Recenzia: O tele a duši, Teströl és lélekröl, 2017, 116´,D: Ildikó Enyedi

Print Friendly

[ recenzia: GABRIEL GROBER]    Titul, krajina, rok, min. : O tele a duši (Teströl és lélekröl), Maďarsko, 2017, 116´
Scenár a réžia: Ildikó Enyedi
Kamera: Máté Herbai
Strih: Károly Szalai
Hudba: Ádám Balázs 
Hrajú:  Géza Morcsányi, Alexandra Borbély, Zoltán Schneider, Ervin Nagy, Zsuzsa Járó, Attila Fritz, Rozi Székely, Nóra Rainer-Micsinyei, Pál Mácsai, Éva Bata, Barnabás Horkay a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Company, Be2Can 4
Premiéra v SR: 5. októbra 2017 Foto: Film Europe MC

SYNOPSIS   Maďarský film O tele a duši je dielo, prostredníctvom ktorého sa režisérka Ildikó Enyedi, vrátila po dlhých osemnástich rokoch, na medzinárodnú scénu.    Nekonvenčná  love story dvoch odlišne zmrzačených ľudí  –  starnúceho finančného riaditeľa bitúnku a mladej uzavretej kvalitárky mäsa.  Obaja hrdinovia sú  postupne ohromení zistením, že majú rovnaké sny. Následne  sa ich postupne pokúšajú spoločne plniť.  Ľahko excentrická  i odťažitá romanca s prvkami každodennej drámy a čiernej komédie, ktorá  sugestívne analyzuje  dualitu bdelosti a snenia –  beštiality a humanity –  rozpor vo vnímaní  duše a tela.  Film si odniesol z tohtoročného Berlinále (2017) hlavnú  festivalovú  cenu  Zlatého medveďa.

On Body and Soul (2017) - Filmaffinity

SYNOPSIS The Hungarian film About Body and Soul is a work through which director Ildikó Enyedi returned to the international stage after a long eighteen years. An unconventional love story of two differently maimed people – an aging financial director of a slaughterhouse and a young closed quality meat. Both heroes are gradually amazed to find that they have the same dreams. Subsequently, they gradually try to fulfill them together. Slightly eccentric and relentless romance with elements of everyday drama and black comedy, which suggestively analyzes the duality of vigilance and dreaming – bestiality and humanity – the discrepancy in the perception of soul and body. The film won the main Golden Bear festival award from this year’s Berlinale (2017).

Movie  Review

Finančný  riaditeľ kafilérie  s hendikepovanou rukou a pôvabná nová kvalitárka mäsa so svojskou povahou, špecifickými duševnými vlastnosťami a skrytým mentálnym hendicapom.  Avšak  obe postavy  i  s právom na lásku.

Táto  vekom a hodnotami   protikladná   dvojica  nemá zdanlivo nič spoločné, až na nevysvetliteľný jav, že sa im generuje rovnaký sen.  Pri vyšetrovaní pracovného incidentu polícia prostredníctvom psychologických metód  zisťuje   neuveriteľne   zaujímavá  zhoda  a obrazová  podobnosť v mozgu týchto dvoch  kolegov.

Tvorcovia  maďarského  filmu  O tele a duši, ktorý bol   ocenený ého najvyššou  festivalovou  métou na tohoročnom MFF Berlinale  (2017) využívajú  originálny svet a zabíjanie kráv na bitúnku  a snovú idylku  medzi  lesnou  laňou a  jeleňom  pre  tvorbu dvojito kódovaného existenciálneho scenára.

Tvorcom  artového   príbehu  zrejme ide o tragikomickú výpoveď  plnú pozorovania chovania zvierat  a  paralel s  istým charakterom ľudí.  Svojská maďarská artová snímka  renomovanej autorky  je  plná  metaforickej  a náznakovo-poetickej  spoločenskej satiry o  možných  civilizačných traumách. Príbehový koncept   je v  duchu  čierneho humoru  je  príznačný  aj  celkovo  úsporným  dramaturgickým  minimalizmom  v partoch filmovej hudby.

Herecky  náročné  vedenie  protagonistov   a  uletená   štúdia  charakterov  „zrelého muža a  rozvíjajúcej sa  veľmi citlivej  introvertky„: tieto sú  znamenito  zaznamenané  v linke  so zdanlivou antiemociálou  a antiempatickou  špecifikou  prebúdzajúceho sa  ženského charakteru  s existenciálnou konotáciou (autizmus), ktorú v titulných roliach  stvárnili Alexandra Borbély (Marika)  a Géza Morcsányi  (Endre).

Napokon filmová  rozprava  Maďarky  Ildikó Enyedi   spočíva  najmä  v zaujímavej a prekvapujúcej myšlienke  o  osudovej  bytostnej ceste –  ľudskom stretávaní a limitoch v poznávaní  tela a duše –  medzi mužom a ženou;  medzi charakterovou nezrelosťou či  prezrelosťou  v mladšom a staršom veku.

Hlavným prostriedkom rozprávania je metaforický dvojportrét  vážneho psychického syndrómu a osobitá  socializácia pacientky v štýle poetiky  klasickej milostnej romance s dramatickými znakmi nasmerovanými  k akémusi vzťahovému existenčnému a civilizačnému podobenstvu.

V snímke  sa spájajú otázky  nepravdepodobnosti životných dilem, paradoxnosť  a  zmysluplnosť  základných existenčných otázok, ktoré vrcholia v prekvapujúcom závere (autistický problém s  fyzickým dotýkaním sa).

Napokon i niekoľko skromných  kritických  výhrad.  Maďarskej  festivalovej  artovke by možno svedčala napríklad  väčšia naratívna prehľadnosť  náročného  a  veľmi  subjektívneho rozprávania  (ktoré by sa v skutočnom živote len ťažko mohlo odohrať),  a  taktiež  by projektu prospeli  lepšie kamerové  riešenia filmu –  napríklad osobitejší výtvarný štýl pre porovnanie snovej a reálnej výpovede.

Odporúčame ako romantický film  pre  kino náročného festivalového diváka.    Hodnotenie: 90 %

REVIEW  CFO of a rendering plant with a handicapped hand and a charming new quality meat with its own nature, specific mental qualities and a hidden mental handicap. However, both characters have the right to love.

This pair, contrary to age and values, seems to have nothing in common, except for the inexplicable phenomenon that the same dream is generated for them. In investigating a work incident, the police use psychological methods to find an incredibly interesting match and visual similarity in the brains of these two colleagues.    The creators of the Hungarian film About the Body and Soul, which was awarded the highest festival goal at this year’s Berlinale IFF (2017), use the original world and killing cows in a slaughterhouse and a dreamy idyll between a forest doe and a deer to create a double-coded existential scenario.

The creator of the art story is probably a tragicomic statement full of observations of animal behavior and parallels with a certain character of humans. The Hungarian art film of the renowned author is full of metaphorical and hint-poetic social satire about possible traumas of civilization. The story concept is in the spirit of black humor, it is also characterized by an overall economical dramaturgical minimalism in parts of film music.   Actively demanding leadership of the protagonists and a fleeting study of the characters of a „mature man and a developing very sensitive introvert“: these are excellently recorded in line with the apparent anti-emotional and anti-empathic specificity of the awakening female character with existential connotation (autism) Marika) and Géza Morcsányi (Endre).

Finally, the film debate by the Hungarian Ildikó Enyedi consists mainly in an interesting and surprising idea about the fateful way of being – human encounter and the limits in cognition of body and soul – between a man and a woman; between character immaturity or foresight at a younger and older age.

The main means of narration is a metaphorical double portrait of a serious mental syndrome and the patient’s distinctive socialization in the style of the poetics of a classical love affair with dramatic features aimed at a kind of relational existential and civilizational parable.

The film combines the questions of the improbability of life dilemmas, the paradoxicity and meaningfulness of basic existential questions, which culminate in a surprising conclusion (autistic problem with physical touching).  Finally, some modest critical reservations. For example, the Hungarian festival artworks could be shown by greater narrative clarity of demanding and very subjective narration (which could hardly take place in real life), and the project would also benefit from better film solutions – such as a more distinctive artistic style to compare dream and real narration.   We recommend it as a romantic film for the cinema of a demanding festival spectator.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV