
[ recenzia: GABRIEL GROBER] Titul, krajina, rok, min. : O tele a duši (Teströl és lélekröl), Maďarsko, 2017, 116´
Scenár a réžia: Ildikó Enyedi
Kamera: Máté Herbai
Strih: Károly Szalai
Hudba: Ádám Balázs
Hrajú: Géza Morcsányi, Alexandra Borbély, Zoltán Schneider, Ervin Nagy, Zsuzsa Járó, Attila Fritz, Rozi Székely, Nóra Rainer-Micsinyei, Pál Mácsai, Éva Bata, Barnabás Horkay a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Company, Be2Can 4
Premiéra v SR: 5. októbra 2017 Foto: Film Europe MC
SYNOPSIS Maďarský film O tele a duši je dielo, prostredníctvom ktorého sa režisérka Ildikó Enyedi, vrátila po dlhých osemnástich rokoch, na medzinárodnú scénu. Nekonvenčná love story dvoch odlišne zmrzačených ľudí – starnúceho finančného riaditeľa bitúnku a mladej uzavretej kvalitárky mäsa. Obaja hrdinovia sú postupne ohromení zistením, že majú rovnaké sny. Následne sa ich postupne pokúšajú spoločne plniť. Ľahko excentrická i odťažitá romanca s prvkami každodennej drámy a čiernej komédie, ktorá sugestívne analyzuje dualitu bdelosti a snenia – beštiality a humanity – rozpor vo vnímaní duše a tela. Film si odniesol z tohtoročného Berlinále (2017) hlavnú festivalovú cenu Zlatého medveďa.
SYNOPSIS The Hungarian film About Body and Soul is a work through which director Ildikó Enyedi returned to the international stage after a long eighteen years. An unconventional love story of two differently maimed people – an aging financial director of a slaughterhouse and a young closed quality meat. Both heroes are gradually amazed to find that they have the same dreams. Subsequently, they gradually try to fulfill them together. Slightly eccentric and relentless romance with elements of everyday drama and black comedy, which suggestively analyzes the duality of vigilance and dreaming – bestiality and humanity – the discrepancy in the perception of soul and body. The film won the main Golden Bear festival award from this year’s Berlinale (2017).
Movie Review
Finančný riaditeľ kafilérie s hendikepovanou rukou a pôvabná nová kvalitárka mäsa so svojskou povahou, špecifickými duševnými vlastnosťami a skrytým mentálnym hendicapom. Avšak obe postavy i s právom na lásku.
Táto vekom a hodnotami protikladná dvojica nemá zdanlivo nič spoločné, až na nevysvetliteľný jav, že sa im generuje rovnaký sen. Pri vyšetrovaní pracovného incidentu polícia prostredníctvom psychologických metód zisťuje neuveriteľne zaujímavá zhoda a obrazová podobnosť v mozgu týchto dvoch kolegov.
Tvorcovia maďarského filmu O tele a duši, ktorý bol ocenený ého najvyššou festivalovou métou na tohoročnom MFF Berlinale (2017) využívajú originálny svet a zabíjanie kráv na bitúnku a snovú idylku medzi lesnou laňou a jeleňom pre tvorbu dvojito kódovaného existenciálneho scenára.
Tvorcom artového príbehu zrejme ide o tragikomickú výpoveď plnú pozorovania chovania zvierat a paralel s istým charakterom ľudí. Svojská maďarská artová snímka renomovanej autorky je plná metaforickej a náznakovo-poetickej spoločenskej satiry o možných civilizačných traumách. Príbehový koncept je v duchu čierneho humoru je príznačný aj celkovo úsporným dramaturgickým minimalizmom v partoch filmovej hudby.
