
Titul: Súmrak (Napszállta), Maďarsko, Francúzsko, 2018, 114´
Filmová réžia: László Nemes
Scenár: László Nemes, Clara Royer
Kamera: Mátyás Melis
Strih: Matthieu Taponier
Hudba: László Melis
Hrajú: Juli Jakab, Vlad Ivanov, Susanne Wuest, Björn Freiberg, Urs Rechn, Levente Molnár, Judit Bárdos, Christian Harting, Uwe Lauer, Tom Pilath, Sándor Zsótér, Balász Czukor, Mihály Kormos, Marcin Czarnik, Evelin Dobos, Péter Francsikai a ďalší.
Distribúcia: Film Europe Media Company, v SR od 15. novembra 2018, Foto: Film Europe Media Company
MOVIE REVIEW
Nové dielo maďarského režiséra László Nemesa, ktorý za film o pomeroch v likvidačnom tábore smrti Saulov syn dostal Oscara, prináša tentoraz historickú tému o konci monarchie Súmrak.
Mladá klobučníčka Irisz Leiter (Juli Jakab) sa po dlhých rokoch, ktoré strávila vyučením sa v Taliansku, vracia do svojho rodného Budapešti, aby získala prácu v obchode, ktorý kedysi patril jej tragický zosnulým rodičom. Nový majiteľ Oszkár Brill (Vlad Ivanov) akoby vytušil komplikovanosť a bytostné odcudzenie sympatickej adeptky. Síce ju pošle domov, až napokon keď tá odmietne, privolí s pobytom v ich firme.
Hrdinka Irisz však je tvrdohlavá, sleduje prostredie a pátra po minulosti. Tá sa javí temná a ešte temnejšia. Brat bol čudák a vyvrheľ, amorálny a údajne niekoho zavraždil.
Veľké a ešte väčšie tajomstvá minulosti: kvôli čomu zahynuli jej rodičia pri požiari, prečo sa brat skrýva, prečo je grófka, ktorej údajne jej brat zabil manžela, značne mimo, všetci klamú, vymýšľajú si, a zastierajú sami seba. Útržkové vrsvenie tém a autorských dojmov však pôsobí ako lapidárny a príliš chcený odkaz, ktorého ako ornament parádne tvorivo zašifrovali, obrazy, mementá a mostíky v rozkošatenom deji i prekrútenej zápletke, z ktorej sa stáva stále neprehľadnejšie bludisko so sledom otázok a následne žiadnom zavŕšení.
Do značnej miery len martýra či maniera l´art pur l´art, strach a depresia z žitia, žiadne veľké psychlogizovanie. Žiadne pútavé a lákavé motívy či naratívne klišé. Naopak enigmatický labyrint tvorby a forma značne neprehľadná, a to úmyselne a programovo. Kino trpezlivého a tolerantného diváka, i v „umeleckom a festivalovom poli“ veľmi netypické dielo, zaručene antidivácke.
Pre artové publikum je Súmrak „placebom rôznych chutí a vôní“, ale taktiež kumuluje enigmatickým spôsobom otázky, záhadné postoje a reakcie o dobe, ktorá bola pred vyše storočím. Maďarská snímka komunikuje autorskou licenciou k subjektívnym výkladom čohokoľvek a súčasne v podtexte dáva nejasnú odpoveď na nevyslovené otázky o príčinách a súmrakoch odchádzajúcich svetov.
Paradoxne sa štýl maďarského historického veľkofilmu príliš nepodriaďuje inováciám, a i tu vidno množstvo steadycamových jázd. Napríklad PLÁVAJÚCA KAMERA značne stereotypne spoza chrbta hlavnej postavy. Dokonca so zámerne zneostrovaným ďalším plánom hlavnej akcie. Akoby autori vnímali psychické pokrivenie a životné paradoxy chaosu ako umeleckú normu.
Pointa: zahnívajúci absolutizmus a koniec monarchie. Dielo neozvláštni ani vizuálna kameramana Mátyasa Erdélyho, ktorého „hravé neostrosti“ pôsobia skôr skľučujúco.
Svet bohatstva sa leskne a hýri vo farbách, svet spodiny zasa v tieňoch. Nuž nie každému sadne história – ako štylistické a estetické cvičenie s vyše dvojhodinovou dĺžkou, kde hrdinka je rovnako životne neakceptovateľná, ako akákoľvek ďalšia postava z dekadentného príbehu.
Maďarskú snímku ťažko nazvať dejovým historickým filmom, a na druhej strane chýba vízia i posolstvo.
Projekt doplatil na svoje vysoké ambície a autorskú fixáciu prístupu. Okrem znechutenia publika z márnych dejových prísľubov. Snímky akoby „hry na tajomstvo a lúštenie autorských predpojatí k dobe“, ktorú si László Nemes sám vymedzoval. Ale Franz Kafka by mal určite radosť, pretože výsledným dojmem je stav dezilúzie a znechutenia, obdobne ako v románe Proces.
Hodnotenie – film critic: 50 %