Recenzia: Dogman

Print Friendly

Titul: Dogman, Taliansko, Francúzsko,  2018
Dĺžka: 102 min
Režie: Matteo Garrone 
Scénář: Ugo Chiti, Massimo Gaudioso, Matteo Garrone 
Kamera: Nicolai Brüel 
Hudba: Michele Braga 
Střih: Marco Spoletini 
Scénografie: Dimitri Capuani 
Kostýmy: Massimo Cantini Parrini 
Hrají: Marcello Fonte, Edoardo Pesce, Nunzia Schiano, Adamo Dionisi, Francesco Acquaroli, Alida Baldari Calabria, Gianluca Gobbi, Aniello Arena a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 25. októbra 2018
Foto: CinemArt SK

PR NOTICKA  CZ/CinemArt    Na chudém předměstí mezi metropolí a divočinou platí jen zákon nejsilnějšího. Marcello (Marcello Fonte) zde dělí svůj čas mezi práci v skromném salónu pro psy a láskyplnou péči o dceru (Alida Baldari Calabria). Bohužel do jeho života zasahuje i neurvalý Simoncino (Edoardo Pesce), bývalý boxer a surovec, který terorizuje celé okolí. Drobného a citlivého Marcella k němu poutá nejednoznačný a ponižující vztah. Ve snaze vrátit svému životu důstojnost naplánuje zoufalou pomstu a jeho akce vede k nečekanému výsledku.

Review

Režisér Matteo Garrone narodený v Ríme (1968)  ako dieťa filmového kritika a fotografky, už získal viac než  27 medzinárodných  ocenení  a viac než 50 nominácií.  (IMDb)

V európskom festivalom okruhu známy  projektami ako  Prvná láska (2004), ktorý  ocenili Strieborným Medveďom za hudbu na MFF Berlín,  protimafiánskou snímkou Gomorra (2008), s ocenením Velká cena na MFF v Cannes, a filmom Reality Show (2012), taktiež ocenenou snímkou Velká cenou v Cannes. Najnovší Dognan, 2018  získal na MFF v Cannes Veľkú cenu a Cenu za najlepší mužský herecký výkon.

Francúzko-talianska  koprodukčná  snímka  Dogman  sa  opiera o  detailne reflektívnu analýzu  hlavnej postavy  Marcella, obyčajného človiečika  z juhu Talianska, ktorý má  profesijný  útulok  pre psov  a kamaráti sa s tvrdým  mužom  z podsvetia  bez  vyberavých spôsobov, ktorého  vynikajúco stvárnil Marcello Fonte.

Dramatickej snímke s nadmieru aktuálnou témou, ktorá získala dve najprestížnejšie ceny ťažko niečo vytknúť, okrem prebytku príliš halasného  ťahu na  artovú  bravúru. Vynikajúca titulná postava, logický scenár s dobrou postupnou gradáciou, skvelé režijné vedenie.

Vo vývine hlavnej postavy však trochu vyčnievajú aj  nedomyslené prvky a otázky, ktoré by si položilo klasické publikum: (1.) aký je vzťah Marcella k matke svojej dcéry, (2.)  či je Marcello  príčetný, a či nemá preveľa prvkov imbecilného,  či retardačného  správania bez empatie a neschopnosti emočných väzieb,  (3.) prečo nemá  jeho protihráč  žiadnu pozitívnu vlastnosť okrem predvádzania sa, hédonizmu,  a  tvrdosti výchovy „zub za zub“.

(4.)   Nie celkom uveriteľný  je napokon aj celý záverečný  prerod Marcella, ktorý sa z fyzicky slabého dobráka  stáva rovnako  „cynickým panáčikom“, a stráca všetky prvky normálneho zdravého úsudku (pobyt vo väzení), jednoducho sa ľudsky i planetárne ocitol úplne mimo keď zobral neriešiteľnú dilemu medzi cťou, spravodlivosťou a životom pod vlastnú kontrolu.

Celkový dojem  z  veľmi dôležitej snímky  je však napriek menším výhradám  nadmieru pozitívny,  lebo toto spoločensky i kreatívne  dramatické memento  má aktuálnu platnosť naprieč globálnym svetom.

Pozorný divák môže pochváliť okrem starostlivo vykreslených hlavných konfliktov dobrú kameru  a  výstižne zobrazenú atmosféru oblasti pod Neapolom, ktorá sa stále potrebuje zbaviť  kmotrovkých  noriem života.   Talianska vláda do oblasti posiela armádu, rastie počet kmotrami  nariadených popráv, a  i keď  vo väzeniach sedí už  celá generácie gangsterov. V aktuálnom  čase  na uliciach Neapola  i pod týmto mestom  –  stále hojne  vznikajú i zanikajú nové klanové štruktúry  a  prekvitá  aj  obchod s nelegálnymi zbraňami a drogami.

Recenzia filmu a hodnotenie –  G. Gröber: 90 %

 

 

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV