
Titul: Nico, Krajina: Francúzsko – Taliansko, 1988
Filmová réžia: Susanna Nicchiarelli
Scenár: Susanna Nicchiarelli, Kamera: Crystel Fournier, Strih: Stefano Cravero, Hudba: Gatto Ciliegia Contro il Grande Freddo, Účinkujú: Trine Dyrholm, Calvin Demba, Karina Fernandez, Sandor Funtek, John Gordon Sinclair
PR NOTICKA: Prosím, nevolajte ju Nico a nerobte z nej „múzu Andyho Warhola“. Christa Päffgen sa ani po dvoch desaťročiach nechce vyjadrovať ku krátkemu času, ktorý strávila s kapelou Velvet Underground. Zo svojho pohľadu začala skutočne žiť až po skončení tohto slávneho obdobia, i keď o jej sólovú kariéru či myšlienky sa reportéri a obdivovatelia vo všeobecnosti veľmi nezaujímali… Biografický film Nico, 1988 zobrazuje posledné dva roky života Nico/Christy vrátane medzinárodných vystúpení – raz fenomenálnych, inokedy trápnych. Popritom sa speváčka snaží nadviazať puto so synom, ktorý má samovražedné sklony, a po opici si často šľahne heroín. Režisérka Susanna Nicchiarelli zobrazuje Nico ako tvrdú a zároveň zraniteľnú, občas poľutovaniahodnú, no nikdy nie úbohú.
MOVIE REVIEW
Drsný hudobný portrét speváčky Nico zo sklonku jej problémového života, keď mala po kariére a bola psychicky rozkolísaná. Nico bola závislá na heroíne a túžila si nájsť cestu k vlastnému dospelému synčekovi, ktorý trpel depresiami, a bol rovnako posadnutý závislosťami, osamotením a psychickými problémami.
Spevácka ikona, ktorý u nás skoro nik nepozná sa preslávila najmä spoluprácou s warholovskou superkapelou The Velvet Undeground.
Nová snímka sleduje nie príliš známu speváčku za zenitom a na sklonku žitia na európskom sólo turné do krajín strednej Európy a bývalého Československa.
Tento francúzko-taliansky životopisný film o provokatívnej hudobnej interprétke s berlínskym pôvodom, ktorý vstupuje do distribúcie má však nie veľmi dynamickú formu narácie a zvolených prostriedkov. Autori filmu nejdú hlbšie ani do charakterovej analýzy motívov, deja alebo postáv. Hlavnú hrdinku Nico vykresľujú ako ako neznesiteľnú a dosť beznádejne závislú trosku, s rozpadajúcou sa osobnosťou, ale súčasne obklopenú množstvom „zacyklených hudobných kolegov„, ktorí nemajú ani odvahu k slobode, ani riadny profesijný grif.
Obmedzený produkčný rozpočet a mladá príliš ambiciózna režisérka dali vzniknúť zvláštnemu „európskemu roadmovie„. Koprodukčný projekt je však filmom bez výraznejšieho názoru na zobrazované historické či životné súvislosti, v čom nás maximálne podporí i celkovo komótne tempo narácie, ktoré nespeje k ničomu zásadnejšiemu: odrazy zašlej slávy kedysi uznávanej speváčky Nico. Z mladej temperamentnej spievajúcej modelky Nico je skôr zámerná troska – otravná korpulentná dáma, síce s aurou, ale najmä s nepríjemnými mindrákmi, ktoré dáva pocítiť neprofesijných konaním i svojmu okoliu.
Na neutrálnom a v mnohom otáznom umeleckom výsledku má klúčový podiel najmä mladá talianska režisérka Susanna Nicchiarelli, ale aj slabšia kreatívna produkcia RAI CINEMA. Hlavnou príčinou je zrejme menej šťastný scenár projektu, ktorý nemá excelentné realizačné zložky projektu ani vo výprave, ani v obsadení, ani v kamerovom vedení. Okrem titulnej postavy vyznievajú herci vo vedľajších roliach prekvapujúco nevýrazne, a neodpovedajú ani životnými prejavmi.
Hodnotenie – film critic: 55 %