Titul: Favoritka / The Favourite 

Genre: absurdná  historická tragikomediálna  fraška

SYNOPSIS 

Na britských ostrovoch  vládne  kráľovná Anna (Olivia Colman), posledná z rodu Stuartovcov   s   bolestivou dnou, a nie je príliš vzdelaná,  čím sa vystavuje  ako  obeť manipuláciám.  Životnou  oporou  kráľovnej  je lady Sarah (Rachel Weisz), ktorá  za neistú kráľovnú prakticky  vykonáva i  štátnu moc.  Podcenila len svoju sesternicu Abigail (Emma Stone), ktorá na dvor prišla prosiť o prácu slúžky.

MOVIE  REVIEW

Rachel Weiszová, Olivia Colmanová a Emma Stoneová  sú  hrdinkami príbehu  v kostýmovej historickej  dráme, ktorá súťaží  v desiatich oscarových kategóriách, v projekte  výraznej  gréckej  režisérskej osobnosti  so záľubou vo veľmi  bizarných  a  satirických výpovediach, ktoré karikujú mocenské mechanizmy, ľudskú  manipuláciu, i bežné rolové,  životné, genderové,  či generačné  stereotypy.

Yorgos Lathimos  nakrútil  čosi  svojské.   Bežný  divák nikdy nevie,  čo je tu vážne, a  čo  treba chápať  ako  ostrú kariku.

Scenár  a režijné stvárnenie  snímky pôsobia  ironicky, inokedy absurdne, surovo, zvrátene kompilujúco,  halucinačne,  násilne,  či  nechutne otvorene až vulgárne.  Produkčný  apel  logicky  výrazne tlačí  na úsmevnosť témy,  čo však v publiku dostatočne nezarezonuje.

Množstvo  filmových  scén  pôsobí  až  parodicky, čo možno povedať aj o  autorskom štýle či poetike, ktorá sa snaží byť nad vecou a zabávať.  Tento  všeobecne všeobjímajúci  koncepčný  profil však neprijme každý divák, či už  ide o životného  nekomplikovaného  naivku,  zarytého  skeptika, či poučeného  experta.  Nuž musíte pristúpiť  na zvolenú  svojráznu  autorskú hru  a prevrátené  štylistické významy, a to je veľakrát problém.

Kameramanské  nekorektné  obrazové deformácie sa prezentujú nezriedka  aj s problematickou technickou kvalitou obrazu  (mnohočetné rybie oko veľakrát  s panorámou)  a  vyvolávajú  až  dojem pofidérnosti.  Na  opačnej strane  je  dramaturgický pretlak   s   nekorektnosťou  každej  jednotlivej situácie, ktorý  má protiváhu  v  absurdnom  vygradovaní  konfliktu napríklad  aj ako  vzbura proti  aktuálne dominujúcemu hollywoodskemu feminizmu.

Lathimosove mužské charaktery  sú  efébní chcípáci a nadržaní  retarďáci. Jeho   ženské postavy  sú  zvrátené beštie, avšak o triedu výkonnejšie. Tu  síce  dejové  posuny  plynú v suverénnom slede,  ale  dramaturgické schválnosti udierajú do zraku   ako  skrytá silná parodická  absurdnosť  postáv vrátane  genderovej kritičnosti.   Silne  rezonujú  opakované  hudobne-parodické  javy, napríklad  ako  kombinácia J.S. Bacha s  kakofonickým minimalizmom toho istého tónu, pre sláčikové a ďalšie orchestrálne nástroje.

Pozorné publikum  zaujmú  kostýmovo inotajové  nuansy:  kostýmy z čierno-bielej  džinoviny  s  absurdnými  ornamentami  u  väčšiny postáv.  Do pozornosti publika  sa hlásia  aj niektoré  choreograficky  ko  v podobe  akejsi  naivisticky-biotickej  kariky. Napríklad  pri  tanci  šľachticov  na počesť  kráľovnej.   Spomenuté  kreatívne  špecifiká   majú potenciál   veľmi  značne  dolaďovať  celkový  dojem  z  filmu,  veľakrát,  i  z pozície inteligentnejšieho diváka.

Favoritka  je  v  globálnom zovšeobecnení  doteraz  nápadmi najkoncentrovanejšou snímkou  pôvodom gréckeho režiséra  Jorgosa Lathimosa.  Jeho najnovšie filmové dielo  má  nepochybne  výrazne  provokatívne  výpovedné   prvky, pod ktorým je však  „klasický  konzervatívny  naratívny  oblúk“.

Sympatická  je  karikatúra  a dichotómia na všetky oblasti.  Muži sú  variantom  efemérnych  pákových idiotov,  a ženy zas manipulačné zvrátené beštie. Avšak o triedu výkonnejšie,  v mocenských šachovniciach.

Vďaka za hereckú bravúru:  zábavné  gestá  Emmy Stone versus  strnulá face  Rachel Weisz,   keď   dominuje  ústredné  herecké   trio  ako  jednoznačne najsilnejšie  tmeliaci  moment  filmu.

Svojbytne  určené kapitoly  sú  ozvláštnené  neskutočne  drzými výstrelkami. Žiaľ  či  našťastie  aj   bez  akéhokoľvek pátosu  vo  finálnej  katarznej  pointe.  Prelínačky so sedemnástimi králikmi,  ako  symbolika  aristokratickej impotencie.

I  keď  paradoxne  túto  vcelku vágnu  hlavičku na klinci  naratívneho prúdenia  by  asi  nepredpokladal  žiaden laický dramaturg.

Review summary: Cameraman’s incorrect image distortions are often presented with problematic technical quality of the image (multiple fisheye often with a panorama) and evoke the impression of pofiderality. On the other hand, there is a dramaturgical pressure with the incorrectness of every single situation, which has a counterbalance in the absurd degradation of the conflict, for example, as a rebellion against the currently dominant Hollywood feminism.

Lathimos‘ male characters are ephebic pussies and horny retarders. His female characters are a perverted beast, but a class more powerful. Here, although the story shifts flow in a sovereign sequence, the dramaturgical approvals strike the eye as a hidden strong parodic absurdity of the characters, including gender criticism. Repetitive musical-parody phenomena resonate strongly, for example as a combination of J.S. Bach with cacophonic minimalism of the same tone, for string and other orchestral instruments.

The attentive audience will be captivated by the inotaju costume nuances: costumes made of black and white gin with absurd ornaments on most of the characters. Some choreographic approvals in the form of a kind of naive-idiotic caricature, for example during a dance of nobles in honor of the queen, also come to the attention of the audience. The mentioned creative specifics have the potential to fine-tune the overall impression of the film, often from the position of a smarter viewer.
 

Evaulácia – film critic – G GROBER: 60 %

Svetová premiéra 30. augusta 2018 na MFF BENÁTKY