Titul:  Jan Palach , ČR, SR, 2018
Dĺžka: 123 minút
Filmová réžia: Roberet Sedláček
Scenár: Eva Kantůrková
Kamera: Jan Šuster
Strih: Josef Krajbich
Hudba: Michal Rataj
CAST /  Hrajú: Viktor Zavadil, Zuzana Bydžovská, Denisa Barešová, Kristína Kanátová, Jan Vondráček, Michal Balcar, Karel Jirák, Gérard Robert Gratadour, Simone Hrášková, Patrik Paušo, Ivan Sochor a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 30. augusta 2018, foto: CinemArt SK

Review

Robert Sedláček je osvedčeným televíznym, seriálovým  a filmovým režisérom, pravidelne spolupracujúcim s Českou televíziou na angažovaných súčasných látkach, s víziou verejnoprávnosti.  Jeho najnovší, vyše dvojhodinový film, a už deviaty filmový opus, ktorý sa nesnaží vybočovať  z tejto línie,  okrem iného  ponúka s limitovaným rozpočtom dobre zvládnuté remeslo, ktoré divák vidí  najmä  v  hereckej selekcii  a práci s protagonistami,  vo výbere rekvizít a lokácií.  Ale menej už v dramaturgii a príbehovej forme, či v reálnych emóciách, ktoré by boli spojené s akousi víziou a presahom zobrazenej látky.

Historický film  JAN PALACH   je  najmä osobným, rodinným a civilným filmom, a taktiež  psychologicky orientovaným portrétom študenta/martýra, o ktorom nik netušil, že  bude schopný  prelomového  činu  „živej horiacej pochodne“.

S odstupom rokov však ešte ani dnes niet veľa relevantných historických dát o tom, ako to vlastne bolo, a čo bola motivácia k  hrdinskému samoupáleniu,  a ani  o tom, ako to všetko prebehlo.  Možným vzorom  hrdinu, ktorý sa rozhodol pre samoupálenie  mohol byť  známy  fotografický  materiál  o  vietnamskom budhistickom mníchovi, ktorý sa upálil v roku 1963.

Príbeh Jána Palacha spracovala scenáristka  Evou Kantůrková.  V hlavnej úlohe  študenta  Palacha  sa  prezentoval  Viktor Zavadil, pričom rovnako dôležitou postavou  pre pochopenie doby  je postava matky  Jána Palacha  –  ako dôležitej hlavy rodinnej bunky v nekompletnej  rodine (bez otca),  v  ktorej  sa  z  pôvodne  živnostníckej  (1948)  stáva  typická  normalizovaná  komunistická rodina.  Palachova  matka je herecky silne  vykreslená Zuzanou Bydžovskou.

Sedláčkova snímka  je prestúpená  vcelku nenásilnou  interpretáciou  reálnej doby, keď spoločenské i medziľudské  zlo  autori  snímky vykresľujú  najmä  z perspektívy a  pohľadu  na  zápas mladého angažovaného človeka, ktorý študuje históriu na univerzite.  Vidno ako na mladého formujúceho sa a zodpovedného  človeka  zavážia  všetky spoločenské tlaky i reálna politika komunistickej strany, vrátane nenaplnených ideálov, spoločenského konzumizmu, i  vlastnej rodinnej  mikro-adaptácie živnostenského pôvodu, na praktické  potreby spoločenského konformizmu,  ale aj  vynútenému prispôsobeniu sa „konzervatívnemu krídlu  československých komunistov“  (tolerancia k  zhubnej  normalizačnej ideológii G. Husáka),  a  sú pre hrdinu mimoriadne podnetné.

Škoda, že vo filme  Roberta  Sedláčka  už nie je reakcia českej verejnosti Palachovu horiacu pochodeň, pretože  pohrebu  tohto národného martýra sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. Takže  i  v čase  normalizácie  sa skutočne  podarilo  zmobilizovať  masy, i keď  ideály  a  občianska charakternosť napokon vyšumeli do neurčitosti.

Navyše  mladému divákovi určite musí chýbať  prirodzená reakcia jeho okolia na „horiacu pochodeň“, a najmä matky, s ktorou mal vzťah plný napätia a obáv (otvárala mu poštu, mala snahu ho uväzniť v jeho izbe, a nepúšťať ho do sveta).  V ďalších roliach tejto angažovanej  snímky  vidíme charakterné  role, v ktorých  účinkujú  Kristína Kanátová, Michal Balcar, Karel Jirák nebo Jan Vondráček.

Mladý  Palach  sa prejavoval síce nenápadne, ale bol aj empatický  a pritom zásadový, a na spoločenské ideály  mimoriadne citlivý.  Čin obete  hrdinu  nie je režisérom filmu prekvapujúco  ani vysvetlený, ani komentovaný, ale  naopak vecne prezentovaný  v závere snímky  dosť  naturalistickým podaním, čo je  v českej kinematografii vcelku nóvum.

Vďaka tvorivému štábu a Českej televízii  i  napriek výhradám  –  za  veľmi slušný historický film, čím režisér Robert Sedláček  českého i slovenského diváka milo prekvapil.  Film možno  tematicky i kreatívne  odporučiť,  rovnako ako skvelý a už dosť známy  opus Horiaci ker  oscarovej režisérky poľského pôvodu Agnieszky Holland (TV produkt HBO).

Evaluácia – Gabriel Gröber: 65 % 

Film uviedli ako premiérové dielo na slávnostnom  otvorení  Festivalu Slobody, november 2018, v Bratislave