Titul: Farby života, Indori, Japonsko, 1912

Réžia: Osamu Minorikawa

Hrajú: Kazuko Jošijuki, Džunko Fudži, Mie Nakao

SYNOPSIS

Film o obchodnom úspechu trojice senioriek založený na pravdivom príbehu.

MOVIE REVIEW 

Trojica   japonských babičiek  sa  pozná od detstva, a akosi všetci priľnuli k ťažkým prírodným podmienkam a poľnophospodárskej obžive v horskej oblasti prefektúry Tokušima.  Jedného dňa sa rozhodnú  presadiť svoj  starecký apetít  a vôľu čosi urobiť  v  podnikaní, i keď sú v dôchodkovom veku.   Predmetom   netypického   obchodu  sú   prírodné  dekorácie  pre gastroprodukry ako listy stromov,  kvetín,  a podobne.

Okolie   starším hrdinkám  statočne dáva polená pod nohy, a oni veľakrát musia začínať takmer od nuly, a znova.  Forma filmu však nedáva publiku osobitejšieho poznania, len stredná hĺbka ponoru do postáv, s takmer jediným typom hrdinu, spovedaním sa na kameru, a typicky japonskému priznávaniu sa k vlastnej vine a zlým skutkom.

Žáner filmu je melacholická dramatizačná  satira na rozhraní so žánrom telenovely snímanej filmovým spôsobom, avšak s príznačnou nasládlou romantizujúcou atmosférou, pri každej  epickej  rozpomienke na minulosť, či  vnútornom monológu deja, ktorý je viac televíznym  produktom a divadlom, než filmom pre festivalového diváka, zvyklého na globálnu dynamiku, motivácie a protikladné charaktery.

Štýl  audiovizuálnej snímky  vsadil po pomalé a retardujúce tempo, minimálne objasňovanie motivácie, a opis skôr prírodných scenérií a tradičného japonského vidieka v idylických polohách.

Žiaľ okrem vzácneho japonského koloritu,  film nehovorí nič podstatné o aktuálnom generačne a industriálne komplikovanom Japonsku, či oblasti Ázie, z ktorej príbeh pochádza.

Technická kvalita kamery, výber a pestrosť lokalít, spolu so značne  naduženou a nekomplikovanou hudobnou dramaturgiou, ktorá istí emociálne reakcie diváka, nevyvoláva reakcie na úrovni  súčasných potrieb publika a nášho  určite značne náročného klubového diváka.

Hodnotenie: 55 %