
Titul: Jan Palach , ČR, SR, 2018
Dĺžka: 123 minút
Filmová réžia: Roberet Sedláček
Scenár: Eva Kantůrková
Kamera: Jan Šuster
Strih: Josef Krajbich
Hudba: Michal Rataj
CAST / Hrajú: Viktor Zavadil, Zuzana Bydžovská, Denisa Barešová, Kristína Kanátová, Jan Vondráček, Michal Balcar, Karel Jirák, Gérard Robert Gratadour, Simone Hrášková, Patrik Paušo, Ivan Sochor a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 30. augusta 2018, foto: CinemArt SK
Review
Robert Sedláček je osvedčeným televíznym, seriálovým a filmovým režisérom, pravidelne spolupracujúcim s Českou televíziou na angažovaných súčasných látkach, s víziou verejnoprávnosti. Jeho najnovší, vyše dvojhodinový film, a už deviaty filmový opus, ktorý sa nesnaží vybočovať z tejto línie, okrem iného ponúka s limitovaným rozpočtom dobre zvládnuté remeslo, ktoré divák vidí najmä v hereckej selekcii a práci s protagonistami, vo výbere rekvizít a lokácií. Ale menej už v dramaturgii a príbehovej forme, či v reálnych emóciách, ktoré by boli spojené s akousi víziou a presahom zobrazenej látky.
Historický film JAN PALACH je najmä osobným, rodinným a civilným filmom, a taktiež psychologicky orientovaným portrétom študenta/martýra, o ktorom nik netušil, že bude schopný prelomového činu „živej horiacej pochodne“.
S odstupom rokov však ešte ani dnes niet veľa relevantných historických dát o tom, ako to vlastne bolo, a čo bola motivácia k hrdinskému samoupáleniu, a ani o tom, ako to všetko prebehlo. Možným vzorom hrdinu, ktorý sa rozhodol pre samoupálenie mohol byť známy fotografický materiál o vietnamskom budhistickom mníchovi, ktorý sa upálil v roku 1963.
Príbeh Jána Palacha spracovala scenáristka Evou Kantůrková. V hlavnej úlohe študenta Palacha sa prezentoval Viktor Zavadil, pričom rovnako dôležitou postavou pre pochopenie doby je postava matky Jána Palacha – ako dôležitej hlavy rodinnej bunky v nekompletnej rodine (bez otca), v ktorej sa z pôvodne živnostníckej (1948) stáva typická normalizovaná komunistická rodina. Palachova matka je herecky silne vykreslená Zuzanou Bydžovskou.
Sedláčkova snímka je prestúpená vcelku nenásilnou interpretáciou reálnej doby, keď spoločenské i medziľudské zlo autori snímky vykresľujú najmä z perspektívy a pohľadu na zápas mladého angažovaného človeka, ktorý študuje históriu na univerzite. Vidno ako na mladého formujúceho sa a zodpovedného človeka zavážia všetky spoločenské tlaky i reálna politika komunistickej strany, vrátane nenaplnených ideálov, spoločenského konzumizmu, i vlastnej rodinnej mikro-adaptácie živnostenského pôvodu, na praktické potreby spoločenského konformizmu, ale aj vynútenému prispôsobeniu sa „konzervatívnemu krídlu československých komunistov“ (tolerancia k zhubnej normalizačnej ideológii G. Husáka), a sú pre hrdinu mimoriadne podnetné.
Škoda, že vo filme Roberta Sedláčka už nie je reakcia českej verejnosti Palachovu horiacu pochodeň, pretože pohrebu tohto národného martýra sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. Takže i v čase normalizácie sa skutočne podarilo zmobilizovať masy, i keď ideály a občianska charakternosť napokon vyšumeli do neurčitosti.
Navyše mladému divákovi určite musí chýbať prirodzená reakcia jeho okolia na „horiacu pochodeň“, a najmä matky, s ktorou mal vzťah plný napätia a obáv (otvárala mu poštu, mala snahu ho uväzniť v jeho izbe, a nepúšťať ho do sveta). V ďalších roliach tejto angažovanej snímky vidíme charakterné role, v ktorých účinkujú Kristína Kanátová, Michal Balcar, Karel Jirák nebo Jan Vondráček.
Mladý Palach sa prejavoval síce nenápadne, ale bol aj empatický a pritom zásadový, a na spoločenské ideály mimoriadne citlivý. Čin obete hrdinu nie je režisérom filmu prekvapujúco ani vysvetlený, ani komentovaný, ale naopak vecne prezentovaný v závere snímky dosť naturalistickým podaním, čo je v českej kinematografii vcelku nóvum.
Vďaka tvorivému štábu a Českej televízii i napriek výhradám – za veľmi slušný historický film, čím režisér Robert Sedláček českého i slovenského diváka milo prekvapil. Film možno tematicky i kreatívne odporučiť, rovnako ako skvelý a už dosť známy opus Horiaci ker oscarovej režisérky poľského pôvodu Agnieszky Holland (TV produkt HBO).
Evaluácia – Gabriel Gröber: 65 %
Film uviedli ako premiérové dielo na slávnostnom otvorení Festivalu Slobody, november 2018, v Bratislave