22 októbra, 2017 
admin 
Titul: Krotka (Une femme douce, / Кроткая / Лагідна / A Gentle Creature), Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Lotyšsko, Rusko, Ukrajina), 2017, 132´
Filmový scenár a réžia: Sergej Loznica
Kamera: Oleg Mutu
Strih: Danielius Kokanauskis
Hrajú: Vasilina Makovtseva, Valeriu Andriuta, Sergei Kolesov, Lija Achedžakova, Boris Kamorzin, Viktor Nemets a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Company, Be2Can
Premiéra v SR: 12. októbra 2017, Foto: Film Europe MC
SYNOPSIS One day, a Russian woman living in a remote village is returned a package she sent to her imprisoned husband. Frightened and full of worries, he embarks on a picturesque journey to a remote part of the country, where there is a prison, but for many a rather impregnable fortress. Bureaucratic absurdity, credible characters from the social bottom, wrongs, violence and the knowledge that the prison does not end with walls and barbed wire awaits her, but continues far beyond their borders.
SYNOPSIS Jedného dňa sa ruskej žene, ktorá žije v zapadnutej dedinke, vráti balíček, ktorý poslala svojmu uväznenému manželovi. Vystrašená a plná obáv sa vydáva na pitoresknú cestu do odľahlej časti krajiny, kde stojí väzenie, pre mnohých však skôr nedobytná pevnosť. Čaká ju byrokratická absurdita, vierolomné charaktery zo spoločenskej spodiny, krivdy, násilie i poznanie, že väzenie nekončí stenami a ostnatými drôtmi, ale pokračuje ďaleko za ich hranice.
MOVIE REVIEW
Loznicov najnovší opus je podobenstvom, metaforou a symbolikou predchnutým obrazom, akousi reflexiou autorského komentára, k stavu povedomia o ruskej duši. Film hovorí i k súčasnej kultúre systému neslobody s odkazmi na stalinizmus a zle implantovanú a autokratickú štátnu mašinériu ako nástroji moci a zvôle proti nevedomým a bezbranným.
Koprodukčný autorský projekt je inšpirovaný dielom Dostojevského, ale aj Kafku a Gogoľa. Jeho autorom sa darí kombinovať „brutálny realizmus“ a „expresionisticky poňatú satiru“.
Kritika a interpreti z publika tento prístup môžu chápať ako dôslednú spoločensko-kritickú satiru o post-sovietskom uplatňovaní spoločenskej moci, ale bez morálky a realizmu. O systéme, kde ide len o pláštik vonkajšej spravodlivosti, ale so skrytou brutalitou a chaosom, ako obraz o inštitúciach (vrátane občianskeho sektora), kde aj jednotlivci ovplyvnení touto situáciou stelesňujú systém a pozície akýchsi fantómov, pretože slúžia ako prázdne schránky, ktoré len imitujú funkciu, ktorú by mali zastávať.
Hlavná ženská hrdinka je apatická ale sympatická ženská dušička, ktorá musí strpieť všeličo ba takmer všetko. I keď pre bežného konzumenta diela je v režijnej a scenáristickej obraznosti niekedy aj ťažko sa orientovať. Veľa metafor je tak trochu teatrálnych, a symboly či inotaje sú absurdne surrealistické, ďalšie minimalisticky postmoderné, možno dreaming/snovo halucinogénne.
Film však rezonuje v divákovej mysli skutočne dlho. Vďaka originalite a mimoriadnej odvážnej reflexii všeobecného a hromadného lúzerstva. Odporúčame pre priaznivcov ruského a artového filmu, a pripomíname že projekt uviedli v rámci BE2CAN.
Evaulácia; film critic: 80 % Premiéra v SR: 12. októbra 2017, Foto: Film Europe
MOVIE REVIEW Loznic’s latest opus is a parable, metaphor and symbolism imbued with an image, a kind of reflection of the author’s commentary, on the state of awareness of the Russian soul. The film also speaks to the current culture of the system of non-freedom with references to Stalinism and the poorly implanted and autocratic state machinery as instruments of power and will against the ignorant and defenseless.
The co-production author’s project is inspired by the work of Dostoevsky, but also by Kafka and Gogol. Its authors manage to combine brutal realism and expressionistically conceived satire. Critics and audiences can see this approach as a consistent socio-critical satire on the post-Soviet exercise of social power without morality. A system where it is only a cloak of external justice, but with hidden brutality and chaos, as a picture of institutions (including the civic sector) where individuals affected by this situation embody the system and positions of some phantoms, because they serve as empty boxes that only mimic function, which they should hold.
The main female heroine is an apathetic but sympathetic female soul who has to endure everything and almost everything. Although it is sometimes difficult for the average consumer of a work to find his way around directing and screenwriting. Many metaphors are a bit theatrical, and symbols or inotas are absurdly surreal, others minimalist postmodern, maybe dreaming, or even dreamily hallucinogenic.
However, the film resonates in the viewer’s mind for a really long time. Thanks to the originality and extraordinary bold reflection of general and mass poetry. We recommend it to fans of Russian and art film, and we remind you that the project was presented within BE2CAN.
Posted in 
