ  či  našťastie  aj   bez  akéhokoľvek pátosu  vo  finálnej  katarznej  pointe.  Prelínačky so sedemnástimi králikmi  ako  symbolika  aristokratickej impotencie.

I  keď  paradoxne  túto  vcelku vágnu  hlavičku na klinci  naratívneho prúdenia  by  asi  nepredpokladal  žiaden laický dramaturg.

Evaulácia – film critic – G GROBER: 60 %

Svetová premiéra 30. augusta 2018 na MFF BENÁTKY

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV