Recenzia: Disaster Artist (2018)

Print Friendly

Titul:  Disaster Artist – The Disaster Artist, USA,  2017, 104´ 
Réžia: James Franco
Scenár: Scott Neustadter, Michael H. Weber (knižná predloha: Greg Sestero, Tom Bissell)
Kamera: Brandon Trost
Strih: Stacey Schroeder
Hudba: Dave Porter
Hrajú: James Franco, Dave Franco, Seth Rogen, Josh Hutchersin, Zac Effron, Alison Brie, Ari Graynor, Jacki Weaver, Andrew Santino,  Hannibal Buress, Jerrod Carmichael, June D. Raphael, Sugar Lynn Beard, Paul Scheer, Tommy Wisseau, Greg Sestero, Melanie Griffith, Sharon Stone
Distribúcia: Continental film od 15. 2. 2018

Noticka: Bratislava 16. februára (TASR) – Premiérové uvedenie  11. 9. 2017 na MFF Toronto.  Film už stihol vyhrať Zlatú mušľu na MFF v San Sebastiane, bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší adaptovaný scenár a režisér James Franco zaňho získal na 75. ročníku Zlatého glóbusu cenu za najlepšieho herca. Snímka vyrozpráva príbeh jedného z najväčších outsiderov Hollywoodu.  Do slovenských kín  vstupuje  diskutovaná snímka The Disaster Artist.  

Review

Scenár filmu vznikol na podnet  predlohy  memoárov  The Disaster Artist: My Life Inside The Room, the Greatest Bad Movie Ever Made (2013) autora  Grega Sesteru  ako  spomienková literatúra faktu.  Podaril sa  marketingovo a produkčne  husársky kúsok, pretože  téma  diletantského  ochotníckeho i keď vášnivého  filmárčenia   sa   stala  podnetom  pre  film  o  vzniku filmu  o  filme  –   o  histórii  brakového tvorcu a  diskutovaného  producenta (The Room, 2003).   Tvorcovia  projektu, ktorý je plne profesionálnou  hollywoodskou snímkou  filmom  ponúkajú žánrový  balans  medzi drámou, komédiou a fraškou.

Retro  film  o  diskutovanej  snímke  môže –  ale nemusí mať zvláštny pôvab, avšak   téma  Disaster Artist  (2017)   je  najmä   zábavná  mystifikácia, nie realistickým – sociologickým –  či psychologickým vnorom do  zvolenej  témy.    Napriek  neobvyklosti   príbehu  sa  však   tvorcovia  neodvážili k odkrytiu  istých zaužívaných klišé  v  tvorivom  či  produkčnom  procese  hollywoodskej mašinérie, a nedospeli ani  k  reflexii  kreativity  a  prínosu  independent scény.   Takže napokon  prichádza   skôr  štandardná   komédia  o  dvoch  síce  snaživých, priebojných, ale  nie  dostatočne talentovaných hercoch – ruku  v ruke s paródiou na  producenta,  ktorý  spácha možno  všetky  začiatočnícke manažérske  chyby.

Uznajme  a poďakujme  režisérovi, ktorému  sa  tu  podarilo  výrazne  charakterizovať  a  emocionálne akcentovať   najmä  jednu  titulnú  kľúčovú postavu  deja,  čo je dôležité  pre  pochopenie   neracionálnosti  i  fatálnosti  motivácie.  Žiaľ  tento  koncept snímky  i  záverečná pointa  Disaster Artist  (2018)  ostala  obdobne  zahmlená   ako v  pôvodnom  scenári  snímky  The  Room (2003).

Skutočnou  témou   našej snímky  by malo byť   úprimné   priateľstvo  a túžba  ísť si  slobodne za  svojím snom  a  náročným rozhodnutím  urobiť  filmový debut  aj  na vlastnú päsť,  z  outsiderskej  perspektívy.  Avšak  hlavná postava  je   vykreslená   kruto  nesympaticky  a  bez elánu … ako niekto  v neustálej depresívnej frustrácii  a strachu,  navyše  stále  medzi  egoistom  a  nepochopeným čudákom Wiseau.

Popkultúrny  prístup   v scenári i  v  réžii  vedie  najmä k  značne sterilnému rozprávaniu.  Tvorcovia sa  nevyjadrujú  k  pozérstvu  a  neortodoxnosti  kreatívneho  i   povahového  konceptu  hlavnej postavy.

Divákovi  je  komunikovaná  značne polopatistická satira  na  prevažne  excesívne   prostredie    spolu  s  karikatúrou  „tajomstva“  ústredného  charakteru (značný vek, nezistený zdroj príjmov, súkromie tabu).   Wiseau  nemá dvadsať, nemá bežné finančné suchoty a nepotrebuje predostrieť bulváru  ani minimálny  vnor  do svojho súkromia.

Vzťahy medzi  postavami  a línie  s  vedľajším dejom ostali menej rozpracované – nezakončené  torzá, demonštrovanie  hereckej „improligy“  a  situačných  skečov s  pamäťovými indispozíciami, či  príkladmi pomýleného  herectva.   Ale skutočnej dramatickej  dynamiky a  snáh o  charakterový  ponor  vo  filme v skutočnosti  niet.

Tommy Wiseau  si  v podaní  Jamesa  Franca  osvojil   množstvo  kŕčovitých  póz i  neistú reč tela, ospalú mimiku tváre, a  vyšinutý  akcent s autenticitu emócií  zvláštneho  kazetového archívu o filme The Room, ktorý si z pedantských dôvodov urobil  Tommy.   The Room, 2003, však    prepadol   v distribúcii  (so  smiešnou sumou 1 900 USD pri rozpočte 6 miliónov USD), ale vďaka tomu sa  film stal  nechcene aj  kultom v osobitom  segmente midnight shows.

Pôvodný film  The Room  bol  tak  absurdnou snímkou,  až bol  komunikatívnym dielom, ktoré  zabáva  remeselnými  prešľapmi.  Dobrou  novou zvesťou  je, pôvodná absurdita ostala, a navyše  projekt  získal  nielen   klasických divákov, ale i odbornú kritickú verejnosť.  Za niekoľko týždňov po svojom nasadení v kinách  získal 22 cien a 61 ďalších nominácií, a bol taktiež nominovaným filmom na Oscara (za produkciu roku 2017).

Čím  je  Disaster Artist  zo všetkého najviac?   Fascinujíca  snímka o snímke a  ostrokyslá reflexia  Tommyho Wiseaua   ako   svojbytnej   satiry  na  Hollywoodskú produkciu   v   jednom.

Hodnotenie: .Slovak Film – Gabriel Gröber: 50 %

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV