Filmová recenzia: Dievča

Print Friendly

Titul: Dievča, Belgicko, 2018, 105´

Réžia: Lukas Dhont

Synopsis: Lara je  budúca žena  narodená s mužskou identitou, a ktorá sa  v pubertálnom veku  genderovo  transformuje  pomocou  hormonálnych a chirurgických  zásahov.  Mladá žena  študuje na  baletnej škole, ktorá je náročná pre jej osobný i  umelecký  život.

MOVIE REVIEW

Obsahovo špecifická snímka belgických autorov  a  ani nie tridsaťročného  belgického  režiséra Lukas Dhonta (ako objav roku a mladý európsky talent),  je reflexiou  osobne vymedzenej  témy  transgenderovej  transformácie   z  pozície  skoro ideálnej  konštelácie pre životnú zmenu.

Hlavným  hnacím motorom  Lary  je sám jej vnútorný svet, avšak len explicitne a naturalisticky podaný, so  silnou  túžbou,  ktorej sa nič nemôže postaviť.

DIEVČA | ASFK.sk

Film  Dievča  sa stretá s veľmi kritickou reakciou  z  aktuálneho  transgenderového prostredia, ktoré  obsahovú  i  umeleckú formu  projektu vyložene odmietajú ako veľmi vágnu.   Dôvodom je  najmä nízka psychologická empatia  do psychológie problematiky.  Ani vzťahy v rámci rodinného súkolia dospievajúcej Lary  neodzrkadľujú  špecifickejší ponor či analýzu do hĺbky.

Recenzia: Keď bolí telo aj duša - Film a televízia - Kultúra - Pravda.sk

Napríklad  chýba  podrobnejšie rozvedenie  vzťahu s mladším, šesťročným bratom Milom.  Lare a Milovi chýba  matka.   Autori  sa sústreďujú  na  obraz   situácií  s vonkajším zjednodušovaním  fyzickej driny v balete  alebo  naturalistické   prezentácie  zakrvavených  baletných špičiek počas scénického drilu.  Fenomén a symbol  zrkadla  je  naopak  jedinou hmatateľnou  ilustráciou   pocitov  a  špecifického   boja  s  dysfunkciou, kde ide o nesúlad  vnímania  duše a tela  pri  trans  jedincoch.

Dievča

Autori  postupovali veľmi voľne, bez skutočného vnoru do komunity. Navyše  si vybrali dosť drastické riešenie záverečného  problému hrdinky, čiže fakt,  že  si  zúfalý dospievajúci jedinec vytrhne mužský rozmnožovací orgán,  čo  je  značne  špekulatívne, alebo  ako efekt šokovania  za každú cenu.

Obrovskou  výhradou je aj odborná stránka problému, pretože samotný  finálny  zúfalý čin hrdinky – fakticky  po medicínskej stránke  priamo znemožňuje  úspešný priebeh  operačného zákroku, ale taktiež  aj bezproblémovú  ďalšiu vytúženú  aktivitu Lary, vrátane operácie a zdravotne plnohodnotnejšej  existencie.  Filmové dielo o  špecificky vymedzenej  bludnej  a skratovej pointe, z odbornej stránky  skutočne  nepochopiteľne mlčí, čo je súčasne neetické a odborne veľmi, veľmi vágne.

Lara  belgických autorov  a  režiséra Lukasa Dhonta  sa  ako dievča v chlapskom tele  napokon  nestane ani telesne a ani duševne  tým, čo si tak  urputne predsavzala. Opustí baletnú školu,  ba všetko je naopak, a  to aj  bez formálneho klišéovitosti  vzdoru okolia a spoločenského súhlasu či protestu.

Paradoxne len veľmi málo ľudí  z publika môže  na základe indícií tvorcov a deja  filmu  pochopiť, že pointou príbehu je takáto krutá osobná  tragédia pre mladú experimentujúcu bytosť, i keď téma je sama o sebe emotívne príťažlivo prerozprávaná.

Review summary: The authors proceeded very freely, without real immersion into the community. In addition, they chose a rather drastic solution to the heroine’s final problem, the fact that a desperate adolescent would rip out a male reproductive organ, which is highly speculative, or as a shock effect at all costs.

A huge reservation is also the technical side of the problem, because the very desperate act of the heroine – in fact, from a medical point of view directly prevents the successful course of surgery, but also the trouble-free further coveted activity of Lara, including surgery and healthier full-fledged existence. A film about a specifically defined delusional and short-circuit point, from a professional point of view, it is really incomprehensibly silent, which is at the same time unethical and professionally very, very vague.

As a girl in a boy’s body, Lara, a Belgian author and director Lukas Dhont, will not become, physically or mentally, what she has so desperately committed to. He leaves ballet school, and vice versa, even without the formal cliché of defiance of the environment and social consent or protest.

Paradoxically, very few people in the audience can understand from the clues of the filmmakers and the story of the film that the point of the story is such a cruel personal tragedy for a young experimenting being, even though the topic itself is emotionally appealingly retold.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV