Recenzia: Rodin

Print Friendly

Titul:  Rodin, Francúzsko / Belgicko, 2017, 119 min.
Réžia:
 Jacques Doillon
Hrajú: Vincent Lindon, Izïa Higelin, Séverine Caneele, Patricia Mazuy, Pascal Casanova, Régis Royer, Anthony Bajon, Serge Nicolai, Nathalie Bécue, Maxence Tual, Guylène Péan

Prístupnosť: film je vhodný pre divákov starších ako 15 rokov

PR Noticka:  V roku 1880 získava August Rodin svoju prvú štátnu zákazku: Bránu pekiel. Žije s partnerkou Rose, keď vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch spoznáva mladú nadanú žiačku Camille Claudelovú. Tá sa najprv stáva jeho asistentkou a neskôr i milenkou. Po ich rozchode, z ktorého sa Camille nikdy nespamätá, pokračuje sochár zaujato v práci na svojom diele, ktorého zmyselnosť vyvoláva záporné reakcie i nadšenie. Snímka Jacquesa Doillona objavuje Rodina ako erotikou nabitého senzualistu, pre ktorého je proces tvorby hlboko sexuálnym zážitkom.

Review

Francúzsky herec, scenárista a režisér Jacques Doillon  je svojráznou osobnosťou francúzskej kinematografie. Jeho diela sú plné empatie, a sú verné odrazu  humanisticky orientovaných  tém, ale  i autorských vymedzení  snímok.

Snímky  Jacques Doillona  sú  príznačné  vernosťou  vymedzenej  životnej reality, ktorú odrážajú  –   a sú inšpiratívne zrelé  umeleckou   reflexiou  i  dobovým kontexom. Filmár je vo výpovediach  názorovo konzistentný  a  nesnaží  sa o  lacný či polopatistický  pozlátok.

Medzinárodná  filmová kritika i porotcovia  mu vcelku prajú, pretože jeho diela bývajú často nominované na prestížnych svetových festivaloch. I  keď na  súťažné prvenstvá žiaľ siahajú  len málokedy, to  však  taktiež   ilustruje tvrdú festivalovú konkurenciu a jeho poctivé a zodpovedné úsilie o prioritu originálneho výrazu, typického pre najlepších tvorcov francúzskeho filmu.

Režisér a scenárista  Jacques Doillon  vykresľuje  Rodina ako  umelecky zaujatého workoholika s geniálnym svetom predstavivosti. Avšak tak trochu  aj  ako  postavu večného vzťahového hľadača a veľakrát aj ľudského  pokrytca,  ktorý dokáže  lietať  medzi  svojou „trvalou matresou“ (ženou, ktorá mu porodila dcéru)  a inšpirujúcimi mladšími modelkami –  či obdobne  vášnivo vybavenými  šarmantnými  figurantkami  –  talentovanými  študentkami výtvarného umenia.

V Rodinovom ateliéri vznikajú odvážne i provokačné sochy ktoré sa stávajú koncepčnými míľnikmi svetového sochárstva.  Režisér  s pokorou odráža túto umeleckú i dobovú atmosféru  a  priebežne podáva i  vnor  do  komplikovanej  osobnosti  François-Auguste-René Rodina, ktorý sa stal  jedným z  najvýznamnejších  svetových sochárov 19. storočia.

Bol  umelcom/priekopníkom a hľadačom, ktorý vyšiel z  pôvodného impresionizmu, ale presadil moderný koncept  realizmu v umení.  Išlo o  svojský a  originálny senzualizmus, i špecifickú prácu so svetlom a tieňom.  Vo svojej dobe bol spočiatku v oficiálnych kruhoch zavrhovaný i nedocenený, s ťažkosťami v rodinnom živote i v duševnom zdraví, nakoľko dlhodobo trpel depresiami, čo skvele odráža i film. Možno i preto film začína a končí nikde, zachováva dejovú chronológiu a hlavným formotvorným prvkom je asociatívna  dramaturgická  skladba, čo vôbec nie je na škodu svojského rozprávania.

Hlavným  prínosom  snímky  je najmä introvertná  historicko-umelecká štúdia  povahy svetoznámeho  a revolučného sochára Rodina.  Zásluhou dobrého kastingu režiséra  je  film  taktiež  artovou štúdiou  špecifického a prirodzene pôsobiaceho  herectva i režijne-dramaturgického umenia jeho skúsených  filmových tvorcov.

Artový  a senzualistický  look  snímky osloví najmä  introvertného festivalového diváka a priateľov francúzskeho  umenia.

Hodnotenie: 60 – 65 % 

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV