Titul: Kam padajú tiene (Dove cadono le ombre), Taliansko, 2017, 95´
Réžia: Valentina Pedicini (debut)
Hrajú: Federica Rosellini, Elena Cotta, Josafat Vagni, Lucrezia Guidone, Alessandro Bressanello, Raffaella Panichi, Alberto Cracco, Pietro Biondi, Laura Mazzi, Danila Di Simio, Elena De Luca, Federico Martini, Federico Tocci, Ugo Innamorati

SYNOPSIS Nurse Anna and her assistant Hans work in an outdated retirement home. They are the souls of two „children“ residing in the bodies of adults. Trapped in time and space, they move through the rooms and garden of a building that once served as an orphanage. As if they had wasted their whole lives here, from childhood to death, as if there was no more hospitable place in this world than this witness to their child prison. Everything seems to start to fall apart, the terrifying belt seems to be rewinding again when the old sleek lady Gertrud emerges from the past. Evil is as white as Gertrude’s cloak, as the walls of the east wing. The institute loses its current contours and becomes what it was originally: a cruel shelter for the children of nomadic jenish Roma taken away from their families, a shrine to a eugenic project run directly by Gertrud. Anna is a slave to this place and a painful never-ending childhood. With great determination, he begins to look for his beloved girlfriend Franziska, whose traces have disappeared a long time ago and who he is constantly looking for. The film is based on a true story, seven hundred real stories. Between 1926 and 1986, the Swiss Association For Juventute with a philanthropic focus took away the nomadic families of the JENISH ethnic group in the number of 2,000 children with the intention of stopping nomadism. Scientific experiments and sterilization practices were performed on the children to stop reproduction. To this day, nothing is known about this event beyond the borders of peaceful Switzerland.

SYNOPSIS    Zdravotná sestra Anna a a jej asistent Hans pracujú v zastaralom domove dôchodcov. Sú to duše dvoch „detí“, prebývajúce v telách dospelých ľudí. Uväznení v čase a priestore, pohybujú sa po izbách a záhrade budovy, ktorá kedysi slúžila ako sirotinec. Akoby tu premrhali celý život, od detstva až po smrť, akoby na tomto svete neexistovalo pohostinnejšie miesto, než je tento svedok ich detského väzenia. Všetko sa zdanlivo začína rúcať, hrôzostrašný pás sa naoko opätovne začína prevíjať, keď sa z minulosti vynorí stará uhladená dáma Gertrud. Zlo je biele ako Gertrudin pracovný plášť, ako steny východného krídla. Ústav stráca súčasné obrysy a stáva sa tým, čím bol pôvodne: ukrutným útulkom pre deti kočovných Rómov jenish, ktoré boli odňaté rodinám, svätyňou eugenického projektu riadeného priamo Gertrud. Anna je otrokyňou tohto miesta a bolestného nikdy nekončiaceho detstva. S veľkým odhodlaním začne hľadať milovanú priateľku Franzisku, ktorej stopy zmizli už veľmi dávno a po ktorej neprestáva pátrať. Film vznikol na motívy skutočného príbehu, siedmich stoviek  skutočných príbehov.  V rokoch 1926 až 1986 švajčiarska Asociácia Pro Juventute s filantropickým zameraním odňala kočovným rodinám etnickej skupiny JENISH  v počte 2000 detí s úmyslom zastaviť kočovníctvo.  Na deťoch boli robené vedecké pokusy a sterilizačné praktiky na zastavenie reprodukcie. Dodnes sa o tejto udalosti za hranicami pokojného Švajčiarska nič nevie.

MOVIE  REVIEW

Hlavná postava  zdravotná sestra Anna a vedľajšia  postava  jej  mierne retardovaný  asistent Hans a súčasne príležitostný milenec  spolu pracujú v zastaralom domove dôchodcov.  Dvojica protagonistov reprezentuje  duše dvoch „detí“, prebývajúce v telách dospelých ľudí ako osobitý výplod  autorky scenára  a  režisérky s témou imaginatívneho   uväznenia v čase a priestore…

Filmový debut autorky v produkcii RAI  ponúka zrelé estetické riešenia a voľný prúd dramatických obrazov, konfliktov, dejových paralel, ale i odkazov k voľne interpretovanej pálčivej minulosti  a osudu takzvaných bielych Cigánov z prostredia švajčiarsko-talianskej komunity. Herecky a režijne je excelentná hlavná rola Anny, ale dramaturgia snímky kladie samé otázky a nehľadá ani náznaky odpovedí, v duchu akéhosi volného mementa na pozabudnutú spoločenskú tragédiu, ktorá je skôr  psychologickou skladačkou s rôznymi excesmi, úchylkami, drobnými fetišmi,  časovými paralelami medzi detstvom, zrelosťou a starobou – a žensky interpretovaným  freudizmom.

Hodnotenie: 60 %   Snímka bola uvedená v rámci MFF Benátky 2017

SYNOPSIS Nurse Anna and her assistant Hans work in an outdated retirement home. They are the souls of two „children“ residing in the bodies of adults. Trapped in time and space, they move through the rooms and garden of a building that once served as an orphanage. As if they had wasted their whole lives here, from childhood to death, as if there was no more hospitable place in this world than this witness to their child prison. Everything seems to start to fall apart, the terrifying belt seems to be rewinding again when the old sleek lady Gertrud emerges from the past. Evil is as white as Gertrude’s cloak, as the walls of the east wing. The institute loses its current contours and becomes what it was originally: a cruel shelter for the children of nomadic Jenish Roma taken away from their families, a shrine to a eugenic project run directly by Gertrud. Anna is a slave to this place and a painful never-ending childhood. With great determination, he begins to look for his beloved girlfriend Franziska, whose traces have disappeared a long time ago and who he is constantly looking for. The film is based on a true story, seven hundred real stories.