Filmová recenzia: Keď sme umierali / Hamchenan  ke  Mimordim

Print Friendly

Titul:  Keď sme umierali (Hamchenan ke Mimordim), Irán, 2018, 70 min.
Réžia
: Mostafa Sayari
CASTING /  Hrajú: Madjid Aghakarimi, Nader Fallah, Elham Korda…

Genre: festivalová artovka, road movie

MOVIE    REVIEW

Podmanivý a tajomný celovečerný debut Keď sme umierali je  melancholickým a  poučným  príbehom mužov a žien, ktorí pátrajú po zmysle tragickej straty a vzťahoch medzi sebou navzájom.

Film  Mostafu  Sayariho, ktorý sa v profesijnom živote venuje aj psychológii,  mal premiéru na MFF v Benátkach (2017),  kde sa predstavil ako skutočná kreatívna osobnosť  s perspektívou uspieť  aj v  artovom festivalovom  prostredí.

Zápletkou filmu  je psychologická  analýza rodinných vzťahov v rodine, keď dve autá prepravujú telo mŕtveho muža,  v čase najväčších horúčav na miesto, kde si zosnulý „údajne prial byť pochovaný“.

Keď sme umierali (2018) - KinoKlub

Traja konfliktní bratia a zmierlivá ale svojhlavá  sestra plnia poslednú vôľu  mŕtvej  hlavy  ich rodiny.  Ich  púť je vykreslená  za prizmou čoraz väčších pochybností, pretože nikto nepozná  ono vidiecke miesto, a nik nemal v poslednej dobe ani skutočný vzťah k ich otcovi.  Snímka založená na minimalizme. Film  má invenčnú  pointu v scenári, Snímka je  produkovaná s dobrým obsadením, a vynikajúcim režijným vedením. Bonusom je aj civilná kamera, s prirodzenou tonálnosťou obrazu, ktorá sprostredkuje značne exotický pocit iránskeho vidieka,  a aktuálny (anti)svet plný  globálnej  (ne)unáhlenosti.

Keď sme umierali | CITYLIFE

Vo fatálnom konci  príbehu sa publikum dozvie veľmi prekvapujúcu pointu príbehu, ktorá je presným zrkadlom ich divokého a tvrdého  spolužitia.  Film je tvrdým morálnym zrkadlom, pre globalizáciu narušenými tradičnými i  rodinne nastavenými zvyklosťami v Iráne.

Evaluácia – film critic: 65 %  Premiérované na MFF Iránci, Film Europe

Review summary: Mostaf Sayari’s film, which also focuses on psychology in his professional life, premiered at the Venice IFF (2017), where he presented himself as a true creative personality with the prospect of succeeding in an art festival environment.

The plot of the film is a psychological analysis of family relationships in the family, when two cars transport the body of a dead man, at the time of the greatest heat to the place where the deceased „allegedly wished to be buried“.

The three conflicting brothers and the conciliatory but headstrong sister fulfill the last will of the dead head of their family. Their pilgrimage is depicted behind the prism of growing doubts, because no one knows the rural place, and no one has had a real relationship with their father lately. Image based on minimalism. The film has an inventively pointed script, with a good cast, and excellent directing. A civilian camera is also a bonus, with the natural tonality of the image, which conveys a rather exotic feeling of the Iranian countryside, and the current world full of global haste.

At the fatal end of the story, the audience learns a very surprising point of the story, which is an exact mirror of their wild and hard coexistence. The film is a hard moral mirror, disrupted for globalization by traditional and family customs in Iran.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV