
Titul: Dievča, Belgicko, 2018, 105´
Réžia: Lukas Dhont
Synopsis: Lara je budúca žena narodená s mužskou identitou, a ktorá sa v pubertálnom veku genderovo transformuje pomocou hormonálnych a chirurgických zásahov. Mladá žena študuje na baletnej škole, ktorá je náročná pre jej osobný i umelecký život.
MOVIE REVIEW
Obsahovo špecifická snímka belgických autorov a ani nie tridsaťročného belgického režiséra Lukas Dhonta (ako objav roku a mladý európsky talent), je reflexiou osobne vymedzenej témy transgenderovej transformácie z pozície skoro ideálnej konštelácie pre životnú zmenu.
Hlavným hnacím motorom Lary je sám jej vnútorný svet, avšak len explicitne a naturalisticky podaný, so silnou túžbou, ktorej sa nič nemôže postaviť.
Film Dievča sa stretá s veľmi kritickou reakciou z aktuálneho transgenderového prostredia, ktoré obsahovú i umeleckú formu projektu vyložene odmietajú ako veľmi vágnu. Dôvodom je najmä nízka psychologická empatia do psychológie problematiky. Ani vzťahy v rámci rodinného súkolia dospievajúcej Lary neodzrkadľujú špecifickejší ponor či analýzu do hĺbky.
Napríklad chýba podrobnejšie rozvedenie vzťahu s mladším, šesťročným bratom Milom. Lare a Milovi chýba matka. Autori sa sústreďujú na obraz situácií s vonkajším zjednodušovaním fyzickej driny v balete alebo naturalistické prezentácie zakrvavených baletných špičiek počas scénického drilu. Fenomén a symbol zrkadla je naopak jedinou hmatateľnou ilustráciou pocitov a špecifického boja s dysfunkciou, kde ide o nesúlad vnímania duše a tela pri trans jedincoch.
Autori postupovali veľmi voľne, bez skutočného vnoru do komunity. Navyše si vybrali dosť drastické riešenie záverečného problému hrdinky, čiže fakt, že si zúfalý dospievajúci jedinec vytrhne mužský rozmnožovací orgán, čo je značne špekulatívne, alebo ako efekt šokovania za každú cenu.
Obrovskou výhradou je aj odborná stránka problému, pretože samotný finálny zúfalý čin hrdinky – fakticky po medicínskej stránke priamo znemožňuje úspešný priebeh operačného zákroku, ale taktiež aj bezproblémovú ďalšiu vytúženú aktivitu Lary, vrátane operácie a zdravotne plnohodnotnejšej existencie. Filmové dielo o špecificky vymedzenej bludnej a skratovej pointe, z odbornej stránky skutočne nepochopiteľne mlčí, čo je súčasne neetické a odborne veľmi, veľmi vágne.
Lara belgických autorov a režiséra Lukasa Dhonta sa ako dievča v chlapskom tele napokon nestane ani telesne a ani duševne tým, čo si tak urputne predsavzala. Opustí baletnú školu, ba všetko je naopak, a to aj bez formálneho klišéovitosti vzdoru okolia a spoločenského súhlasu či protestu.
Paradoxne len veľmi málo ľudí z publika môže na základe indícií tvorcov a deja filmu pochopiť, že pointou príbehu je takáto krutá osobná tragédia pre mladú experimentujúcu bytosť, i keď téma je sama o sebe emotívne príťažlivo prerozprávaná.
Review summary: The authors proceeded very freely, without real immersion into the community. In addition, they chose a rather drastic solution to the heroine’s final problem, the fact that a desperate adolescent would rip out a male reproductive organ, which is highly speculative, or as a shock effect at all costs.
A huge reservation is also the technical side of the problem, because the very desperate act of the heroine – in fact, from a medical point of view directly prevents the successful course of surgery, but also the trouble-free further coveted activity of Lara, including surgery and healthier full-fledged existence. A film about a specifically defined delusional and short-circuit point, from a professional point of view, it is really incomprehensibly silent, which is at the same time unethical and professionally very, very vague.
As a girl in a boy’s body, Lara, a Belgian author and director Lukas Dhont, will not become, physically or mentally, what she has so desperately committed to. He leaves ballet school, and vice versa, even without the formal cliché of defiance of the environment and social consent or protest.
Paradoxically, very few people in the audience can understand from the clues of the filmmakers and the story of the film that the point of the story is such a cruel personal tragedy for a young experimenting being, even though the topic itself is emotionally appealingly retold.