PR NOTICKA  Chloé a Paul porušia profesionálny  vzťah pri psychoanalýze a zbližujú sa.  V  ich minulosti niečo nehrá. Pikantný thriller Françoisa Ozona je filmárskou poctou snímkam ako Rosemary má dieťatko, Príliš dokonalá podoba alebo Základný inštinkt – ale aj poctou štýlu režisérov ako De Palma, David Cronenberg, Darren Aronofský, či  Roman Polanski. [1]

.

.

Vyvážený útok  známeho  a  kultového  francúzskeho  režiséra  Françoisa  Ozona na divácke  obesie týkajúce  psychickej lability a deviácií,  osobnej neistoty či strachu. Koktail s ingredienciami  obrazových  kamerových  experimentov  a  s  presvedčivým hereckým vedením titulných predstaviteľov  Marine Vacth v úlohe Chloé, a Jérémieho Reniera  v úlohe Paula [2].

.

Dvojitý  milostný trojuholník charizmatických  ústredných postáv  a prostredia psychiatrického vyšinutia  je koncentrovaný  okolo problematickej  postavy Chloé stvárnenej  známou a  brandovou parížankou  Marine Vacth, ktorá je dcérou účtovníčky a vodiča kamiónov. [3]

.

Avšak  tvorcom určite nejde  o erotický thriller  pre masové publikum, ale  naopak  o  umelecké  a esteticky vysoko precízne  zobrazenie  narušenej normálnosti  vnímania  sveta  v komplikovane  zauzlenej  výstavbe snímky. Tieto dramatické prvky  sú príznačné  napríklad častými  dejovými  odbočeniami,  a to  najmä  v  druhej polovici a záverečných častiach  filmu.

Ozonov  Dvojitý milenec  získal Hlavnú cenu na MFF v Cannes (2017) oprávnene [4].  Mimochodom zrejme aj pre to, že  umelecký  opus  má veľa  maximalisticky pôsobiacich vecných obsahov  v  štýlotvornej jednote;  a sám  dnes už známy kultový autor diela  tu predviedol  svoj  vrchol.  Zaujímavým zistením  pre tento produkt výberu z Cannes  je aj kvázi  product placement na české auto Škoda Fabia,  automobil  ktorý  je  jasne čitateľný v záverečnom deji.

.

Excelentným sa zdá byť  vzácne  všetko – od  esteticky  podnetnej atmosféry nachádzania  výchovy k  párovej sexualite cez náhodné stretnutia so skúsenými erotomanmi.  Dráma  s atmosférou tajomna  pramení z  artového scenára,  ale taktiež  z  košatej  rozprávačskej  stratégie sním, s vhodne zvoleným modernistickým minimalizovanom,  ktorý dominuje  i vytvára jednoliatosť  pre komunikačnú percepciu, i estetické hodnotenia.

.

Úchvatná je  dramaturgia  paralelných dejových línií, ktorá  má jasnú  záverečnú  pointu.   Atmosféra je podkutá  špecifickou  výtvarnou  i hudobnou  stránkou  s mnohými odkazmi a citáciami, a  prostredie snímky  má skvelú mizanscénu, v ktorej nezanikne ani  výber  hercov a ich zručné režijné vedenie.  Nám  osobne film jasne pripomenul vyšinutý svet schizofrenikov.  Niektorým divákom sa v závere možno bude zdať, že scenár bol azda absolútnym nezmyslom,  či urážkou inteligencie racionálneho diváka, ktorý nikdy nemusel vzniknúť.  Avšak  ako potom  reagovať  na  záludnosť  psychických ochorení. Sme ako na prehliadke  rôzne  členitých  obesí, strachov, únikov,  privátnych  odbočiek od zmyslu reality,  s  nadmierou  popierania,  depresií  a najmä schizofrénie. Všetko i  pri dnešnom vcelku sofistikovanom  a veľmi zracionalizovanom  vedeckom pokroku.

Nevulgárne telesné  splynutia  a  jemná melanchólia  psychoanalýzy,  ku  ktorej patria  náznaky  potlačenej sexuality, ale i tajomná záhadnosť  nášho nadvedomia, podvedomia, a  svet mimočasia.

.

Klbko  herných a rozprávačských  náznakov, hraníc  a  paralel    je  pre rozšifrovanie publikom možno až priveľmi komplikované. Filmová symbolika  reprezentuje   príznaky  ochorení  v diváckom svete snímky  a sú z odbornej  medicínskej stránky  nebadane  nadužené naprieč  diagnostickými spektrami.  Spomenuté fenomény  ako celostná mozaika tu  vôbec nie sú  ani  nudné –  ani  urážlivé.

.

Herecká tvár  a  telo fenomenálne pôsobiacej  parížskej modelky a herečky  Marine  Vacth  v titulnej dobre napísanej  roli  –  dvojito účinnej:   silne frustujúcej   i  ľudsky  veľmi  motivujúcej.  Všetko to sú  veľmi  presné charakteristiky a postrehy pre  naratívnosť tvorcu,  ktorá pôsobí zmysluplne, bez predvádzania či  retardujúcej gýčovosti, a s motivújúcou dynamikou výpovede a postáv, ktoré sa niekam posúvajú, a to i s meniacou sa perspektívou,  ktorou na nich nazeráme.

.

Hodnotenie Slovak film –  G GROBER:  90 %   Poznámky:[1]  Zdroj: web IMDB a CSFD[2], [3], [4]:  Zdroj: web IMDB