Filmová recenzia: Toman

Print Friendly

Toman, ČR, SR, 2018
Dĺžka: 145 minút
Filomová réžia: Ondřej Trojan
Scenár: Zdeňka Šimandlová, Ondřej Trojan
Kamera: Stomáš Sysel
Strih: Vladimír Barák
Hudba: Michal Novinski
Hrajú: Jiří Macháček, Lukáš Latinák, Tatiana Pauhofová, Kateřina Winterová, Kristýna Boková, Stanislav Majer, Jiří Dvořák, Roman Luknár, Marek Taclík, Aleš Procházka, Radek Holub, Jaroslav Plesl, Marián Mitaš, Miroslav Táborský, Martin Finger, Ady Hajdu, Václav Neužil a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 18. októbra 2018
Foto: Forum Film

PR NOTICKA – FALCON     Filmová  dráma režiséra a producenta Ondreja  Trojana o vzostupe a páde na pozadí  doby, ktorá dodnes ovplyvňuje naše životy. Neuveriteľný a pravdivý príbeh rozporuplnej osoby Zdenka Tomana, šéfa česko-slovenskej zahraničnej rozviedky, ktorý významne ovplyvnil  vývoj v povojnovom Československu. Príbeh o obchodníkovi s obrovskou mocou a zásadnou úlohou.  Zohnať financie, ktoré komunistom vyhrajú voľby.  Hrdina  Toman peniaze  vedel zabezpečiť i pre seba i pre stranu.  Pokútne obchody, vydieranie, provízie zo záchrany  vojnových zločincov.  Cena, ktorú však zaplatil za kariéru je vysoká.  Film odkrýva obdobie tzv. tretej republiky, temné roky 1945 – 48, a príbeh človeka, o ktorom sa nikdy nehovorilo.  Režisér  Ondrej Trojan  je tvorcom   nielen  napínavej drámy o období ktoré dodnes ovplyvňuje naše životy.

MOVIE   REVIEW

S historickými drámami konvenujúcimi s politikou sa v Čechách a na Slovensku roztrhlo vrece. Publikum videlo filmy o Masarykovi, Dubčekovi, Mečiarovi, A. Babišovi, i Rašínovi, pripravuje sa snímka o Oskarovi Fegyveresovi, a teraz prichádza doposiaľ úplne neznáma postava  Tomana. Ondrej Trojan  slovenskému publiku opäť potvrdil, že  po filmoch  Želary a Občiansky preukaz  si pripisuje  túto snímku do  úspešného  trojlístka, i keď priemernému divák  bude pri sledovaní drámy  zdielať  najmä  menej príjemné, ale zväčša  nie celkom pozitívne emócie. Ba skôr naopak.

Veľmi výstižný je v tejto  snímke  obraz akejsi „komunistickej zberby“, ktorá túži po moci a peniazoch. Trojan ako kreatívny producent, scenárista a režisér  v jednej osobe  využil  tentokrát  akúsi  autentickú a osobitú formu réžie,  založenú najmä na výtvarných kvalitách mnohých interiérov, ktoré nie sú štúdiovou stavbou – ale reálom.

Filmová reč je  príznačná statickou a popisnou umeleckou indíciou, kde herecký kolektív deklamuje  akési frázy, potom ďalšia a ďalšia akcia v obdobnom duchu, strih a s rovnakým zámerom v slede akýchsi epizodických – vnorov do antihrdinského žitia v asociatívnej skladbe. Dráma je komponovaná  bez prísnejšej logiky väzieb, motívov. Bez  hodnotovej analýzy či evaluácie faktov a scén.  Herectvo je nechtiac  nielen typologicky, ale aj akčnými prejavmi – karikatúrne, a to aj  pri akejkoľvek z vedľajších postáv, ktoré by mohli a mali byť historicky korektné, avšak o toto tu  tvorcom určite nešlo.

Dokonca aj ústredný hrdina  citlivejšiemu publiku má  asociovať  akéhosi „handrového panáčika“ Jiřího Macháčka.  Vo výsledku je zámerne bez emócií – motivácie a živelnosti, zrejme v snahe o akési brechtovské  anti-divadlo, čo je súčasne i zvláštnym riskantným experimentom autorov. Niektoré postavy ako napríklad manželka Tomana (Kateřina Winterová)  pôsobia  napokon značne významovo sploštené na živočíšne  utrpenie, komunistický fanatizmus, a rodinnú reprodukciu. Veď fakt  že rodinka si do spálne umiestni dvojmetrového Stalina, alebo  skutočnosť,  že vtedy bolo zásadným problémom zhliadnutie  amerického filmu, pretože bol každý  sledovaný….

Obdobné tvrdenia  však v porovnaní s aktuálnou špinou  súčasných prostredí  pôsobia ako  predpojatosť či  nelogicky hyperbolizovaný detail. Najmä keď ústredná hrdinská „dvojka“ bola nezakryte prospechárska. Navyše niet oponentúry, niet humoru – či osobnostného odstupu z univerzálnejšej perspektívy.

Roman Luknár ako Jan Masaryk  je  len  akýsi  vydierateľný  „exot demokratických síl“ … namočený v drogách, v spoločenskom či privátnom  hýrení so ženami.  Bedřich Reicin ako Marek Taclík hraje skôr paródiu seba samého.  Tomanova sestra Pauhofová  je snáď  jedinou výnimkou  z obecnejšieho karikatúrneho zámeru filmu.  Kubera ako Beneš  je  obdobne  skôr  len superepizóda a mikrorola bez väčšej váhy.  Výraznejší dejový spád  filmovej historickej  snímky  je  vidno až v druhej časti rozprávania a závere filmu, keď príde k zásadnejšiemu dramatickému zlomu, i  finálnej  pointe snímky.

Premiera filmu Toman - České centrum v Bratislave

Nestriedmy rozpočet  a  podpora  vo výške zhruba dvoch miliónov  eur  je vidieť  v reprezentačnom castingu, ale taktiež v technických profesiách, či  v zaujímavých pôvodných archívoch.

Historická vecnosť a jej ostré ideologické podanie tak trochu obrúsilo  dramatickú konštrukciu filmu, z ktorého vyčnieva len  akési „karikatúrne torzo“ ťažkej historickej doby a „rekvizitársky pastiš rozprávania“, ktorý je presne na hrane znesiteľnosti a experimentovania.  Avšak aj na úrok  zodpovednejšej historickej a spoločenskej korektnosti.

Pri využití povrchnejšie  komponovanej  hudby akoby bez emócií, pozitívne vyniká snaha o kameramanské kúzlenie so svetlom, a strihová dynamika.  Divák sa nenudí i pri fenomenálnej vyše dvojhodinovej stopáži filmu, i keď na úkor niekedy stereotypne pôsobiacej a dramaticky  permanentnej  paródii „neživej  a fanatickej historickej doby“.  Filmu  jednoznačne  a silne  dominuje  aj  snaha o  odraz pseudodoby a pseudohistórie -strohé herectvo bez vývoja postáv. Téma je podaná aj s výchovným „antiodkazom“ pre „next generation“ a občiansky sektor.

Napriek výhradám tu  však  ide o  počin  v domácej tvorbe  a  zrejme aj jeden z najvydarenejších opusov  významného českého režiséra/producenta Ondreja Trojana.

Hodnotenie filmu – film critic:   G. Gröber: 55 – 60  %

Content of the review: A bag was torn in the Czech Republic and Slovakia with historical dramas that agreed with politics. The audience has seen films about Masaryk, Dubček, Mečiar, A. Babiš, and Rašín, a film about Oskar Fegyveres is being prepared, and now the hitherto completely unknown character Toman is coming. Ondrej Trojan once again confirmed to the Slovak audience that after the films Želary and Občiansky preukaz, he attributes this film to a successful trefoil, although the average viewer will share less pleasant, but mostly not entirely positive emotions when watching the drama. Quite the opposite.

In this film, the picture of a kind of „communist collection“, which longs for power and money, is very apt. Trojan, as a creative producer, screenwriter and director in one person, this time used a kind of authentic and distinctive form of directing, based mainly on the artistic qualities of many interiors, which are not a studio building – but real.

Film speech is characterized by a static and descriptive artistic clue, where the acting team recites some phrases, then more and more action in a similar spirit, editing and with the same intention in a sequence of some episodic – intrusions into antihero life in an associative composition. The drama is composed without a stricter logic of connections, motifs. Without value analysis or evaluation of facts and scenes.

Acting is inadvertently caricature not only typologically, but also in terms of action, even in any of the supporting characters, which could and should be historically correct, but this was certainly not the creator’s point here.

Even the central hero has to associate a „rag doll“ with Jiří Macháček to a more sensitive audience. As a result, it is intentionally without emotions, motivation and spontaneity, probably in the pursuit of a kind of Brecht’s anti-theater, which is also a special risky experiment by the authors. After all, some characters, such as the wife of Toman (Kateřina Winterová), seem to have a considerable flattening of animal suffering, communist fanaticism, and family reproduction. After all, the fact that the family places a two-meter-long Stalin in the bedroom, or the fact that at that time it was a major problem to watch an American film, because everyone was watching ….Roman Luknár as Jan Masaryk is just a kind of blackmailing „exotic democratic forces“ … soaked in drugs, in social or private debauchery with women. Bedřich Reicin, like Marek Taclík, plays a parody of himself. Toman’s sister Pauhof is perhaps the only exception to the film’s more general cartoon intent. Kubera as Beneš is similarly more of a super episode and a microrole without much weight. A more significant plot of the film’s historical film can be seen only in the second part of the story and the end of the film, when there is a more fundamental dramatic break, as well as the final point of the film.

The immodest budget and support of about two million euros can be seen in the representative casting, but also in the technical professions or in the interesting original archives.

Historical materiality and its sharp ideological presentation have somewhat abraded the dramatic construction of the film, from which only a kind of „caricature torso“ of a difficult historical period and a „propitatory trap of narration“ protrudes, which is exactly on the verge of tolerability and experimentation. However, also at the expense of more responsible historical and social correctness.

Despite the reservations, this is an act in domestic production and probably also one of the most successful works of the important Czech director / producer Ondrej Trojan.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV