Titul: Axolotl Overkill, Nemecko, 2017, 94 min
Réžia: Helene Hegemann
Scenár: Helene Hegemann podľa svojho románového debutu Axolotl Roadkill
Kamera: Manuel Dacosse
Strih: Bettina Bohler
Hudba: Mill Fesmann
Účinkujú: Jasna Fritzi Bauer, Arly Jover, Laura Tonke, Mavie Hörbiger, Nikolai Kinski, Julius Feldmeier, Sabine Vitua, Hans Löw, Lorna Ishema, Tom Lass, Hanns Zischler a ďalší
Distribúcia: ASFK v SR: 7. decembra 2017 – Festivaly: MFF Sundance, 2017 a cena: “ Zvláštna cena poroty pre svetový hraný film za najlepšiu kameru. “

SYNOPSIS Sixteen-year-old Mifti lives in Berlin, where she sweeps parties, experiments with drugs and sex, and coughs at school. The adults she meets will come to her in despair. In return, they think she is too rude, often unnecessarily sad, and headlessly in love. Adult desperate people do not want to be interested in the essence of things. Mifti knows she’s alone in everything around the world. Whatever this phase means – it comes to her as a symbol of the water monster axolotl, which they keep in a terrarium, and it survives everything because with each experience it becomes someone new. 

.   Šestnásťročná Mifti žije v Berlíne, kde vymetá večierky, experimentuje s drogami a sexom a kašle na školu. Dospelí, ktorých stretáva, jej prídu zúfalí. Tí si o nej na oplátku myslia, že je príliš drzá, často zbytočne smutná a bezhlavo zamilovaná. Dospelí zúfalci sa totiž nechcú zaujímať o podstatu vecí.  Mifti vie, že je na všetko na celom svete sama. Nech čokoľvek táto fáza znamená – jej to príde  ako symbol  vodnej  príšery axolotl, ktorú chovajú v teráriu a tá  prežije všetko pretože  s  každou skúsenosťou sa stáva niekým novým.

REVIEW

.

Film  s  pôvodným  titulom  Axolotl Overkill  je  debut Helene Hegemannovej, v ktorom  filmársky zrealizuje  vlastnú literárnu látku. Tejto sa  začala venovať  najprv ako (trinásťročná)  blogerka  a  debutujúca autorka románu, pričom do tretice  i   ako vlastný hraný  debut a  anarchisticky  žensky  reflektujúca   výpoveď   o  limitoch  najnovšej  dorastajúcej  generácie. Sú  tu  aj  nápovedy  z foriem   ďalších režisérov.  Napríklad  príbuzné prvky  s  Jean-Luc Godardom  či  Xavierom  Dolanom, ako napríklad  práca s časom alebo  dejová alogičnosť,  či  častá   exesívna  a typicky  pózerská komunikácia a ďalšie prvky.

.