Herecky náročné vedenie protagonistov a uletená štúdia charakterov „zrelého muža a rozvíjajúcej sa veľmi citlivej introvertky„: tieto sú znamenito zaznamenané v linke so zdanlivou antiemociálou a antiempatickou špecifikou prebúdzajúceho sa ženského charakteru s existenciálnou konotáciou (autizmus), ktorú v titulných roliach stvárnili Alexandra Borbély (Marika) a Géza Morcsányi (Endre).
Napokon filmová rozprava Maďarky Ildikó Enyedi spočíva najmä v zaujímavej a prekvapujúcej myšlienke o osudovej bytostnej ceste – ľudskom stretávaní a limitoch v poznávaní tela a duše – medzi mužom a ženou; medzi charakterovou nezrelosťou či prezrelosťou v mladšom a staršom veku.
Hlavným prostriedkom rozprávania je metaforický dvojportrét vážneho psychického syndrómu a osobitá socializácia pacientky v štýle poetiky klasickej milostnej romance s dramatickými znakmi nasmerovanými k akémusi vzťahovému existenčnému a civilizačnému podobenstvu.
V snímke sa spájajú otázky nepravdepodobnosti životných dilem, paradoxnosť a zmysluplnosť základných existenčných otázok, ktoré vrcholia v prekvapujúcom závere (autistický problém s fyzickým dotýkaním sa).
Napokon i niekoľko skromných kritických výhrad. Maďarskej festivalovej artovke by možno svedčala napríklad väčšia naratívna prehľadnosť náročného a veľmi subjektívneho rozprávania (ktoré by sa v skutočnom živote len ťažko mohlo odohrať), a taktiež by projektu prospeli lepšie kamerové riešenia filmu – napríklad osobitejší výtvarný štýl pre porovnanie snovej a reálnej výpovede.
Odporúčame ako romantický film pre kino náročného festivalového diváka. Hodnotenie: 90 %
REVIEW CFO of a rendering plant with a handicapped hand and a charming new quality meat with its own nature, specific mental qualities and a hidden mental handicap. However, both characters have the right to love.
This pair, contrary to age and values, seems to have nothing in common, except for the inexplicable phenomenon that the same dream is generated for them. In investigating a work incident, the police use psychological methods to find an incredibly interesting match and visual similarity in the brains of these two colleagues. The creators of the Hungarian film About the Body and Soul, which was awarded the highest festival goal at this year’s Berlinale IFF (2017), use the original world and killing cows in a slaughterhouse and a dreamy idyll between a forest doe and a deer to create a double-coded existential scenario.
The creator of the art story is probably a tragicomic statement full of observations of animal behavior and parallels with a certain character of humans. The Hungarian art film of the renowned author is full of metaphorical and hint-poetic social satire about possible traumas of civilization. The story concept is in the spirit of black humor, it is also characterized by an overall economical dramaturgical minimalism in parts of film music. Actively demanding leadership of the protagonists and a fleeting study of the characters of a „mature man and a developing very sensitive introvert“: these are excellently recorded in line with the apparent anti-emotional and anti-empathic specificity of the awakening female character with existential connotation (autism) Marika) and Géza Morcsányi (Endre).
Finally, the film debate by the Hungarian Ildikó Enyedi consists mainly in an interesting and surprising idea about the fateful way of being – human encounter and the limits in cognition of body and soul – between a man and a woman; between character immaturity or foresight at a younger and older age.
The main means of narration is a metaphorical double portrait of a serious mental syndrome and the patient’s distinctive socialization in the style of the poetics of a classical love affair with dramatic features aimed at a kind of relational existential and civilizational parable.
The film combines the questions of the improbability of life dilemmas, the paradoxicity and meaningfulness of basic existential questions, which culminate in a surprising conclusion (autistic problem with physical touching). Finally, some modest critical reservations. For example, the Hungarian festival artworks could be shown by greater narrative clarity of demanding and very subjective narration (which could hardly take place in real life), and the project would also benefit from better film solutions – such as a more distinctive artistic style to compare dream and real narration. We recommend it as a romantic film for the cinema of a demanding festival spectator.