
Titul: Dogman, Taliansko, Francúzsko, 2018
Dĺžka: 102 min
Režie: Matteo Garrone
Scénář: Ugo Chiti, Massimo Gaudioso, Matteo Garrone
Kamera: Nicolai Brüel
Hudba: Michele Braga
Střih: Marco Spoletini
Scénografie: Dimitri Capuani
Kostýmy: Massimo Cantini Parrini
Hrají: Marcello Fonte, Edoardo Pesce, Nunzia Schiano, Adamo Dionisi, Francesco Acquaroli, Alida Baldari Calabria, Gianluca Gobbi, Aniello Arena a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 25. októbra 2018
Foto: CinemArt SK
PR NOTICKA CZ/CinemArt Na chudém předměstí mezi metropolí a divočinou platí jen zákon nejsilnějšího. Marcello (Marcello Fonte) zde dělí svůj čas mezi práci v skromném salónu pro psy a láskyplnou péči o dceru (Alida Baldari Calabria). Bohužel do jeho života zasahuje i neurvalý Simoncino (Edoardo Pesce), bývalý boxer a surovec, který terorizuje celé okolí. Drobného a citlivého Marcella k němu poutá nejednoznačný a ponižující vztah. Ve snaze vrátit svému životu důstojnost naplánuje zoufalou pomstu a jeho akce vede k nečekanému výsledku.
Review
Režisér Matteo Garrone narodený v Ríme (1968) ako dieťa filmového kritika a fotografky, už získal viac než 27 medzinárodných ocenení a viac než 50 nominácií. (IMDb)
V európskom festivalom okruhu známy projektami ako Prvná láska (2004), ktorý ocenili Strieborným Medveďom za hudbu na MFF Berlín, protimafiánskou snímkou Gomorra (2008), s ocenením Velká cena na MFF v Cannes, a filmom Reality Show (2012), taktiež ocenenou snímkou Velká cenou v Cannes. Najnovší Dognan, 2018 získal na MFF v Cannes Veľkú cenu a Cenu za najlepší mužský herecký výkon.
Francúzko-talianska koprodukčná snímka Dogman sa opiera o detailne reflektívnu analýzu hlavnej postavy Marcella, obyčajného človiečika z juhu Talianska, ktorý má profesijný útulok pre psov a kamaráti sa s tvrdým mužom z podsvetia bez vyberavých spôsobov, ktorého vynikajúco stvárnil Marcello Fonte.
Dramatickej snímke s nadmieru aktuálnou témou, ktorá získala dve najprestížnejšie ceny ťažko niečo vytknúť, okrem prebytku príliš halasného ťahu na artovú bravúru. Vynikajúca titulná postava, logický scenár s dobrou postupnou gradáciou, skvelé režijné vedenie.
Vo vývine hlavnej postavy však trochu vyčnievajú aj nedomyslené prvky a otázky, ktoré by si položilo klasické publikum: (1.) aký je vzťah Marcella k matke svojej dcéry, (2.) či je Marcello príčetný, a či nemá preveľa prvkov imbecilného, či retardačného správania bez empatie a neschopnosti emočných väzieb, (3.) prečo nemá jeho protihráč žiadnu pozitívnu vlastnosť okrem predvádzania sa, hédonizmu, a tvrdosti výchovy „zub za zub“.
(4.) Nie celkom uveriteľný je napokon aj celý záverečný prerod Marcella, ktorý sa z fyzicky slabého dobráka stáva rovnako „cynickým panáčikom“, a stráca všetky prvky normálneho zdravého úsudku (pobyt vo väzení), jednoducho sa ľudsky i planetárne ocitol úplne mimo keď zobral neriešiteľnú dilemu medzi cťou, spravodlivosťou a životom pod vlastnú kontrolu.
Celkový dojem z veľmi dôležitej snímky je však napriek menším výhradám nadmieru pozitívny, lebo toto spoločensky i kreatívne dramatické memento má aktuálnu platnosť naprieč globálnym svetom.
Pozorný divák môže pochváliť okrem starostlivo vykreslených hlavných konfliktov dobrú kameru a výstižne zobrazenú atmosféru oblasti pod Neapolom, ktorá sa stále potrebuje zbaviť kmotrovkých noriem života. Talianska vláda do oblasti posiela armádu, rastie počet kmotrami nariadených popráv, a i keď vo väzeniach sedí už celá generácie gangsterov. V aktuálnom čase na uliciach Neapola i pod týmto mestom – stále hojne vznikajú i zanikajú nové klanové štruktúry a prekvitá aj obchod s nelegálnymi zbraňami a drogami.
Recenzia filmu a hodnotenie – G. Gröber: 90 %